Obe deti sa nám narodili ešte do nášho starého bytu. Bol náš, bol pekný, zariadený nami podľa nášho vkusu, ale kedže mal len 2 izby, jednu spálňu a druhú otvorenú obývačku s kuchyňou v jednom, vedeli sme, že tam sme dočasne. Bábätko veľa miesta nepotrebuje, takže to začalo vyprataním jednej poličky v knižnici a košíkom na hračky, postupne sa ale z obývačky a kuchyne prirodzene stala jedna celodenná herňa. Varila som v herni, večer sme pozerali seriál v herni a celý deň žili v herni. Dlhé zimné mesiace s 2-ročným akčným dievčatkom a novorodencom boli teda dosť klaustrofobické. Už sme ale čakali na to, až sa dokončí náš domček a všetko nájde svoje miesto.

Keďže moje deti nikdy detskú izbu nemali a teda ani žiadny nábytok do nej, veľmi som sa tešila ako ju od základov budem môcť vymyslieť. Nemusela som do nej natesnať veci prinesené z bytu (až na tie hračky), mohla som ju vymyslieť z nuly. Vymýšľať nanovo a hlavne keď ide o taký zábavný projekt ako detská izba, je niekedy oveľa ľahšie ako len dovymýšľať k tomu, čo už máme. Zariadiť celý dom bola príliš veľká výzva a nevedela som ani kde začať, ale zobrať si jednu prázdnu izbu ohraničenú stenami a naplánovať ju od veľkých kusov nábytku až po detaily bolo reálne a uchopiteľné.

Chcela som deťom uľahčiť tú veľkú zmenu, ktorou sťahovanie býva tak, že im pripravím krásne izbičky, z ktorých sa budú tešiť a v novom domove sa budú cítiť dobre. Myslím, že sa mi to celkom podarilo. Takmer o rok neskôr som sa konečne dostala k tomu, aby som o tom aj niečo napísala. Fotky vznikali priebežne a zachycujú rôzne verzie izieb, aj keď v mojej hlave ešte stále neboli úplne dokončené, ale keby som čakala dlhšie, asi by som vám ich nikdy neukázala. 

Rozhodli sme sa oddeliť spanie a hranie. Amélia ešte do sťahovania spala stále s nami a chceli sme využiť túto zmenu, aby sa naučila spať sama vo svojej posteli. Z najmenšej izbičky v dome som jej teda vytvorila útulnú spálňu a z druhej väčšej izby majú zatiaľ herničku. Výhodou je, že aj keď sa niekedy nepodarí herničku do večera upratať, stačí zavreť dvere a môžeme sa k tomu vrátiť ďalší deň aj bez toho, aby sme uprostred neporiadku museli spať. Toto rozloženie izieb nám zatiaľ vyhovuje, keďže Edi spáva s nami v spálni. Postupne ich ale budeme meniť podľa potreby. Teraz by som vám rada porozprávala o vymýšľaní každej z nich.

Útulná romantická izbička pre Améliu

Hlavným cieľom tejto izby bola spálňa, v ktorej sa bude cítiť tak dobre, že v nej dokáže spať aj sama. Keďže pred tým sama v izbe nikdy nespala, nevedela som, čo čakať. Zvažovala som širšiu alebo rozkladaciu posteľ, na ktorej sa vyspí aj jeden z rodičov, ak by bolo treba, ale keďže je izbička naozaj malá a úzka, ostali sme pri jednej posteli, ktorá ale vyhrala nad kratšími detskými modelmi, aby sme sa tam aj my zmestili pri večernom čítaní a uspávaní. Chcela som, aby tam mala aj priestor v kľude na niečom pracovať, keď jej brat začne brať alebo búrať hračky, fixky a podobne a tak dával zmysel aj malý stolík so stoličkou, ktorý zároveň slúži aj ako nočný stolík. Domček pre bábiky kvôli malým častiach, ktoré boli pre Ediho nebezpečené našiel svoje miesto tiež v tejto izbe.

Asi najvýraznejším elementom tejto izby sú tapety. O tapetách som už dávno snívala a mala som ich uložené na to, až raz budeme zariaďovať naše bývanie. Vždy som si predstavovala romantické prírodné tapety v anglickom romantickom alebo americkom koloniálnom duchu. Narazila som na švédsku značku BorasTapeter, ktorá bola presne to, čo som hľadala. Zvolila som túto sivo-zelenú farbu s prírodným motívom a zvyšok izby už nejako zapadol k tomu.

Kedysi som sa bála kombinovať viac vzorov, ale pri postelných textíliach som išla trošku ďalej ako som zvyknutá a som s výsledkom veľmi spokojná. Zelené obliečky s jemnými kvietkami sa sem krásne hodia a s tapetou sa nebijú, a to ani lesná plachta plná prírodných vzorov s Bambi motívom. Mojim dlhoročným snom bolo mať prešívanú deku. Je to pre mňa vrchol mojej útulnej idylky a la Orchard house alebo maľby od Loré Pemberton. Táto žlto-maslová nie je sice pravá domáca, je z obchodu, ale vybrala som ju špeciálne pre túto izbičku a myslím, že nám bude roky slúžiť.

K zelenkavej a žltej sa pridala ružová a bolo to. Očaril ma stolík s vlnkovým okrajom a postupne začalo všetko do seba zapadať. Našla som koberček so správnym rozmerom aj farbami na vintede, ako aj bielo-ružovú lampu, s vlnkavým okrajom, ktorú som kedysi zvažovala kúpiť, až sa vypredala. Mala som asi šťastie. Prútené domčekové doplnky na knihy a kadečo a stropnú lampu, ktorá bola pre túto izbu ako stvorená: prútená, zelená a s vlnkami!

Na Etsy som si objednala plagát s menom a iniciálom a ku podivu tých botanických vzorov nebolo prílieš veľa a aj keď boli rozdielne, pekne spolu ladili. Išiel do vlkatého rámu a aby tých vlniek nebolo málo, keď som objavila ružový vlnkatý smätný kôš, vedela som, že sem patrí.

Táto izbička je taká oáza pokoja. Keď sa niekedy potrebujem doma sama zašiť a mať chvíľku pre seba, idem práve sem. Často návštevám hovorím, že som si túto izbu vlastne vysnívala pre seba:) A je presne taká ako by sa mi páčila a Ami z nej bola nadšená tiež.

Hernička a priestor pre hračky

Do herničky sme si doniesli okrem hračiek asi len kuchynku a jeden detský šatník, ktorý inde zatiaľ nemal miesto. Nový nábytok sme poskladali z Ikei a mnoho kúskov som našla na Vintede.

Mala som uložené rôzne nápady, ako sa dá vylepšiť veľmi obľúbená skrinka na hračky Trofast. Nakoniec som zvolila asi najjednoduchšiu možnosť, kúpili sme 2 rovnaké skrinky a jednu sme nezložili celú, ale nechali len 3 dosky tak, aby z nej vznikol stôl. Vedľa nej sme priložili hotovú skrinku s úložnými boxami a k tomu 1 navyše s veľkým boxom. S trofastom sa dá všeliako vyhrať. Pôvodne som chcela boxy ešte oblepiť kockovanou fóliou, ale to by sme sa tohto článku nedočkali. Nad stôl sme dali policu s menšúmi boxami, v ktorých majú deti rôzne materiály na vyrábanie, na ktoré ale sami naschvál nedočiahnu. Páčilo sa mi ako pôsobí tento nábytok v prírodnom dreve a v rovnakom odtieni sme k nemu vybrali skrinku IVAR (tiež má nekonečne veľa variácií), v ktorej sú za dvierkami skryté rôzne hry a puzzle, na ktoré ale deti dočiahnu.

V byte sme na montessori knižnicu nemali miesto, ale do herničky som si ju od začiatku predstavovala. Našla som tento pekný a stabilný kúsok na vintede. Zo zadu má priestor na uloženie ďalších kníh, čo je super. Na vintede sa mi pošťastilo aj na sedacie vaky a stan a oddychový kútik bol hotový. Stan a koberec dali herni pieskovo-horčicový tón, ktorý som zvýraznila rovnakými závesmi. Chcela som namaľovať stenu do 3/4 šalviovým odtieňom, aký je aj na koberci, ale tento projekt si ešte musí počkať.

Na kostými a plyšákov majú prútené košíky, na zvieratká domček. Hry na varenie a na obchod majú vyložené k dispozícii, aby boli pripravené na hranie. Organizáciu postupne upracujeme a snažíme sa ich učiť, čo kde patrí, aby si po sebe vedeli upratať. Niekedy je to ale ťažké a sme vďační práve za to, že sa deti môžu zavrieť do herničky a poriadne sa vyhrať a pri najhoršom sa len zavrú dvere, ale kuchyňa ostane kuchyňou a obývačka obývačkou.

Nie to prekvapivé, že sa ich prírodná a minimalistická estetika prejavila aj pri zariaďovaní ich domova. Ja som síce u Jakuba a Naty ešte nebola, ale z tých pár kútikov, ktoré som videla na instagrame som tušila, že to bude niečo špeciálne. Keď súhlasili s mojim nápadom pozrieť sa k nim na virtuálnu návštevu, veľmi som sa tešila, že na blogu budeme mať zas niečo nové, z čoho sa môžeme inšpirovať. Ešte viac sa ale možno teším z toho, že si ich domov budeme môcť pozrieť ich očami alebo teda ich objektívom. Tak teda vitajte u Jakuba a Naty alebo Simmer and Simmer. Verím, že okrem krásnych fotiek vás inšpiruje aj príbeh ich cesty k foteniu, hľadania rytmu medzi prácou a domovom, nachádzania ich vlastnej estetiky a nakoniec aj Vianoc.

Ako ste sa dostali ku foteniu? Čo je takou vašou špecialitou? Kde momentálne sídli vaša značka?

N: “Jak šľepa kura ku zarnu” (ako slepá sliepka k zrnu pozn. preklad.) jak by povedal pravý vyhodňar. K foteniu sme sa dostali každý trochu inak. Ja fotím už od mojich štrnástich, fotila som jednu svadbu kamarátky a potom len nejaké akcie u nás, profilovky kamošiek. Základy ma naučil môj brat a neskôr kámoš, ktorý mi daroval jeho starý foťák, ale inak som moc nemala ani profi program na úpravu, takže som upravovala na pixlr a snapseed. No a potom som stretla Jakuba. 

J: K focení jsem se dostal když jsem působil jako dobrovolník v Žilině. Jak symbolické! Tehdy jsem si jel do Prahy k neznámému arabovi po svoji první zrcadlovku. A začal jsem se učit fotit. Po skončení stáže v Žilině jsem absolvoval 3-měsíčný mediální stáž s misijní organizaci Josiah Venture. Tři měsíce jsme jezdili po Evropě a fotodokumentovali činnost organizace. 

N: Usadili sme sa na nejakú dobu v malom mestečku pod Krušnými horami, v Litvínove na severe Čiech. Fotíme hlavne svadby, rodiny a páry. Sústreďujeme sa na zachytávanie príbehov ľudí. Tiež radi objavujeme poklady tohto zabudnutého kraja, kreatívcov, ktorí sú tu na severe vzácni. Och a veľmi radi cestujeme a spoznávame tento krásny svet. No a čím sme špeci, … asi tým, že sme obyčajní. 

J: To je dobrý! S tím souhlasím. Naši specialiatou je v přirozenost, nestrojené momenty, věrné barvy, autenticita, příroda…

Ako sa vaša práca – teda fotka – prelína s vaším domácim životom, rodinou, domovom?

N: Prelína sa až moc a práve preto sa snažíme žiť v rytmoch a oddeľovať prácu od domova. Napríklad na ranných prechádzkach, na obede a na rande sme si zakázali hovoriť o fotení. Napríklad aj to že máme oddelený byt od nášho office/atelieru je jedna z vecí , ktoré nám pomáhajú oddeľovať.

Ale otázka bola ako sa prelína… Prelína sa pretože fotíme spolu a je to niečo naše, takže to nesieme v srdci a rozmýšľame nad tým a investujeme do toho. Sme manželia a kolegovia. To, čo sa mi páči na tom spojení domova a fotky, a čo by som nechcela určite obmedziť, sú vzťahy, ktoré vzniknú pri fotení s úplne neznámymi ľuďmi. A oni sa stanú súčasťou nášho života. 

Povedzte nám teraz niečo o vašom domove. Akým procesom ste si bývanie vybrali? Aké sú jeho najväčšie výhody?

N: Bývame v radovej zástavbe v kľudnej časti mesta. Výhodou nášho domu je záhrada a členitosť domu, čo môže byť aj nevýhodou, ale zatiaľ je to výhoda. Páči sa nám aj lokalita, 10 min autom máme krásne Krušné hory, sme hodinku od Drážďan a od Prahy. Nemyslím si, že sme si bývanie vyložene vyberali podľa najlepšej lokality a výhod. V rozhodovaní hrali rolu ešte iné, pre nás dôležitejšie faktory. 

J: Mne se líbí historie domu, líbí se mi že má historii a že je to na něm vidět. Během rekonstrukce jsme nechali jednu stěnu odhalenou. Baví mne to, že každá cihla je iná, nekteré nesou v sobe díri po hřebících, na kterých viseli obrazy.  

Akým miestom je pre vás váš domov?Ako by ste ho opísali 3 slovami?

N: Miestom odpočinku, miestom plným navštev, príbehov a rozhovorov do hĺbky a tiež miestom, kde oslavujeme. 

J: Toto místo je útulné, bezpečné a prostě naše.

Ako ste si dom zariadili? Mali ste nejaké konkrétne veci na mysli, ktoré ste tam chceli mať a aj ste ich zrealizovali? Ktoré kúsky máte špeciálne radi?

N: Mne sa veľmi páčil dánsky minimalizmus, pretože som tam rok študovala a bola som prekvapená, ako ten design Dáni majú v sebe.  Každý dom bol útulne zariadený, hovoria tomu Hygge. Takže moja predstava bola Škandinávia. Ale úplne sa nenaplnila a v našom byte je z Dánska len to Hygge.

J: K tomu máme hodně co povědět. Ja jsem si představoval náš byt v urban minimalistickm stylu. Proto tady máme ty cihly. Chtěl jsem dřevěnou prkennou podlahu. Dokonce jsme kvůli tomu nechali koupit prkna na bazoši a pak je přes známost zbrousili v truhlárne. No nakonec jsme je nepoužili, na místo dřevěné podlahy jsme se rozhodli pro lino v imitaci dřeva. Ale prkna se zužitkovali. Vyrobil jsem z nich a staré židličky stolek. Vyznamným kusem je pro mne stůl z Československa, na něm jsem snídal od svého narození. Natálka ho hezky obrousila. A taky máme zrcadlo po naší babičce. 

N: Mnoho vecí sme zrekonštruovali alebo vyrobili. Jakub upravil svoje komunistické skrinky, že? 

J: To jsem taky chtěl říct… natřel jsem je na bílo a přimontoval kolečka, tak aby byli mobilní. A židle jsou ze staré modlitebny, našli jsme je na půdě. V tomto domě se totiž kdysi scházeli křesťané. 

N: Potom sme väčšinu vecí kúpili z IKEI alebo z JYSK, niektoré doplnky, vázy máme z H&M Home.  

Máte nejaký obľúbený kútik?

N: Ja mám rada veľmi náš “obejvák s ušákem” a s krbom, a v lete záhradka. Pretože tam sa deje väčšinou môj odpočinok. 

J: Súhlasím, mám rád taky knihovnu. Náš office/atelier je taky moje oblíbené místo kvůli industriálním prvkům, které jsme do nej vložili. 

7. V ktorej miestnosti najviac trávite čas a ako ste ju tomu prispôsobili?

N: V našom byte najviac používame obývačku a jedáleň (sú spojené). Počas dlhých večerov si zapálime v krbíku a čítame knihu, s dobrým čajom alebo vínom alebo len tak pozeráme do ohňa a meditujeme. Návštevy to väčšinou ocenia najviac, keď sa po dlhej prechádzke v zime uchýlime k nám domov a prekrehnutý sa môžeme zohriať pri ohni. Ale najviac času trávime v našej pracovni. Určite je menej útulnejšia ako u nás v byte ale je nám v nej aj napriek tomu dobre. Povedala by som, že ma to tam motivuje pracovať a byť kreatívnou. Neviem kvôli čomu to môže byť. 

J: Podle mne je to tím industriálním feelem a minimalismem co ta místnost má. Je tam velké plátno na focení lidí nebo produktů, 3-metrová masivní deska (nohy jsou z IKEI) a taky lepší židle. Máme tam i gauč pro pracovní setkání nebo chillout. 

N: Sme veľmi radi za tento náš atelierik. Pomáha nám to nie len v stimulovaní kreativity, ale aj v oddelení pracovného života. Snažíme sa nechať prácu zamknutú v office. Ale nie vždy nám to ide. 

J: Souhlasím, je fajn pracovat spolu u jednoho stolu. Pomáháme si navzájem v disciplíně ale zároveň si všední chvíle dokážem zpříjemnit různou srandou, interním vtipem. Strašne rýchle nám spolu čas letí.

Ako vyzerajú Vianoce u vás doma? Čím je toto obdobie iné od zvyšku roka a ako ho zvyčajne ako rodina trávite?

N: Tento rok to budeme spolu stráviť tretie Vianoce. Vianoce máme veľmi radi, stromček máme už začiatkom decembra. Máme radi svetielka a sviečky, sneh a vetvičky. Každý rok ideme s našimi kamošmi do Seifenu, čo je kúzelné nemecké mestečko 20 minút odtiaľto. Chodíme tam na trhy a na “Českou mši vánoční”. Nádherná atmosféra, priala by som vám to zažiť. 

J: Miluju bramborový salát a rád jsem uvítal změnu ve formě lososa místo kapra. Naty to dělá strašně dobře. Cukroví moc neděláme, když tak Naty udělá medovníkové kuličky. Posloucháme gramofon, Naty dělá věnce a zdobíme stromeček. 

N: Tvoríme si tradície, niektoré sú prevzaté z našich domovov, niektoré sú úplne nové. Na Štedrý večer si spolu pripravujeme večeru, zapálime v krbe a čítame si vianočný príbeh, príbeh narodenia Ježiša Krista. Po večeri si dávame darčeky, reflektujeme a pozrieme si spolu nejakú rozprávku. Tento rok plánujeme zaniesť zvieratkám v lese jabĺčka. To je tradícia, ktorý sme si prevzali z Jakubovej rodiny. A chcela by som urobiť vaječný likér, tak uvidím ako sa mi podarí. 

 Akým spôsobom si tvoríte vianočnú atmosféru? Ktoré sú vaše obľúbené vianočné dekorácie?

J: Moje nejoblíbenější dekorace je velký věnec na stěně nad krbem. 

N: Vianočnú atmosféru určite pomáha tvoriť vôňa vetvičiek, svetielka a koledy.  Často počúvame album od Lauren Daigle Behold. Tento rok som skúšala vytvoriť ozdoby s papiera, myslím že pri tom ostanem. Inšpirovala som sa H&M Home. 

Zhodli sme sa s Jakubom, že ten najdôležitejší faktor je príprava srdca. Pretože Vianoce sú o jednom veľkom Dare, ktorý nám bol daný, každé Vianoce sa modlíme: “Bože, čo nové mi necháš si uvedomiť počas týchto Vianoc? Čo z tohto tajomného príbehu odkryješ môjmu srdcu?“. Tak na to každé Vianoce čakáme a stále nám Boh niečo nové ukáže z toho tajomného príbehu Vianočnej noci.