Recept na Gató

Ingrediencie:

• 6 vajíčok
• 200 g kryštálového cukru
• 200 g mletých mandlí
• ½ lyžičky škorice
• kôra z jedného citróna
• práškový cukor na posypanie

Postup:

1. Rúru predhrejeme na 170 º C a papierom vystelieme a vymastíme tortovú formu o priemere asi 24 cm.
2. Vajíčka rozdelíme na bielka a žĺtka.
3. Biela mixérom vyšľaháme do tuhého snehu.
4. V druhej mise vyšľaháme žĺtka s kryštálovým cukrom do bledožltej peny.
5. K žĺtkam prišľaháme mandle, škoricu a citrón.
6. Nakoniec postupne vareškou primiešame aj bielka, až kým nebudú úplne zapracované do cesta. 
7. Cesto vylejeme do formy a pečieme asi 35 minút. Ak by sa vrch koláča príliš spiekol do hneda, prikryjeme ho alobalom. Špajdľou otestujeme, či je koláč hotový aj vnútri, vyberieme ho z formy a necháme vychladnúť. Hotový gató poprášime práškovým cukrom a môžeme podávať.

Už to sú ale 2 roky, čo sme sa naposledy na Malorku pozreli a celé 4 roky, odkedy som na Facebook uverejnila zoznam odporúčaní, ktorý som sem pôvodne plánovala len skopírovať. Ale potom som si znovu pozrela to moje video, a nostalgicky a s dojímavou piesňou v pozadí si spomenula na tento krásny ostrov, ktorý dlhé roky môj manžel nazýval domovom a ktorý sa svojím spôsobom stal aj tým mojím, aj keď som tam najdlhšie strávila 2 týždne. Pravdou je, že za tie roky mám po ňom roztrúsených toľko spomienok, od stanového tábora s mojimi slovenskými aj španielskými kamošmi až po deň, kedy som si mohla obliecť svadobné šaty mojej babičky na našu „druhú svadbu,“ ktorá bola v bare a kde som asi tretinu ľudí nepoznala. A tak som si povedala, že skúsim tento nostalgický pocit premeniť na slová a napísať úplne nový článok, v ktorom vám okrem zoznamu odporúčaní skúsim priblížiť to, čím je tento ostrov pre mňa špeciálny. Pohrabala som sa v rodinnom foto archíve, a teda tu nájdete kúsok z našej Malorky aj na fotkách.

Je zvláštne písať o Malorke ako o „tom ostrove“ v mužskom rode, pretože to pre mňa vždy bude „LA ISLA,“ ako aj všetky prívlastky, ktoré som o nej po španielsky počula, končili na ženské „a“…bonita.

Myslím, že väčšina ľudí na Malorku cestuje kvôli plážam. A pravda je, že sú naozaj krásne a s mnohými inými destináciami sa nedajú porovnať. Nájdete tam všetky možné, od tých hotelových s lehátkami a barmi po divoké skalnaté, z ktorých len zoskočíte do čírej vody.

Najpríklad úplne najobľúbenejšia pláž môjho muža je len taký veľký kameň uprosted vody v jednej vilovej štvrti. Žiadny piesok – žiadna špina – stačí zoskočiť alebo zliesť po rebríku, potom sa len osušiť a môžeš ísť domov. Asi sa to ani nedá nazvať pláž, ale odkedy tam ako malý chodil s maminou si po večeroch zaplávať toto miesto objavilo stále viac ľudí a naposledy sme si na tej skale ledva našli miesto, kam zložiť uterák.

Ja osobne nie som veľmi kúpací človek. Mám veľmi rada more a pláž, ale stačí mi si trošku posedieť, poprechádzať, na pár minút schladiť v plytkých vodách a som spokojná. To, čím si ma Malorka získala viac ako svojimi plážami je jej rustické vnútrozemie, a teda kamenné katalánske dedinky v horách, s ospalými okenicami a úzkymi uličkami. Oh a to, na čom sa s mužom vždy zhodneme je jedlo!

Či už ste morský tvor, kaviarňový povalač alebo vyhľadávač pekných zákutí, isto si v mojich tipoch niečo nájdete:) Skúsila som dať dokopy taký môj ideálny malorský týždeň plný oddychu, krásy, zážitkov ale aj dobrej kuchyne.

Kým sa do môjho zoznamu pustíme, sa ale musím vrátiť k tým katalánskym dedinkám. Neviem, či to viete, ale Malorka je súčasťou katalánskeho územia a napriek tomu, že tu všetci hovoria po španielsky, tak len, čo vystúpite z lietadla si všimnete všetky nápisy, cedule a inštrukcie v katalánčine. Katalánčina je prvým materským jazykom väčšiny rodín, čo sa na ostrove narodili a deti sa v škole učia všetky predmety okrem samotnej španielčiny v tomto jazyku.

Pre niekoho, kto pricestuje na Malorku s tým, že si opráši španielčinu to môže byť zaujímavé prekvapko. Samozrejme, že si tam španielčinu precvičíte. Okrem toho, že veľkú časť obyvateľov tvoria prisťahovalci z Južnej Ameriky (ktorých jazyk je latinskoamerická španielčina) tak sa tento ostrov živí prevažne turizmom a tak všade nájdete informácie (či jedálne lístky) minimálne po španielsky a pri najlepšom aj po anglicky. Španieli ale všeobecne nie sú veľmi anglicky zdatní, tým, že im ju vo svojom vlastnom kráľovstve až tak netreba. Oh a hej – majú kráľa a sú na neho buď bytostne hrdí alebo ním pobúrení, ale námestie republiky v žiadnom meste nenájdete.

Posledná vec, kým sa pustíme do zoznamu je, že Malorka je síce celkom malý ostrov, ale nachádza sa na ňom niekoľko miest a ešte viac dedín a pláží. Kým si rezervujete ubytovanie, dobre sa pozrite, kde sa na mape nachádza, aby ste náhodou neskončili na opačnej strane ostrova od tých miest, do ktorých sa vám nechce dochádzať. Na poriadne preskúmanie je asi najlepšie si prenajať auto, aj keď z hlavného mesta chodia autobusy na rôzne pláže v okolí.

1. Preskúmaj Palmu

Prvý krát som bola na Malorke ešte ako malá s mojou rodinou. Strávili sme ju v našom hotelovom komplexe a na deň sme sa autom vybrali do hôr. Nikdy sme sa ale nedostali do hlavného mesta a mojej mamine to dlhé roky bolo veľmi ľúto. Palma má presne tie krásy, ktorými si pýši veľa južanských miest: promenádu popri prístave, historické námestia, úzke kamenné uličky, pouličnú hudbu a nekonečne veľa kaviarní a reštaurácii. To, čím sa ale od iných miest odlišuje je jej majestátna katedrála, ktorá stojí priamo nad pobrežím a okolo ktorej vedie naozaj krásna prechádzka. Na druhej strane ostrova sa nachádza ďalšie väčšie mesto menom Alcúdia, ktoré tiež stojí za preskúmanie.

2. Neostaň na jednej pláži

Pláže tu majú svoje mená, väčšinou ich spoznáte ako „cala…“ a toto je zopár z tých, ktoré sme navštívili. Ako som už ale vravela, pláže nie sú našim najväčším hitom a popri návštevách rodiny nám na ne neostane veľa času. Možno nájdete nejaké ešte krajšie ako tieto.

Cala Comtessa je pomerne malá piesková pláž blízko Palmy. Nachádza sa pod borovicovým kopcom, kde si viete zavesiť sieť alebo sa skryť do tieňa.

Raz sme si spravili výlet na jednu z tých „tajných“ divokých pláží, ktoré sme po katalánsky vyhľadali na internete. Pár minút po opustenej púštnej cestičke nás doviedlo na Caló des Moro, ktorá je naozaj taká krásna ako na fotkách, ale asi nie až taká tajná, pretože sme tam započuli všetky možné národnosti, aj našich českých susedov. Mali sme z nej ale veľký zážitok a určite stojí za návštevu. Caló des Moro je celkom ďaleko od civilizácie a nenájdete tam žiadne moderné služby, až na bar, ktorý si niekto vyrobil z plážových kameňov, aby ponúkol chladené nápoje.

Pre tých, čo preferujú ľahký prístup a pohodlie alebo pre rodiny s deťmi je tu napríklad Palmanova, ktorá je jedna z tých dlhších pieskových pláží, kde ľahko zaparkujete, skryjete sa v tieni palmy a pár metrov vás delí od klasických plážových obchodov ako aj od Mekáča.

3. Horské dedinky, kde sa čas zastavil

Valldemosa

Vyberte sa na výlet do malebnej dedinky Valldemosa, v ktorej okrem iných strávil časť svojho života aj Chopin.

Prejdete ju celú do pol hodiny a potom si choďte sadnúť do pekárne/kaviarne CAN MOLINAS. Sadnite si do záhradky vo dvore a objednajte si ich špecialitu: coca de patata. Je to pečivo z jemného cesta posypané práškovým cukrom. Zapite ho čerstvo vytlačeným pomarančovým džúsom! (verte mi, stojí za tú cenu).

Fornalutx

Jedno z najkrajších miest s čarovnou atmosférou je horská dedinka Fornalutx. Ešte ju turisti úplne neobjavili, takže ak sa počas obedňajšej siesty prejdete cez jej uličky, budete mať pocit, že celé mesto spí. Sadnite si na hlavné námestíčko a objednajte si „una copa de Soller.“ Miestna špecialita, pôvodne z mestečka Soller – čerstvo vyšťavený pomarančový džús s kopčekom vanilkovej zmrzliny a kopou šľahačky.

A keď sme pri tých pomarančoch, cestou naspäť sa môžete zastaviť v Soller a prejsť sa v miestnom malebnom prístave.

Deià

A ak by sme hľadali to najlepšie spojenie rustickej krásy a prímorskej atmosféry, určite musíme ísť do Deià a v drevenej terase nad morom si objednať vyprážané kalamáre. Ak nás výhľad na more bude lákať, rovno sa pár od terasy môžeme aj okúpať.

Za pekným výhľadom

k majáku

Kľukatými cestičkami popri útese sa dostanete až k majáku El Formentor. Možno vás po ceste predbehne nejaký cyklista, pre ktorých je táto trasa veľmi obľúbená. Keď konečne dorazíte do cieľa, pravdepodobne tam nebudete sami, ale to nevadí, rozhliadnite sa na tú krásu naokolo, nadýchnite sa toho slaného vzduchu a objednajte si čerstvú pomarančovú šťavu (áno, aj tam je bar).

za západom slnka

Ak si chcete pozrieť krásny západ slnka, môžete risknúť miesto Son Marroig s výhľadom na more. Je ale celkom známe a čím viac sa k západu schyľuje, tým sa začne objavovať viac ľudí a môže sa stať, že si ako my, ani fotku nebudete môcť spraviť, bez toho, aby v nej nebolo vidno nejakú cudziu hlavu. Ak ale prídete cez deň, môžete si zaplatiť vstupné na nádherný altánok nad morom. Možno tu narazíte aj na nejakú svadbu. Toto miesto mám stále na zozname, pretože sme naposledy tesne prešvihli otváracie hodiny.

4. Ochutnaj

Café con leche a čerstvé pečivo

Slováci ešte stále nie sú zvyknutí na raňajkovú či brunchovú kultúru, ale ak sa niekedy vyberiete na raňajky do mesta, kamkoľvek pôjdete, nájdete kaviarne a bistrá plné ľudí, od študentov po starčekov, čo si pri „café con leche“ čítajú čerstvé noviny. Moje obľúbené miesto na raňajky je pekáreň Tuduri. Hipsteri ocenia krásny interiér plný detailov a asi každý si už vo výklade všimne výber toriet, ktoré kaviareň ponúka. Môj tip je objednať si zmes škoricových a čokoládových mini croissantov, ale ak niekto nie je až tak na sladké, určite sa poteší chrumkavým bagetkám „llonguet“ so španielskou šunkou a syrom.

Ensaïmada

Ak ste na Malorke, nemôžete neochutnať ensaïmadu – typický lokálny pekárenský výrobok, ktorý sa celkom náročne vyrába a datuje až do 17. storočia. Najlepšie miesto, kde ho môžete ochutnať je kaviareň Ca‘n Joan de S’aigo. Za červenými zamatovými stoličkami, mramorovými stolíkmi, mohutnými zlatými obrazmi a honosnými závesmi sa skrýva stará malorská atmosféra, ktorú sa snažili zachovať. Okrem klasickej ensaimady môžete vyskúšať aj plnenú, napríklad vanilkovým krémom a rovno si objednajte aj sorbet, v ktorom sa táto kaviareň tiež špecializuje. Mandľový a jahodový sú pecka.

Ak by ste chceli ochutnať ešte nejaký tradičný dezert, tak si dajte flan, ale žiadny polotovar zo supermarketu, ako počas španielskeho týždňa v Lidli, ale poriadny domáci poliaty karamelom v dobrej kaviarni.

Trhy pre fajnšmekrov

Ak chcete zažiť trhovú atmosféru, zastavte sa v Mercat de Santa Catalina. Pripravte sa ale na to, že španielsky trh je v budove pod strechou a okrem stánkov so zeleninou a kvetmi vám tam naservírujú aj teplé jedlo, ktoré zapijete s „una caňa“ – 2dc pohár vychladeného piva. V Španielsku vám k pivu väčšinou naservírujú aj nejaké malé tapas: väčšinou olivy, popcorn alebo nejakú jednohubku.

Okrem toho si určite kúpte dobrú Jamón Ibérico. Ja som nikdy nebola na mäso, ale táto šunka je naozaj niečo, mesiace sušená v soli a nakrájaná na tenučké plátky. Katalánsku špecialitu pa amb oli – čo je v preklade chlieb s olejom, tu nájdete aj v lepších reštauráciach zasypanú vrstvami tejto šunky. Možno vám príde zvláštne, že by niekto išiel na chlieb so šunkou do reštaurácie. To bol aspoň môj dojem, keď som s Josém prvý krát prišla spoznať jeho rodinu a pri tejto príležitosti zvolali veľké rodinné stretnutie so všetkými ujami, tetami a sesternicami v reštaurácii a každý si objednal presne tento slávny chlieb so šunkou. Aby som nezabudla povedať, nie je chlieb ako chlieb. Okrem toho, že je chrumkavo opečený, tak ten malorský chlieb chutí úplne inak a často je úplne bez soli. Keď už ochutnáte šunku, tak skúste aj menorský syr Mahones. A určite neopustite ostrov bez toho, aby ste ochutnali ich cesnakovú nátierku Alioli.

Pre gurmánov musím spomenúť aj Sobrasadu, ktorou sa veľmi pýšia a ktorú každoročne na Vianoce dostaneme do daru od mužovej rodiny. Nazvime to mäsovou nátierkou:D Ak pôjdete na naozaj tradičné a kvalitné miesto, kúpite ju napchatú v pôvodnom prasačom črievku. Akokoľvek to znie, tak sa musím priznať, že som ju prvý krát ochutnala bez toho, aby som vedela, čo to je a celkom mi chutila.

Preskúmajte miestny supermarket

Zahraničné supermarkety sú jednou z mojich obľúbených turistických aktivít. Momentálne ma najviac láka miestne ovocie (tie mangá!) a zelenina, ale je pár vecí, ktoré som si zvykla z Malorky voziť domov.

Aj keď ja paellu veľmi nemusím a preto som ju ani nespomenula v zozname, tak som si pravidelne domov nosila šafránové korenie, ktoré sa na jej prípravu používa. Väčšinou si kúpim aspoň jeden balík sušienok Filipinos v bielej čokoláde, lebo sú naozaj na zožratie. Oh a potom som objavila takú zvláštnosť, ktorú si vždy rada kúpim a tou je mliečny vitamínový džús Bifrutas! Znie to divne, ale chutí naozaj dobre. Môj muž si aspoň raz dopraje fľašu vychladeného Lacaa, ktoré si môžete objednať a v mnohých baroch. A áno, je to studené kakao.