Nie je ale film ako film a nie každý outfit spôsobí, že na ňom moje oči zastavia a uložia ho do pomyselného šuflíka módnych výstrižkov v mojej hlave. Neviem, či majú niečo spoločné, okrem toho, že si získali moju pozornosť. Keď som si raz uvedomila rozdiel medzi týmito špeciálnymi kúskami a tými, ktoré ostali nepovšimnuteľné, rozmýšľala som, ako musí byť zaujimavé pracovať ako filmová kostymérka a ako je často táto práca sledovateľmi nedocenená.

Tiež si všímate filmové kostýmy? A už ste si niekedy podvedome kúpili nejaký kúsok, pretože ste ho videli na filmovej postave? Asi nemusím ani hovoriť, že mne sa to už stalo. Namiesto nejakého kopírovania beriem tieto zbierky ako také kúsky inšpirácie, z ktorých môže vzniknúť niečo úplne nové a mne vlastné. Myslím, že v určitom slova zmysle môže byť móda umením a niečím krásnym, inšpirujúcim, niečím, čo vyjadruje pocity a identitu a má naozaj ďaleko od samého nakupovania oblečenia. Je to taká hra, ktorá ma baví asi tak ako improvizované varenie, kedy zmiešaním ingrediencií vznikne vždy niečo nové a väčšinou aj výborné:D A jasné, že niekedy to nevyjde, ani na tanieri ani pred zrkadlom.

Ako sa nám lenivé augustové dni blížia ku koncu, povedala som si, že napíšem tento veľmi ležérny a jemne povrchný článok, v ktorom sa nebudeme musieť hlboko zamýšlať, ale stále môžeme nabrať inšpiráciu a spomenúť si na niektoré kultové filmové postavy. Otváram vám teda môj šuflík outfitov, ktoré sa mi vryli do pamäte v tú sekundu, čo som ich videla na plátne a budem rada, ak mi napíšete o tých vašich:)

Marianne a jej talianske šaty

Čo má toto celé spoločné s tým nadpisom? Nápad na tento článok som dostala, keď som si zadovážila moje Marianne šaty:) Ak netušíte o čom hovorím, tak sa vráťme o rok dozadu. Medzinárodný bestseller Normal People od (iba o 2 roky odo mňa staršej :O čo mi spôsobuje depku, čo robím so svojím životom) írskej autorky Salley Rooney bol sfilmovaný do mini série s rovnakým menom. Hlavná postava Marianne vzbudila na internete lavínu článkov analyzujúcich jej špecifický štýl, ale boli to práve epizódy odohrávajúce sa na talianskom vidieku, ktoré vo mne najviac utkveli. V jednej scéne si to Marianne romanticky razí na bicykli po poľnej cestičke a na sebe má TIE šaty: čierne, po kolená dlhé, na ramienka. Ako som minulé leto blúdila po obchodoch, vždy som ich podvedome hľadala na vešiaku, ale nikdy to neboli oni. Tu sa môžeme zastaviť a ujasniť si, že ono vždy nejde len o ten kus oblečenia ako taký, ale tú celú atmosféru, náladu a povahu, ktorú reprezentuje v danej chvíli na danej postave. Až túto jar som konečne našla tú moju verziu Marianne šiat a povedala si, že o nich napíšem článok.

Zelené šaty Cecílie v Pokání

Úplne si viem predstaviť tú scénu, ako polícia odváža Jamesa McAvoya počas tmavej letnej noci, zatiaľ čo Keira Knightley všetko v napätí pozoruje zo schodov ich rodinného sídla až v zúfalstve padá na zem vo svojich úžasne padavých zelených saténových šatách s holým chrbtom. Vojnové filmy sú u mňa celá jedna módna kategória, ale tieto šaty sú nesmrteľné. Keď som nedávno narazila na článok o najslávnejších filmových kostýmoch a našla v zozname aj tieto šaty, bola som celkom hrdá na to, že som ich hodnotu už ako 15-ročné dievča vedela oceniť.

Praštená Holka alebo dôkaz, že sa móda vracia

Tento film som videla ešte ako malá a už vtedy bol asi dosť starý. Pamätala som si z neho iba počítač, na ktorom si Cher každé ráno klikom skombinovala oblečenie, ktoré jej potom vypľul šatník. Bola som ale celkom šokovaná, keď som si ho znovu pozrela už ako 25-ročná (čiže 30 rokov od jeho premiéry) a pomaly každý outfit, v ktorom sa hlavné hrdinky promenádovali po Bronson Alcott High by úplne obstál dnešné štandardy coolovosti na strednej škole.

Kate Hudson a Na pokraji slávy

Ach Penny Lane alebo kučeravá groupie na turné rock and rollovej kapely v 70tych rokoch a jej jemne vyzývavé hippie kostýmy pôsobiace úplne bez námahy. Po pozretí tohto filmu som sa nevedela zbaviť obrazu vyšívanej bielej blúzky, mini sukne do pása a ťavieho kožuchu. Nebol to jeden kostým, ale viac scén, ktoré sa mi v hlave spojili dokopy. Keď som konečne našla tie správne kúsky z mojej predstavy, bez hanby som z nich vytvorila túto foto koláž.

500 dní so Summer

Keď vyšiel tento kultový film, mala som asi 16 rokov, obliekala sa mierne retro a ofinu si strihala do rovna a zrazu mi ľudia začali hovoriť, že sa podobám na Zooey Deschanel. Bol to samozrejme obrovský kompliment, pretože tento film a sama Summer boli presne tým, čo ma v tej dobe dokázalo nadchnúť. Ešte dodnes počúvam ten dokonalý soundtrack. Summer so svojím záhadným šarmom je krásne odzrkadlená v kostýmoch, ktoré pre túto postavu navrhli. Ak by som mala ale vybrať jeden outfit, ktorý som si naozaj zapamätala, bol by to ten z karaoke baru. Pamätám sa, že ma prekvapili jej široké nohavice, keďže sa vtedy nič iné ako skinny mrkváče nenosili a táto scéna mi teda otvorila nové horizonty, čo sa šírky nohavíc týka. A ako by som mohla zabudnúť na tú vestu a mašlu do vlasov, ktoré som už niekoľko krát sama zakomponovala do môjho outfitu.

Keď Harry stretol Sally

O tomto filme tu nájdete dokonca celý jeden článok ešte z úplných začiatkov blogu, ale keby som to mala zhrnúť, je to ten krátky červený sveter s čiernymi culotkami, ktoré ma dostali ako aj oversized tvídové saká a okrúhle okuliare na ceste z kníhkupectva naprieč jesenným New Yorkom. Pamätám sa, ako som tento film pozerala vo vlaku na ceste do školy a môj šuflík bol veľmi zaneprázdený, ako nevedel, ktorý outfit si skôr uložiť do pamäti. Inak je to jedna z najlepších romantických komédií, takých, aké sa dnes už nerobia:D

Felicity Jones a The Last Letter From Your Lover

Tento film som videla len tento týždeň, lebo mi ho už dlhšie odporúčal Netflix a nechal vo mne pár vážnych módnych obrazov na blížiacu sa jeseň. Okrem toho, že Felicity je moja obľúbená už odkedy som ju videla v menej známom indie filme Like Crazy (kde som úplne obdivovala jej vlasy), tak mi tento raz pripomenula tú nesmrteľnú francúzsku chic kombináciu baretky a trenčkotu, ako aj spustila lov na elegantný čierny ruksak do práce.  Očividne nie som sama, komu padli do oka: TU

Zoe Kazan a What If

Toto je jeden z tých filmov, ktorý ma esteticky inšpiroval ako celok: príbehom, interiérom, dialógom a hudbou. Postavu Chantry som si zapamätala ako štýlové umelecké dievča, aj keď si neviem vybaviť jeden konkrétny outfit, ktorý by mi najviac utkvel v pamäti. Bol to celý dojem z jej štýlu obliekania, účesu a celkovej prezentácie, ktorý ma k tomuto filmu vracia.

Červené svadobné šaty a Lásky čas

Priznám sa, že som asi na sekundu zvážila, že si na svoju svadbu oblečiem šaty ako Mary v About Time a prejdem uličkou za zvuku talianskej Il Mondo. Bolo by to mega epické, čo si budeme hovoriť. Aj keď som nakoniec zvolila tradičné biele, na túto svadobnú scénu a jej kostýmy nikdy nezabudnem. Možno sa odvážim raz na našu striebornú svadbu.

S láskou, Rosie

Keď už sme pri tých svadbách, Love, Rosie si predovšetkým pamätám ako film, na ktorý sme išli do kina večer, keď ma môj teraz už manžel požiadal o ruku. Mali sme šťastie, že ten osudový večer padol na film, ktorý bol aj naozaj dobrý, plný krásnych farieb, anglického pobrežia a skvelých outfitov!:)  Hneď ma upútali Rosiene oversized svetre, šaty na traky či táto košela s vyšívaným límcom, ktorej podobnú som neskôr objavila aj v našom sekáči.

Kabát zo Spolku mŕtvych básnikov

Dead Poets Society je už od strednej školy môj úplne najobľúbenejší film, ale o tom inokedy. Pozerali sme ho s mojou spolužiačkou na zemi v mojej izbe, práve v období, keď sme chodili na lov do sekáčov a hľadali náš originálny štýl a ja si úplne pamätám, ako som videla tú scénu, kedy Knox Overstreet v noci uteká zasneženou cestou, aby svojmu dievčaťu vyznal lásku, a pred zimou ho chráni hrubý tmavomodrý kabát s kapucňou a takými tými drevenými paličkovými gombíkmi, ktoré sa zapínajú do slučky. Od vtedy som ten kabát neprestala hľadať.

Audrey Hepburn a Raňajky u Tiffanyho

Mám pocit, že Audrey Hepburn je taký nabitý pojem, že v tomto zozname môže vyznieť až príliš cliché. Ja toto meno ale vôbec neberiem nadarmo a do môjho šuflíka sa nedostalo len tak automaticky. Ako prvé musím povedať, že filmy s Audrey naozaj so všetkou úprimnosťou milujem a videla som ich viac krát. Napriek všetkej ladnosti a kráse Audrey, nepamätám si asi ani jeden outfit z My Fair Lady či Prázdnin v Ríme. Keď som ale prvý krát videla Raňajky u Tiffanyho, nevedela som si vybrať, ktorá scéna má väčší šmrnc, slávny trenčkot v zmoknutej uličke, krémový rolák a slnečné okuliare na potulkách New Yorkom či dokonca jej nočný outfit so štupľami do uší. Ten slávny outfit s perlami a cigaretou, ktorý nájdete na toľkých obrázkoch ma naopak až tak neoslovil, možno som ho mala už okukaný.

Záverečné sako v Ladybird

Ako moderný indie film s prevažne hipsterským teenagerským publikom je Ladybird plný originálnych a štýlových kostýmov. Môj módny šuflík sa však zatriasol až úplne na konci pri záverečnej scéne, kedy Ladybird volá svojej mame z New Yorku a má oblečené jedno krásne hnedé sako a k nemu pásikaté tričko a zvonové rifle. Proste skvelá kombinácia.

Svadobné šaty v Blue Valentine

Priznám sa, že už ani netuším o čom bol tento film. Neviem prečo, ale tieto svadobné šaty si dodnes pamätám s ich dievčenskou jednoduchosťou a zladenou margarétkou vo vlasoch.

Gwyneth Paltrow a Taká zvláštna rodinka

Okrem jej charakteristického účesu zopnutého sponkou a huňatého kožuchu si pamätám, ako sa fajčením cigariet snažila zbaviť závyslosti na žuvačkách. Wesa Andersona cítiť v celej tejto postave a keby som mala ísť na Halloweensku párty, pôjdem ako Margot.

Ako študentku a teraz už aj učiteľku francúzštiny ma Paríž so svojimi kaviarňami, históriou, módou, literatúrou ako aj množstvom clichés vždy fascinoval. Ak poznáte nejakého francúzskeho nadšenca, mám pre vás 2 knihy, ktoré by ho isto potešili. (Tip na vianočný darček)

Raz za čas sa zobudím s francúzskou náladou a pustím si môj french mood playlist, ku káve si dám pain au chocolat, pozriem si interview s Clémense Poésy a oblečiem sa ako Jeanne Damas. Keď som sa prvý krát konečne do tohto mesta pozrela, oslávila som to jedným hlbokým rituálom: V krátkych čiernych šatách pod Eiffelovkou som si zapálila moju prvú (a poslednú) cigaretu, z balíčka, ktorý mi na túto príležitosť kúpil môj manžel.

Keď som pred nedávnom narazila na knihu „Ako sa stať Parížankou, kdekoľvek žijete“ od Caroline de Maigret a Anne Berest, s pobavením som ju zhltla za pár dní. Kniha vtipne vykresľuje často protichodné vlastnosti parížskych žien, od lásky až po stravovanie, ktoré dopĺňa výstižnými fotkami a ilustráciami. Knihu netreba brať príliš vážne. Určite ju netreba brať ako návod na to, ako byť Parížankou, keďže je ich povaha vykreslená síce osudovo, ale aj dosť arogantne. Aj keď je na každej charakteristike niečo pravdy, sú zveličené do takých extrémov, že sa ich nedá brať inak ako s humorom. Na jednej strane nám autorky vykreslia Parížanky ako zvláštne mýtické bytosti a hneď na ďalšej tú istú predstavu sparodizujú.

Ako spoznať pravú Parížanku: Knihu som vám zhrnula do týchto 10 bodov

1. V jej šatníku nenájdete: Logá – nie si bilbord, UGG topánky – netreba komentovať, tepláky – žiadny muž byť ťa v nich nikdy nemal vidieť.
2. Zamiluje sa do 3 mužov v ten istý týždeň s rovnakým nasadením.
3. Je enviromentalistka, ale niekedy si vezme motorku, aby si šla kúpiť bagetu.
4. Zje pizzu 4 druhy syra, ale do kávy si dáva Steviu.
5. Faux pas: Keď jej ladí kabelka s outfitom, vystavená svadobná fotka v obývačke, príliš vytrhané obočie . . .
6. Nerada hovorí o tom, že chodí do posilky. Tak ako Francúzky nebudú hovoriť o make-upe, ktorý nosia – lebo hlavným cielom je vzbudiť dojem, že žiadny, tak aj hocijaké fyzické cvičenie držia v tajnosti.
7. Nefarbí si vlasy a ak áno, tak len na jej pôvodnú farbu, aby ju zvýraznila. Toto pravidlo dodržuje viac menej každý: necháš si tú farbu, ktorú ti vybrala matka príroda.
8. Utráca, keď si zmyslí, že súrne potrebuje: kyticu bielych ľalií, prvú edíciu klasického románu, nadmerné slnečné okuliare, romantickú noc v hoteli, starožitnosť, ktorú našla na ebay a proste bez nej nevie žiť.
9. S deťmi sa nepiple. Určite sa im neprispôsobuje. Často ich nájdete ležať u návštevy na posteli v kope odložených kabátov, zatiaľ čo sa mama vo vedľajšej miestnosti do noci zabáva na večierku. Aby si mohla pripiť a zafajčiť, svoje deti po pôrode nekojí.
10. Ako zdvihne telefón, keď konečne zavolá ON: Parížanka nechá telefón zvoniť. (Nečaká pri slúchadle) Predstiera prekvapenie, keď počuje jeho hlas. (Nečakala, že zavolá) Spýta sa, či mu môže zavolať naspäť za 5 minúť. ( Práve má niečo rozrobené.) Pravda je, že nie je sama . . . (et oui:  nikdy si ju nemal nechať čakať.)

Táto kniha ma priviedla k ďalšej publikácii, tento raz od samotnej Jeanne Damas v spolupráci s Lauren Bastide, s titulom „V Paríži.“ Aj keď obe knihy prezentujú Paríž a jeho obyvateľky v akomsi záhadnom a osudovom svetle, À Paris už od začiatku naladí vážnešiu nôtu dotýkajúcu sa okrem módy a umenia aj politického aktivizmu. V knihe nájdete rozhovory s dvadsiatimi Prížankami.

Veľmi som ocenila, že ženy, ktoré boli vybrané ako obraz typickej Parížanky boli všetkých rás, vekov, pôvodov, zamestnaní, či už len módnych vkusov. Ani zďaleka neprevládal jeden trend. Niektoré sa v Paríži narodili a zvyšok života žili v zahraničí, iné sem pricestovali z iného kontinentu. Každá svojim príbehom a unikátnosťou inak zapadla do parížskej mozaiky, ktorú sa autorky snažili čitateľovi vykresliť. A predsa mali niečo spoločné. Paríž pre nich bol viac než len mestom.

Najviac ma ale potešilo, keď som v jednej kapitole zbadala Sylviu Whitman, majiteľku jedného z najčarovnejších kníhkupectiev na svete. So svojím britským prízvukom a americkým otcom som ju v tejto knihe nečakala. Jej otec sa do Paríža presťahoval pretože „chcel žiť v meste, kde ľudia sú básnikmi a život je poéziou,“ rovnaký pohľad sála zo Sylviiných slov, keď opisuje jej každodený život v Paríži. Prvý krát som ju videla v krátkom dokumente o Shakespeare and Company, na ktorý som narazila počas môjich youtubových potulkov. Keď som konečne mohla tento obchodík, kúsok cez rieku oproti Notre Dame, navštíviť, Sylvia tam práve niekomu dávala turné a ja som si pomyslela: „To je tá pani z videa!“ Pamätám si len, že k svojmu elegantnému outfitu mala pohodlné športové tenisky. Jej hlas by som počúvala na dobrú noc.

Niektoré pasáže znejú ako ozvena predošlej knihy

Parížsky stereotyp opisuje jedna z miestnych žien následne: „Žena, ktorá ovláda umenie vytvoriť outfit z ničoho, kombinovaním roztrhaných riflí s kašmírovým svetrom, zaviazaním trenčkotu cez voľné šaty, vysúkaním si rukávov na saku, vkĺznutím do vynosených balerín, aby šla tancovať. Všetky vlastnosti, ktoré prispievajú ku šarmu tej bájnej Parížanky už boli značne zobrazené. Iní pred nami už preskúmali jej šarmantnú náladovosť, jej sebadôveru a výstrednosti: to ako ukáže prostredník na šoféra, ktorý na ňu trúbi kvôli tomu, že sama odmieta použiť prechod pre chodcov alebo ako odignoruje telefonát, na ktorý už pätnásť mesiacov čaká. V krátkosti, jej ľahostajnosť.“

Ďalej tvrdí, že tento bezstarostný postoj, nezažijete nikde inde: Parížanka môže vyjsť z domu neučesaná, bez manikúry či sedieť bez toho, aby si prekrížila nohy. Sú ale veci, ktoré berie smrteľne vážne. Zabudnite na šport, vyšívanie, záhradkárčenie alebo varenie. Pre Parížanku je tou najdôležitejšou zručnosťou schopnosť vedieť vybrať víno. Je to otázka pýchy.

Keď som plánovala článok inšpirovaný týmito dvoma knižkami, dostala som chuť skúsiť tento bájny parížsky štýl napodobiť. Našla som na to aj tú pravú osobu. Ak má niektorá z mojich kamošiek blízko k pravej Parížanke, tak je to Veronika. Vybrali sme sa do parku s taškou plnou outfitov a foťákom (ako za starých stredoškolských čias) a až na mieste som zistila, že trenčkot, ktorý si Vero na fotku doniesla je pravý Burberry, ktorý objavila vo vintage obchodíku na potulkách Parížom.

Tento rok som prvý krát túto teóriu otestovala s skúsila obsah mojej skrine prispôsobiť sezóne. Len čo v máji začali teplé dni, vybrala som krabicu s kraťasmi a tielkami a napchala do nej všetky svetre, dlhé rukávy a hrubé šaty. Pred dvoma týždňami som krabicu znovu otvorila a s radosťou sa zvítala s mojimi obľúbenými zimnými kúskami. Long time no see!

Niečo na tej teórii bude. Zatiaľ sa stále vytešujem z môjho starého novoobjaveného oblečenia, a ešte som si túto jeseň nič nové nekúpila. Budem rada, ak to tak čo najdlhšie vydržím. Napriek tomu ma baví si pozerať nové kolekcie v obchodoch, keď už pre nič iné, tak ako inšpiráciu. Pri pozeraní možno zistíte, že niečo podobné už máte doma a zrazu ten kúsok uvidíte s novým potenciálom, pri veľkom šťastí na jeho kópiu natrafíte v sekáči. A ak nájdete nejaký, ktorý vás očarí a ešte aj sadne na mieru, tak si ním tú radosť spravte:) no regrets

Pár mojich objavov by som vám chcela ukázať, nech sa môžete pokochať so mnou. Hneď si všimnete, že môj wishlist sa točí okolo mäkkých huňatých svetrov – tých ale nie je nikdy dosť. Na konci článku nájdete linky ku každému objavu.

Od gombíkov až po nesmrteľné pásiky

Toto oversized sako

Skoro také isté som mala na strednej zo sekáča. Potom akosi moja saková senzácia upadla. Možno ho kdesi ešte vylovím.

Tieto lodičky

Kombinácia okrúhleho vykrojenia a mini hrubého opätku sa mi už dlho páči, ale v tejto farbe si ich špeciálne predstavím na také jesenné každodenné behanie po meste v bledých rifloch a s kávou v ruke.

Tento kožuštek

V tomto kabátiku musí byť aj to chladné ranné dochádzanie autobusom príjemné. Pre tých, čo by najradšej nosili deku stále so sebou.

Tieto šaty

Vyzerajú. že celkom zahrejú a zároveň, narozdiel od obrovského svetru, pekne zdôraznia ženskú postavu. Úplne by sa hodili na tie dni, kedy sa cítim extra dievčensky a mám chuť si dať mašlu do vlasov.

Linky

• vzorovaný sveter
• kardigan
• modrý sveter
• pásikatý
• béžový
• sako
• lodičky
• kabat
• šaty