Často snívam o záhrade. Spomínam na všetky tie letá u babičky, kedy sme asi päťdesiatkrát za deň vybehli bosými nohami z domu rovno do záhrady, prebehli popri džungli plnej bohatých kvetov, odtrhli si trs ríbezlí z kríku rovno do úst, dali pozor, aby sme nestúpili na osu a v horúce dni len tak zaspali na tráve. Vysoký plot obrastený brečtanom nám doprial súkromie na stanovanie, oblievanie sa v plavkách alebo večerné grilovanie. Niekedy nás tie bosé nohy doviedli až na ulicu a rovno do lesa, ktorý sa nachádza asi dvesto metrov od babičkinho domu. Chodidlá nás štípali od ihličia, ale ten pocit bezstarostnej slobody stál za to.

Rozmýšľam aké by to bolo tráviť karanténu u babičky a môcť príchod jari zažiť z jej záhrady. Namiesto toho som v mojom mestskom byte a babičku v dohľadnej dobe asi neuvidím. Na byt sa ale nesťažujem. Presťahovali sme sa sem práve keď karanténa začala a všetky nové zákutia mi ešte stále denne prinášajú radosť. Vyzdobila som si ho tak, že aj karanténa medzi jeho stenami je príjemná.

Keď celá táto kríza dopadla na našu krajinu, vyzeralo to, že budem dočasne bez práce. Tento výhľad, ktorý by dlhodobo mohol pôsobiť skľúčujúco, mi prišiel práve vhod a strávila som dva týždne balením a vykladaním krabíc a nakupovaním bytových doplnkov cez internet. Usadili sme sa do nového práve ako sa dni začali oteplovať a mne to celé evokovalo letné prázdniny. Kľudne som sa mohla zobudiť a tváriť sa, že som len v nejakom peknom airbnb a celý deň si presedieť na terase s knihou. Ako introvert som sociálnu izoláciu prežívala ako príjemnú zmenu. Pri tom všetkom snívaní som ani nestihla pocítiť strach o naše živobytie, keď som zistila, že sa do práce môžem vrátiť a ešte k tomu ju vykonávať z domu – milosť, za ktorú som naozaj vďačná. Až sa hanbím priznať, ale na chvíľu mojmu zasnívanému ja, ktoré si už vymyslelo kopec projektov, ako strávi svoje nečakané prázdniny, prišlo za touto predstavou ľúto.

Odvtedy trávim dni ako väčšina Slovenska. (Alebo väčšina bezdetných mileniálov?) Pracujem z domu. Keď nepracujem, tak pravdepodobne varím alebo upratujem. Prípadne čítam alebo pozerám Netflix. Väčšina z toho sa odohráva v tej istej izbe. Náš byt ma stále neomrzel, ale po nejakom čase som na sebe začala pozorovať, ako ma tento režim svojím, stále luxusným spôsobom ubíja a tiež som si všimla maličkosti, ktoré ma aj v rutinnom zoomovom dni dokážu povzniesť na duchu.

Drobné rituály

Keď sa hranice medzi časťami dňa alebo dňami samotnými začnú rozmazávať, je veľmi ľahké nimi len tak preplávať. Sadneme si v pyžame ráno ku stolu a zrazu zistíme, že už sú dve poobede a asi by sme mali niečo obedovať. Načo sa snažiť si udržiavať rituály, keď nás k tomu konečne žiadny vonkajší vplyv nenúti. Aké oslobodzujúce môcť ostať celý deň v teplákoch a potom v nich aj zaspať, zabudnúť, že vynaliezli šampón a prežiť na cereáliách trikrát denne. Prvé dni je možno táto sloboda úžasnou úľavou, ale veľmi rýchlo nás vie dostať do zvláštneho ubíjajúce stavu. Toľko voľného času a pritom večer zaspávame frustrovaní a s pocitom viny, že ani nevieme, kam ten deň zase zmizol. Jediným pevným bodom je práca a všetko ostatné sa zlieva dokopy. To sa nedá dlho vydržať.

Spoznala som na sebe, že si ten voľný čas, ktorý mám, dokážem lepšie užiť a oceniť, ak mu dám nejaký poriadok. Je niekoľko drobných vecí, ktoré mi dokážu spríjemniť pobyt doma, potešiť ma a zamieriť moju pozornosť viac na prítomnosť. A sú to veľmi praktické veci.

1. Ustel si postel

Ráno si usteliem postel. Nie vždy sa mi do toho chce, ale všimla som si dve veci: – ak to odkladám, pohľad na rozhádzanú posteľ mi rozhádže aj myseľ a pocit, že som túto jednoduchú úlohu nedzvládla, mi vezme chuť do hocijakej inej práce – ak to hneď spravím, mám dobrý pocit z toho, že som už dnes niečo dokončila a je pre mňa radosť prísť do izby a pozrieť sa na krásne ustlanú prikrývku a vankúše (pomáha mať pekné obliečky )

2. Naplánuj si dobré raňajky

Ak sa mi pred tým vstávalo ťažko, tak teraz moja motivácia ešte klesla. Čaká ma ďalší deň doma, juhuu. Ako raňajkovému nadšencovi mi ale veľmi pomáha, keď si dopredu vymyslím nejaké dobré raňajky, na ktoré sa môžem tešiť. Len čo sa zobudím, viem presne, čo je ďalší krok v mojom dni a predstava na voňavú kávu a ovocnú kašu ma dostane z postele. V poslednej dobe som si veľmi obľúbila tento smoothie. Smoothie je na dni, keď sa mi nechce. Nahádzať ovocie do mixéru a vyliať ho do pohára zvládne každý. A pritom stále chutí úžasne a ešte mám aj dobrý pocit, že som spravila niečo zdravé pre moje telo. Raz začas sa namotivujem lievancami alebo inými spešl raňajkami. Raňajky ma dostanú z postele, ale rýchlo som zistila, že si musím stanoviť kedy skončia. Sadla by som si totiž ku káve, začala čítať knižku a ani neviem ako by sa z toho stalo celé doobedie. Preto treba nejaký ďalší rituál.

Moje obľúbené raňajkové smoothie

• šťava z 1 pomaranča
• hŕsť mrazeného lesného ovocia
• 2 lyžice ovsených vločiek
• 1 lyžička chia/ ľanových/ konopných semiačok
• 1 lyžička medu
• 1 hrnček rastlinného mlieka

3. Obleč sa pre radosť

Toto píše niekto, kto prvý týždeň karantény prežil v tých istých legínach na jógu. Podobne ako keď som chorá, prvý efekt toho, že môžem ostať v pohodlných vyťahaných handrách, na ktorých sa možno nájde nejaká diera, s neumytými vlasmi a bez make-upu je oslobodzujúci. Po nejakom čase sa ale tento outfit obráti proti mne (alebo sa na mňa tak nalepí?) a ja sa začnem cítiť mizerne, vyťahaná a deravá ako on, s fľakmi od mrazenej pizze kade tade. Dievča v tomto outfite nemá na nič energiu, nezmôže sa na kreativitu a je znechutená ako sama zo seba, tak z všetkého naokolo.

Ak ste to nezažili, tak možno ani neuveríte, ako z nej môže taká sprcha, špirála a pekné šaty urobiť nového človeka. Je úplne jedno, že ma nikto neuvidí, zrazu si kráčam bytom akoby som sa preniesla na nejakú parížsku uličku a pri každom kroku mám chuť spraviť piruetu. Teraz by sa tu hodilo nejaké porekadlo o šatách a človeku alebo šate a duchu, ale je šanca, že by som ho poplietla alebo by to bolo riadne cliché. Jednoducho, outfit, v ktorom sa cítim špeciálne, príjemne ale aj pohodlne (!) mi vie zmeniť náladu, s ktorou pristúpim k mojim denným aktivitám. Samozrejme, že to neriešim každý deň alebo si dám to isté viac dní za sebou, lebo len čo by sa z toho stala povinnosť, ktorú treba splniť, stratilo by to svoju moc. Takže, dopraj si ten pocit, že si v obyčajný deň doma, ale v krásnom outfite a s natočenými vlasmi. Krásny outfit znamená pre každého niečo iné, a mne samej sa mení podľa nálady. Vždy je to ten, v ktorom sa cítiš sama sebou.

4. Vytvor si príjemné prostredie

Všetko to začína poriadkom, čistým priestorom, zorganizovanými šuflíkami, ale veľa spravia aj tie pekné obliečky alebo čerstvé kvety vo váze. Celý deň sa nimi môžeš kochať a tešiť sa z toho, kde práve si namiesto rozmýšľania, kde by si bola radšej. Zapál si večer sviečku, len tak lebo je to pekné.

5. Zastav sa a načerpaj  

Táto časť robí veľký rozdiel v mojom dni. Ak môžem, doprajem si ju aj viac krát. Uprostred zoomovania, varenia obedu, umývania riadu a písania nákupného zoznamu si nájdem túto chvíľu, kedy nič nemusím. Väčšinou si na terase spravím kávu, nejakú dobrotku k tomu, odložím mobil, zaostrím zmysly a len tak alebo s knižkou si ten moment vychutnám. Keď ma po toľkých obrazovkách bolia oči, vymením čítanie za audioknihu. Vnímam vôňu kávy, zvuky z ulice, lúče slnka, slabý vánok. Ak si k tomu čítam, tak si rada vyberiem nejakú tvorbu, ktorá ma spomalí, privedie bližšie k podstate a ďalej od toho ubehaného sveta. Posledné týždne sa naladím na myšlienky Mary Oliver a jej pozorovanie prírody počas prechádzok. Dobrá poézia vie zázračne otvoriť oči kráse.

6. Nájdi si svoj projekt

Keď sa začala karanténa, tak ako asi mnohí ľudia, aj ja som si navymýšľala, na čo všetko tento čas využijem. Všetky tie veci, čo som už dlho chcela spraviť, ale nebolo kedy. Veľké oči. Pravidelne si na rôzne prázdniny navymýšľam celý zoznam projektov, a potom mám stres z toho, ako to nestíham a buď mi to pokazí tú radosť zo samotného projektu alebo sa na to úplne vykašlem. Preto som si nechala iba dva projekty. Kúpila som si učebnicu na opakovanie španielskej gramatiky a špagáty na výrobu macrame kvetináčov. Je to tak akorát, aby som sa mohla v niečom posunúť ďalej, ale nenechala, aby ma to udusilo. Nájdi si svoj vlastný projekt a daj si slobodu ho zrealizovať svojím tempom ale aj disciplínu, aby si ho dotiahla do konca.

7. Podpor miestne podniky ako špeciálnu príležitosť

Ja som veľký fanúšik našich miestnych kaviarní a bistier a už sa neviem dočkať, až v nich zas budem môcť s priateľmi posedávať. Keď jeden za druhým začali ponúkať karanténové donáškové služby, na chvíľu som vyzerala ako niekto, kto nikdy nebol v reštaurácii a musel si to teraz za celý život vynahradiť. Normálne do reštaurácie pritom často nechodíme, ale ten pocit, že teraz nemôžme aj keby sme chceli, vo mne vzbudilo akúsi urgenciu pri každej novej donáškovej ponuke. A tak sme si raz naobjednávali obed s celkom vysokým účtom, len preto že môžme. A jedlo, na ktoré sme sa toľko tešili, nám prišlo akorát počas zoomu a tak som ešte pred tým do seba hodila kus bagety. Donášku som zjedla zohriatu v mikrovlnke o 5 hodín neskôr pri telke, kým môj manžel ďalej zoomoval v druhej izbe. A vtedy som si uvedomila, ako sme minuli pointu. Dali sme kopec peňazí za jedlo, ktoré sme si ani neužili. Rozhodla som sa, že ďalší krát, ak namiesto domáceho jedla zaplatím viac za donášku a podporím miestny podnik, spravím z toho oslavu, ako keby sme išli do reštaurácie. Jedlo si chcem poriadne vychutnať s mojou rodinou a bez telky v pozadí. Podporujme podľa možností, ale vážme si toho, že môžme. Ak ste v situácii, kedy môžete podporiť, čo tak darovať niekomu, kto si sám objednať nemôže?

8. Nastav si svoj offline režim

Je ťažké uveriť, že niekto, koho život bol už tak denne popretkávaný viruálnou prítomnosťou na sociálnych sieťach by v karanténe pocítil jej väčšiu intenzitu. Ale je to tak. Vďaka internetu sa od začiatku karantény vybudoval akýsi pocit kolektívnej skúsenosti, ktorou všetci prechádzame. Komentujeme a zdielame tlačovky, fotky v rúškach, naše voľnočasové aktivity a zážitky z karantény od toho, čo sme mali na raňajky po nacvičené rodinné koncerty. Sme síce zavretí doma, ale nikdy nie sme sami, nosíme so sebou vo vrecku celý svet. Celkom rýchlo som si na sebe všimla, ako som prirodzene prešla do nonstop online pohotovosti. Slále dostupná akémukoľvek komentáru, správe či novinke. Každé odblokovanie mobilu sa predĺžilo na niekoľko minút skrolovania, hltania informácií. Tak ako som ja cez stories prežívala deň stoviek iných ľudí, mala som nutkanie zdielať ten môj. Až som toho raz mala dosť. Zavretá sama v mojom byte, som zrazu pocítila smäd po súkromí, môcť si slobodne prejsť hodinami času bez tlaku, že ten email alebo správa sedia na mojom gauči a čakajú až zareagujem. A tak som si nastavila pravidlá. Určený deň alebo časť dňa, kedy siete obmedzím, odignorujem, schovám do šuflíka. Budem žiť inkognito bez toho, aby to všetci videli.

9. Vstaň a choď von

Myslím, že tento bod sem ani nemusím dávať. Na lúke oproti nášmu domu je posledné týždne rušná premávka a legíny v Hmku sú podozrivo vypredané.

Ja normálne oddychujem posediačky, ale sama som na sebe prekvapene spoznala, že keď zničená večer po niekoľkých hodinách vypnem zoom, namiesto odpadnutia na gauč mám potrebu ísť sa prejsť von alebo si aspoň dvadsať minút zacvičiť.

10. Prižmúr nad sebou oko

Do karantény som išla s nastavením, že ju chcem využiť a byť lepším človekom, keď skončí. Ale minule som čítala adaptáciu mojej obľúbenej básne Wild Geese od Mary Oliver, ktorú Adrie Kusserow prepísala do coronového kontextu, a prvé verše mi pripomenuli niečo dôležité, na čo som skoro zabudla.

Nemusíš byť super produktívna, nemusíš využiť karanténu, aby si na konci bola štíhlejšia, rozprávala novým jazykom, mala tú najkrajšiu záhradu alebo úžasné manželstvo.

Stále chcem tento čas využiť zodpovedne a nepremárniť ho, ale táto báseň mi pripomenula, že je to v pohode, ak to niekedy nedávam. Je v pohode, ak sa nejaký deň neprezlečiem z pyžama alebo nepôjdem na prechádzku.  V svete, ktorý je už tak posadnutý efektivitou, sa táto nová výzva môže veľmi ľahko stať len ďalším spôsobom, ako na samých seba tlačiť, aby sme dosiahli nejaký štandard. Žime naplno, ale robme to pre radosť nám a nášmu okoliu, nie, aby sme splnili očakávania.

Netrvalo dlho a na rad prišiel ďalší typický symbol vďakyvzdania, dezert, ktorý vo štvrtok večer bude servírovať asi každá americká rodina. Pumpkin Pie! Ak sa máme nejako inšpirovať z tohto cudzieho sviatku, tak jedným návrhom je isto tento tekvicový koláč. Nižšie nájdete recept, ktorý nie len chutí úžasne jesenne, ale ním aj môžete okúsiť kúsok inej tradície.

Posolstvo vďakyvzdania ale nemôže ostať len pri jedle. Aj keď myšlienka rodinných stretnutí za bohatým stolom vo vďačnom duchu znie romanticky, neviem, či je tento obraz aj realitou. Stačí si pozrieť jednu z tých seriálových epizód o tomto sviatku a, podobne ako slovenské Vianoce, sa zdá, že popri nákupnom ošiali, paniky v kuchyni a návštevných stratégií už pre nič iné často neostane miesto.

Ak si môžeme okrem receptu zobrať nejakú inšpiráciu z vďakyvzdania, napadá mi lepší príklad ako moriakový sviatok.

Je málo kníh, ktoré reálne zmenia váš každodenný život po tom, ako ich prečítate. Minimálna ja by som ich vedela vymenovať na jednej ruke. Už si ani nepamätám, ako som sa k Ann dostala. Možno to bol najprv jej blog, možno mi ju niekto odporučil, neviem. Pamätám si ale, ako som prvý krát čítala jej knihu Tisíc darov, a ako som začala vidieť svet inými očami. Keď si spomeniem na to dievča, ktoré hľadalo krásu a počítalo 1000 darov v snahe zažiť každodenné vďakyvzdanie, trochu jej závidím. Bola oveľa pozornejšia voči svojmu okoliu, jej oči videli dar v každej maličkosti a viac si uvedomovali, čo všetko majú rovno pod nosom.

1000 darov v sebe skrýva osobný príbeh Ann Voskamp a výzvu pre každého čitateľa, učiť sa žiť v neustálej vďačnosti, a to aj a uprostred obdobia, kedy sa nám dôvody na vďaku len ťažko hľadajú. Ann si prešla niekoľkými takými bolestivými obdobiami a túžba po radosti ju doviedla až k experimentu, z ktorého vznikla táto kniha. Jedného dňa si povedala, že ide skúsiť napočítať 1000 darov, vyložila si zápisník na kuchynskú linku a začala každý deň zapisovať. Z tohoto „núteného“ hľadania radosti sa stal zvyk a zo zvyku sa stal životný štýl. Vďačnosť sa premenila na radosť.

“Chcem vidieť krásu. V tom, čo sa zdá škaredé, v kuchynskom dreze, v utrpení, v každodennosti, vo všetkých dňoch až kým nezomriem, chvíľach pred tým, než zaspím.” 

K tomuto experimentu vyzýva aj čitateľov svojej knihy. Vybrala som si na túto výzvu špeciálny zápisník, ktorý mi kamarátka doniesla z rodiska Shakespeara – hneď som mala podnet na prvý zápis. Je niečo na tom, keď vďaku pomenujete, akoby to samotné vyslovenie, zapísanie, bolo jej podstatou a malo moc meniť srdcia. Nevyslovená vďačnosť nie je vďačnosť, povedal niekto.

Môj zápisník má už niekoľko rokov. Podarilo sa mi dosiahnuť číslo 1000 a potom som s počítaním prestala. Je úžasné si ho prelistovať a čítať o tých dobrých veciach, ktoré som nielen zažila, ale aj mala tú šancu rozpoznať. Premýšľanie o vďačnosti a znovuobjavenie zabudnutých darov zapísaných rozmazaným atramentom mi dali túžbu sa k tomuto zvyku vrátiť.

Práve keď som rozmýšľala o tom, že tento príspevok spravím niečím viac ako len ďalším receptom, som dostala príležitosť vďačnosť praktizovať. Cez víkend som sa po niekoľkých rokoch bola pozrieť do domu, v ktorom vyrástla moja babička. Dlhé roky nám slúžil ako chata mimo mesta a ako malá som v ňom strávila dlhé letné týždne na prázdninách s mojimi starými rodičmi. Už je to ale niekoľko rokov, čo stojí opustene a život sa v ňom zastavil. Vybrala som si toto miesto na môj narodeninový výlet. Moja drahá babička nás pred rokom opustila a keďže sme každý rok zvykli narodeniny oslavovať spolu, mala som túžbu sa tam vrátiť. Vošla som do verandy, v ktorej som sa hrávala s bratrancom na školu, podľa čoho babička s istotou predpovedala, že budem učiteľka. Všetko bolo na svojom mieste, ešte aj jej gumáky do záhrady ležali pri dverách, ako keby čakali, že si ich niekto ešte obuje. Vošla som do obývačky a nemohla si nepredstaviť, ako nám pri veľkom stole všetkým s chuťou servíruje domáce halušky, s kôprom, tak ako to zvykla robiť jej mama. Sedela som tam ohromená stratou a zlatými časmi, ktoré sa už nikdy nevrátia. Zima a pavučiny vytvárali ešte väčší kontrast medzi realitou a spomienkami. A aj tak som sa ich snažila navodiť všetky, aby som čo i len na chvíľku mohla znovu zažiť tú radostnú malú osôbku, ktorou bola moja babička. A bolo to práve v tomto smútku, v tomto chladnom a schátranom dome, kde som našla krásu. Vzdala som vďaku za všetky tie chvíle a príbehy, ktoré sa udiali na tomto mieste, s mojimi starými rodičmi. Vzdala som vďaku za prvý rok bez babičky, ktorý sme zvládli. Ako sme prekonali to, čo sme si ani nevedeli predstaviť. Vzdala som vďaku za jej život, na ktorý sa dá tak ťažko zabudnúť, lebo ho každodenne darovala nám všetkým.

Pre všetkých, ktorí majú pocit, že im týždne prebehnú pred očami a potrebujú zaostriť na tú prehliadnutú krásu tu a teraz, prikladám vďačnú výzvu na blížiacie sa adventné obdobie. Taký malý experiment. Prajem vám, aby vám tento zoznam pomohol prežiť vďaku, ktorá sa premení na radosť. Skúste sami, čo sa stane, keď dary okolo seba pomenujete. Začnite tými krásnymi, príjemnými a možno raz zistíte, že ich nájdete aj v tom škaredom a bolestivom.

Recept na tekvicový páj

Ingrediencie

Cesto:

• 115g studeného masla
• 150g múky
• štipka soli
• 1 lyžička cukru
• cca 4 lyžice ľadovej vody

Plnka:

• 2 hrnčeky tekvicového pyré
• 330ml zahusteného mlieka (nesladeného)
• 150g hnedého cukru
• 2 vajíčka
• 1 lyžička škorice
• ½ lyžička zázvoru, mletého klinčeka a muškátového orieška
• štipka soli
• na podávanie šľahačka

Postup

1.  Recept na pyré
2. Cesto si musíme pripraviť niekoľko hodín dopredu tak, že zmiešame múku so soľou a buď v mixéri alebo ručne prstami do nej rozdrvíme malé kocky studeného masla, až kým sa nám zmes nebude podobať na strúhanku. Potom pridávame podtupne vodu, až kým cesto nebude držať pokope.
3. Vytvarujeme si z cesta kruh, ktorý zabalíme do potravinárskej fólie a odložíme do ladničky. Minimálne po dvoch hodinách ho môžeme vybrať, vyvalkať a vložiť do okrúhlej formy. Nožíkom odstraníme prebytočné cesto.
4.  Na plnku jemne vyšľaháme vajíčka a pridáme tekvicové pyré s korením a postupne aj mlieko. Všetko vylejeme do formy s cestom a pečieme prvých 15 minút na 215°C a ďalších 40 minút na 180°C. Špajdľou skúsime, či je koláč hotový.
5.  Podávame so šľahačkou.

Ako študentku a teraz už aj učiteľku francúzštiny ma Paríž so svojimi kaviarňami, históriou, módou, literatúrou ako aj množstvom clichés vždy fascinoval. Ak poznáte nejakého francúzskeho nadšenca, mám pre vás 2 knihy, ktoré by ho isto potešili. (Tip na vianočný darček)

Raz za čas sa zobudím s francúzskou náladou a pustím si môj french mood playlist, ku káve si dám pain au chocolat, pozriem si interview s Clémense Poésy a oblečiem sa ako Jeanne Damas. Keď som sa prvý krát konečne do tohto mesta pozrela, oslávila som to jedným hlbokým rituálom: V krátkych čiernych šatách pod Eiffelovkou som si zapálila moju prvú (a poslednú) cigaretu, z balíčka, ktorý mi na túto príležitosť kúpil môj manžel.

Keď som pred nedávnom narazila na knihu „Ako sa stať Parížankou, kdekoľvek žijete“ od Caroline de Maigret a Anne Berest, s pobavením som ju zhltla za pár dní. Kniha vtipne vykresľuje často protichodné vlastnosti parížskych žien, od lásky až po stravovanie, ktoré dopĺňa výstižnými fotkami a ilustráciami. Knihu netreba brať príliš vážne. Určite ju netreba brať ako návod na to, ako byť Parížankou, keďže je ich povaha vykreslená síce osudovo, ale aj dosť arogantne. Aj keď je na každej charakteristike niečo pravdy, sú zveličené do takých extrémov, že sa ich nedá brať inak ako s humorom. Na jednej strane nám autorky vykreslia Parížanky ako zvláštne mýtické bytosti a hneď na ďalšej tú istú predstavu sparodizujú.

Ako spoznať pravú Parížanku: Knihu som vám zhrnula do týchto 10 bodov

1. V jej šatníku nenájdete: Logá – nie si bilbord, UGG topánky – netreba komentovať, tepláky – žiadny muž byť ťa v nich nikdy nemal vidieť.
2. Zamiluje sa do 3 mužov v ten istý týždeň s rovnakým nasadením.
3. Je enviromentalistka, ale niekedy si vezme motorku, aby si šla kúpiť bagetu.
4. Zje pizzu 4 druhy syra, ale do kávy si dáva Steviu.
5. Faux pas: Keď jej ladí kabelka s outfitom, vystavená svadobná fotka v obývačke, príliš vytrhané obočie . . .
6. Nerada hovorí o tom, že chodí do posilky. Tak ako Francúzky nebudú hovoriť o make-upe, ktorý nosia – lebo hlavným cielom je vzbudiť dojem, že žiadny, tak aj hocijaké fyzické cvičenie držia v tajnosti.
7. Nefarbí si vlasy a ak áno, tak len na jej pôvodnú farbu, aby ju zvýraznila. Toto pravidlo dodržuje viac menej každý: necháš si tú farbu, ktorú ti vybrala matka príroda.
8. Utráca, keď si zmyslí, že súrne potrebuje: kyticu bielych ľalií, prvú edíciu klasického románu, nadmerné slnečné okuliare, romantickú noc v hoteli, starožitnosť, ktorú našla na ebay a proste bez nej nevie žiť.
9. S deťmi sa nepiple. Určite sa im neprispôsobuje. Často ich nájdete ležať u návštevy na posteli v kope odložených kabátov, zatiaľ čo sa mama vo vedľajšej miestnosti do noci zabáva na večierku. Aby si mohla pripiť a zafajčiť, svoje deti po pôrode nekojí.
10. Ako zdvihne telefón, keď konečne zavolá ON: Parížanka nechá telefón zvoniť. (Nečaká pri slúchadle) Predstiera prekvapenie, keď počuje jeho hlas. (Nečakala, že zavolá) Spýta sa, či mu môže zavolať naspäť za 5 minúť. ( Práve má niečo rozrobené.) Pravda je, že nie je sama . . . (et oui:  nikdy si ju nemal nechať čakať.)

Táto kniha ma priviedla k ďalšej publikácii, tento raz od samotnej Jeanne Damas v spolupráci s Lauren Bastide, s titulom „V Paríži.“ Aj keď obe knihy prezentujú Paríž a jeho obyvateľky v akomsi záhadnom a osudovom svetle, À Paris už od začiatku naladí vážnešiu nôtu dotýkajúcu sa okrem módy a umenia aj politického aktivizmu. V knihe nájdete rozhovory s dvadsiatimi Prížankami.

Veľmi som ocenila, že ženy, ktoré boli vybrané ako obraz typickej Parížanky boli všetkých rás, vekov, pôvodov, zamestnaní, či už len módnych vkusov. Ani zďaleka neprevládal jeden trend. Niektoré sa v Paríži narodili a zvyšok života žili v zahraničí, iné sem pricestovali z iného kontinentu. Každá svojim príbehom a unikátnosťou inak zapadla do parížskej mozaiky, ktorú sa autorky snažili čitateľovi vykresliť. A predsa mali niečo spoločné. Paríž pre nich bol viac než len mestom.

Najviac ma ale potešilo, keď som v jednej kapitole zbadala Sylviu Whitman, majiteľku jedného z najčarovnejších kníhkupectiev na svete. So svojím britským prízvukom a americkým otcom som ju v tejto knihe nečakala. Jej otec sa do Paríža presťahoval pretože „chcel žiť v meste, kde ľudia sú básnikmi a život je poéziou,“ rovnaký pohľad sála zo Sylviiných slov, keď opisuje jej každodený život v Paríži. Prvý krát som ju videla v krátkom dokumente o Shakespeare and Company, na ktorý som narazila počas môjich youtubových potulkov. Keď som konečne mohla tento obchodík, kúsok cez rieku oproti Notre Dame, navštíviť, Sylvia tam práve niekomu dávala turné a ja som si pomyslela: „To je tá pani z videa!“ Pamätám si len, že k svojmu elegantnému outfitu mala pohodlné športové tenisky. Jej hlas by som počúvala na dobrú noc.

Niektoré pasáže znejú ako ozvena predošlej knihy

Parížsky stereotyp opisuje jedna z miestnych žien následne: „Žena, ktorá ovláda umenie vytvoriť outfit z ničoho, kombinovaním roztrhaných riflí s kašmírovým svetrom, zaviazaním trenčkotu cez voľné šaty, vysúkaním si rukávov na saku, vkĺznutím do vynosených balerín, aby šla tancovať. Všetky vlastnosti, ktoré prispievajú ku šarmu tej bájnej Parížanky už boli značne zobrazené. Iní pred nami už preskúmali jej šarmantnú náladovosť, jej sebadôveru a výstrednosti: to ako ukáže prostredník na šoféra, ktorý na ňu trúbi kvôli tomu, že sama odmieta použiť prechod pre chodcov alebo ako odignoruje telefonát, na ktorý už pätnásť mesiacov čaká. V krátkosti, jej ľahostajnosť.“

Ďalej tvrdí, že tento bezstarostný postoj, nezažijete nikde inde: Parížanka môže vyjsť z domu neučesaná, bez manikúry či sedieť bez toho, aby si prekrížila nohy. Sú ale veci, ktoré berie smrteľne vážne. Zabudnite na šport, vyšívanie, záhradkárčenie alebo varenie. Pre Parížanku je tou najdôležitejšou zručnosťou schopnosť vedieť vybrať víno. Je to otázka pýchy.

Keď som plánovala článok inšpirovaný týmito dvoma knižkami, dostala som chuť skúsiť tento bájny parížsky štýl napodobiť. Našla som na to aj tú pravú osobu. Ak má niektorá z mojich kamošiek blízko k pravej Parížanke, tak je to Veronika. Vybrali sme sa do parku s taškou plnou outfitov a foťákom (ako za starých stredoškolských čias) a až na mieste som zistila, že trenčkot, ktorý si Vero na fotku doniesla je pravý Burberry, ktorý objavila vo vintage obchodíku na potulkách Parížom.

Neviem, či ste si to niekedy všimli, ale v slovenčine nemáme dobrý preklad na anglickú baby shower. Na internete nájdete rôzne verzie „vítania dieťaťa“ alebo „tehotenského večierku,“ ktoré ale znejú trochu krkolomne a hlavne…kto by chcel ísť na tehotenský večierok?! Pri príprave oslavy som sa neustále mýlila a hovorila o „rozlúčke so slobodou,“ až som si povedala, prečo nie, veď táto príležitosť si ten názov zaslúži ešte viac. A tak sme to aj veľkým napísali na pozvánky: Miškina (druhá) rozlúčka so slobodou.

Naša party vyšla úžasne! Ak sme sa práve nerehotali, tak sme si utierali slzičku. Pre všetkých, čo majú tehotnú kamošku, ktorú by chceli takouto rozlúčkou potešiť, prikladám pár nápadov, ktoré by na rozlúčke nemali chýbať.

Nájdi si parťáčku!

Niekoho, kto za teba dotiahne veci, ktoré nestihneš, spraví nad tvoje predstavy aj to, čo si jej nekázala a trpezlivo schváli každý tvoj šialený nápad. Bonus je, ak má veľký a pekný byt! Ja našťastie jednu takú mám a neviem, čo by som bez nej robila.

Darčeky!

Pôvodne som myslela, že nebudem ľudí zaťažovať zháňaním darčeka a vyberiem jednu väčšiu vec, na ktorú môžu prispieť. Potom som si ale predstavila tú hromadu balíčkov, ak každý donesie čo i len jednu maličkosť a bolo rozhodnuté. Darčeky sú super a veľa darčekov je ešte viac super! Navyše, niektorí ľudia si kupovanie darčekov užívajú a bolo by im ľúto, keby som ich o túto radosť pripravila, dokonca by možno doniesli daček aj tak a potom by to bolo trochu trápne pre tých ostatných. Venovali sme im jeden bod programu a posadali sme sa s očakávaním okolo Mišky a sledovali ako ich po jednom rozbaľuje. Každý mal šancu jej vybrať niečo osobné na pamiatku.

Jedna rada k dačekom: vaša kamoška pravdopodobne posledné mesiace investovala veľa peňazí do vybavenia pre bábätko a na sebe samej šetrila. Toto je jej šanca! Uistite sa, že okrem rozkošných dupačiek dostane aj nový lak na nechty alebo hydratačnú pleťovú masku.

Hry!

Toto je asi najdôležitejšia časť rozlúčky so slobodou. Prelomia sa všetky ľady a čo vyzeralo ako čajový dýchanek sa premení na Survivor. Na tieto zážitky budeme ešte dlho spomínať. Našu party sme mali v malom intímnom kruhu a tak sme sa mohli znížiť na veľmi nízky level. V inej zostave alebo pri citlivejšej náture by som niektoré z nich asi upravila.

1. Prebalovanie naslepo

Táto aktivita je ideálna na odštartovanie party. Treba bábiku životnej veľkosti a plienku. Budúcej mamičke zaviažeme oči, nasmerujeme ju k bábike a sledujeme, ako sa jej podarí nasadiť plienku.

2. Sh*t happens

Treba: 4 plienky, plagát, 4 rôzne čokoládové tyčinky (Mars, Milky Way, Snickers, Deli), mikrovlnka Príprava: Každú tyčinku v miske dáme na 20 sekúnd do mikrovlnky, až kým nám z nej nevznikne kaša, ktorú potom vložíme do čistej plienky. Zo zadu plienky si označíme, ktorá tyčinka to je. Plienky potom pripevníme na plagát alebo hocijaké pozadie na stenu alebo aj na stôl. Každú plienku očíslujeme.

Pravidlá: Hráčom povieme, aké tyčinky sme do plienok zamiešali. Zo vzdialenosti 1 metra musia uhádnuť, na ktorom čísle sa skrýva ktorá tyčinka.

3. Koštovanie presnidávok

Treba: 3 zaváraninové fľaše, 3 druhy presnidávok, papierové štítky, lyžičky Príprava: Do priesvitných zaváraninových fliaš pripravíme rôzne príchute presnidávok a na každú nalepíme štítok s číslom. Zakomponujeme minimálne jednu nechutnú príchuť na štýl „kura na mrkve“.

Pravidlá: Hráčov rozdelíme na 2 tímy, každý hráč dostane lyžičku. Po jednom ochutnajú všetky presnidávky, potom sa v tíme poradia a odprezentujú ich odhady.

4. Tehotenské pictionary

Treba: tabulu alebo veľký plagát pripevnený na stenu, fixky, karty s tehotenskými témami: prestrihnutie pupočnej šnúry, tehotenská podprsenka, stavanie posielky, uspávanie bábätka, boľavé bradavky, rektálny replomer, detská vysielačka… Pravidlá: Po jednom si hráči vytiahnu kartu s témou a musia ju nakresliť tak, aby ostatní presne uhádli, čo mali na karte napísané.

5. Preteky v menách

Treba: Papiere so všetkými písmenami abecedy, perá

Pravidlá: Každý dostane papier s abecedou a ku každému písmenu dopíše jedno meno. Či už obojpohlavné alebo len jedno, či len slovenské alebo aj zahraničné, to je už na vás. Keď sa prvému hráčovi podarí vypísať všetky písmená, hra končí. Po každom písmenku sa postupne čítajú všetky mená. Ak má niekto meno, ktoré nikto iný nepoužil, má 10 bodov, ak majú dvaja a viacerí rovnaké, 5 bodov. Nakonci sa spočítajú body. Každý, komu sa podarilo vyplniť všetky písmená má bonus 20 bodov.

6. Babies against parenthood

Treba: biele karty s náhodnými odpoveďami, hnedé karty s nedokončenými vetami a otázkami

Pravidlá: Bielych kariet s odpoveďami by malo byť viac, tak aby každý hráč dostal aspoň 8ks. Tie sa rozdajú ako prvé a hráči si ich môžu pozrieť. V hnedej kôpke sú karty s otázkami. Ide sa do kruhu. Prvý hráč si vytiahne  hnedú kartu a prečíta ju nahlas. Napríklad: Počas pôrodu by som chcela myslieť na_______________. Všetky okrem tej, čo práve čítala zadanie si zo svojích odpoveďových kariet vyberú tú, čo sa bude najlepšie hodiť k danej otázke a do kruhu ju zakričia (občas ju treba vyskoňovať, aby lepšie k otázke sadla). Napríklad: prsná pumpa, test otcovstva, hemeroidy, Brada Pitta, frappé. Pokračuje ďalší hráč. Inšpiráciu na karty som našla na tejto stránke

Fotky!

Keď už niečo takéto dáš dokopy, chceš to mať pekne zdokumentované. Budúca mamina si to bude chcieť odložiť do albumu. Zožeň si kvaliťný foťák a daj ho na starosť jednej osobe, ktorá bude vždy pripravená v tej správnej chvíli.

Jedlo!

Pôvodne sme rozmýšlali nad tématickým jedlom: bábätkovské cupcaky, alebo tieto strašidelné jedlé deti. Ale nakoniec sme si povededali, že pripravíme niečo, na čom si baby reálne pochutnajú. Surová zelenina a 3 druhy dipov a čerstvé ovocie. Keď nám vyhládlo sme proste objednali pizzu.

Jediné tématické jedlo bol koláč v tvare dupačiek, ktorý si ale väčšina aj tak pomýlila s Mickey Mousom, a darčekekový balíček popcornu pre hostí s nálepkou: Ready to Pop.

Inak ten dupačkový  koláč je veľmi jednodchý. Stačí narezať obdĺžnikový korpus (ja som upiekla banánový, nech aj dobre chutí), ponatierať ho krémom a ľubovoľne ozdobiť.

Dekorácie!

Niekomu sa môžu zdať zbytočné, ale nie sú. Už len tie fotky budú vyzerať špeciálnejšie. Hlavne nech sú v štýle vašej tehotnej kamošky. My sme to zladili do jej farieb, pridali sme balóny, nápisy, servítky a šerpu.

V dnešnej dobe už nájdete kopec hotových dekorácií s témou Baby Shower aj u nás na Slovensku. Ak sa vám nechce utrácať a radšej si výzdobu pripravíte ručne, veľmi dobrým motívom sú bábätkovské fotky budúcich rodičov. Snažili sme sa vyskúšať rôzne appky, ktoré vám z fotiek rodičov vytvoria podobizňu ich budúceho dieťata, ale výsledné obrázky vyzerali dosť náhodne, tak sme len vytlačili ten najsmiešnejší, aký sme našli.

Je niečo, čo by ste na baby shower ešte pridali?

Budem rada, ak mi do komentára napíšete či už vaše rady, postrehy alebo príbehy z rozlúčiek, ktoré ste zažili. Dúfam, že vám môj zoznam poslúži ako inšpirácia na nejakú nezabudnuteľnú party vďaka ktorej sa jedna tehotná žena bude cítiť výnimočne a milovane.

Dnes sú to už 2 mesiace, čo sa Elisa narodila a každým dňom nám rastie pred očami. Až bude väčšia jej ukážeme fotky z tejto oslavy, ktorej sa tak trochu inkogito sama zúčastnila.

Na naše prvé stretnutie som chcela doniesť nejaký darček. Čo také doniesť mamine, čo sa práve vrátila z pôrodnice? Skončila som pri týchto 4 veciach: Kvety a obľúbená maškrta pre mamu, cute (a o niekoľko čísel väčšie) legíny pre malú a 2 porcie teplého domáceho jedla.

Vždy sa mi páčili ilustrované zoznamy a o jeseni som ich videla už desiatky. Práve pred pár dňami som na instagrame videla túto výstižnú ilustráciu od Grace Farris: „Akým jesenným človekom si?“ Tak, v ktorej ste sa našli? Už na konci augusta vyberiete krabicu oranžových dekorácií alebo zapierate, že jeseň prišla a napriek teplotám stále chodíte v sandáloch?

Celé leto som si chcela niečo namaľovať a tak ako leto prešlo, moje vodovky ostali nedotknuté. Tak som si povedala, že si posledný voľný deň vyrobím môj vlastný jesenný ilustrovaný zoznam.

Myslím, že väčšina ľudí by si našla aspoň 2 spoločné veci, ktoré má na jeseni najradšej. Keď som sa pýtala vás, mnohí ste sa trafili do mojich obľúbených chvíľ alebo ste mi pripomenuli tie, na ktoré som zabudla. Najkrajší komentár bol ale jeden, čo mi zaletel do súkromnej správy a pripomenul mi dávne jesene ranného dochádzania do školy s omrznutými prstami, horúce čokolády a poobedné potulky parkom s foťákom a parťákmi do každého počasia. Možno aj preto v mojom zozname nájdete odkaz na Ženy z rodu Gilmorovcov.

Tí, čo ma poznáte viete, že sú mojím obľúbeným pozadím k pečeniu a že som ich už videla toľko krát, až som si ich pustila v 5 rôznych jazykoch, len aby som mala výhovorku začať znovu. To prečo ich neviem prestať pozerať je ale preto, že mi pripomínajú tie bezstarostné jesenné poobedia, kedy som sa vrátila zo školy, hodila ruksak do kúta a skôr, ako mi len domáce úlohy prišli na myseľ, som si zašla na chvíľu do Stars Hollow, veď celý deň som mala ešte pred sebou (žiadne internety ma nenaháňali). Tak ako moje spomienky, Stars Hollow ostáva nemenné, navždy zaseknuté v dobe sklápacích mobilov, videopožičovní a bedrových riflí.

Pred mesiacom u nás v Žiline otvorili Starbucks. Pred 10 rokmi by som z toho bola vedľa – to dievča, ktoré si prvý krát ten slávny pohár so zeleným logom kúpilo v Prahe pod falošným menom Rose a hrdo si ho niesla v ruke cez ulice ako by sa nechumelilo (vtedy doslova chumelilo, bol december).

Teraz oveľa viac ocením miestne autentické kaviarne, ale tak raz do roka si na jedno presladené perníčkové žúžo so šľahačkou zájdem. A kto by to bol povedal, že práve v ten deň, keď si naplánujeme našu oslavu jesene, sa v Starbuckse začne (taká slávna, že má vlastný hashtag) #PSL sezóna. Takému osudovému znameniu sme sa nemohli brániť – a tak sme sa do parku vybrali aj s dvomi tekvicovými lattečkami s vôňou muškátového orieška. Slnko nám svietilo pomarančovými tónmi, listy nám padali zo stromov rovno pod nos na lavičku a my sme si spokojne malovali náš jesenný zoznam (už chýbal len koncert Norah Jones v pozadí).

Čítať vaše komentáre bolo ako listovať slovníkom útulnosti. (Ak si chcete navodiť koncentrovanú dávku jesennej atmosféry, odporúčam!) Som rada, že toľkí z vás zdielajú radosť z tohto obdobia. Jednému z vás som sľúbila jesenné prekvapko.

A tým výhercom sa stáva: Miriam Š. so svojím jednoduchým ale veľmi výstižným komentom: škorica A vyhráva jej vlastný ilustrovaný zoznam, ktorý jej sama namaľujem a doručím.

Zoznam je zoradený zostupne podľa stupňu nadšenia.

1. MALÉ ŽENY

Réžia: Greta Gerwick

Ak ste aj vy vyrastali na neprekonateľnej verzii s Winonou Ryder a Christianom Balom z 1994, pochopíte moje rozpoltené pocity, keď som sa dozvedela, že sa točí remake. Veď tomu filmu naozaj nič nechýba. Aspoň raz do roka si ho pozriem a s dávkou sentimentality sa vrátim do zasneženého Orchard House a chvíľ spálených vlasov, šumienok, podkrovného divadla a hlavne tvrdohlavej a zasnívanej Jo. Neviem, či si túto klasiku chcem pokaziť nejakou modernou adaptáciou. Ale len čo zistíte, že hlavné úlohy si v novom filme rozdelili Emma Watson, Timotheé Chalamet, Saoirse Ronan či Meryl Streep, (vaši obľúbení herci mimochodom) tušíte, že to minimálne stojí za pozretie. A potom na Emminom instagrame nájdete prvú fotku z natáčania a už sa len vytešujete. Takže, áno, tento film je vrchol môjho filmového roku a nehanbím sa za to. Na tejto stránke nájdete porovnanie hercov z 2019, 1994 a 1949 verzií. 

TRAILER

2. DOWNTON ABBEY

Réžia: Michael Engler

Všetci fanúšikovia anglickej historickej drámy, čajíčkov o piatej, aristokratických intríg, starodávnych panstiev, flapper módy a účesov a každodenného vyfešakákovania sa na večeru vo vlastnom dome vedia o čom hovorím. Pre ostatných mám len 2 slová: Maggie Smith.

Po tom, čo skončila posledná séria tohto oči pohladzujúceho a zároveň tak napínavého seriálu, je tento film viac, než by sme si my, moderné milady, mohli priať. Takže navlečte si saténové rukavičky, a vychutnajme si náš posledný dýchanek plnými dúškami, pretože jeho výsosť je už na ceste.

TRAILER

3. THE KING – Kráľ

Réžia: David Michôd

Okrem toho, že Timotheé Chalamet obviously, tento film chcem vidieť aj z iného dôvodu. Nie je to len jedna z mnohých anglických historických drám. Je to príbeh Hala a Falstaffa. Koho?! Počas môjho magistra som si raz zvolila predmet Shakespearove historické drámy.  Vrámci viacerých Shakových hier sme čítali jednu, ktorá mi z celého semestra najviac utkvela v pamäti. Henry IV bola jedna z obľúbených hier nášho profesora, a jeho nadšením rýchlo nakazil celú triedu. Príbeh mladého dediča trónu, ktorý si užíva život ulice medzi najnižšími vrstvami ľudu, bez predsudskov či pravidiel, s humorom a radosťou pôsobil veľmi osviežujúco v epizódach kráľovských tragédií. Sprevádza ho legendárna postava Falstaffa, tučného, väčšinou opitého spoločníka. Zápletka filmu začína, keď Hala korunujú za kráľa a spája viacero Shakespearových hier dokopy. V historických kostýmoch uvidíte aj napríklad slávneho upíra Roberta „Patizóna“ s dlhými vlasmi alebo dcéru Johnnyho a Vanessy, Lilly-Rose Depp.

TRAILER

4. DAŽDIVÝ DEŇ V NEW YORKU

Réžia: Woody Allen

Po Vicky, Christina Barcelona, Midnight in Paris, With Love to Rome sa vybral Woody Allen konečne do New Yorku. Nie každému sedí jeho typ humoru, krúžiaci kolo fatálnych situácií s naívnou ľahkosťou. Jeho postavy sú až karikatúrne vyhrotené stereotypy, väčšinou buď praví alebo falošní intelektuáli. Ja sa na nich ale rada zasmejem, a popri tom sa pokochám upršanými ulicami metropol a vtipnými dialógmi. Tento raz sa veľmi teším na Elle Fanning.

TRAILER

X. STAR WARS: Vzostup Skywalkera

Réžia: J. J. Abrams

Tento film nemá číslo, pretože… úprimne, pre mnohých je to veľmi citlivá záležitosť (to, že je posledný v zozname, neznamená, že je na poslednom mieste!). Aj keď sa do tohto zoznamu veľmi nehodí, nespomenúť ho by bolo ešte horšie. Napriek mojej anglofilno-romantickej stránke sa na tento film plný vesmírnych lodí, príšer, laserov a strielania naozaj teším! Posledné roky premiéra navyše padla akurát na narodeninový týždeň môjho manžela (pravého fanúšika), takže je to už taká naša narodeninová tradícia. Toto si proste nemôžem nechať ujsť Už sa aj teším na všetky tie reči a teórie mojich kamošov (pravých fanúškov), ešte sa len musím rozhodnúť, či ho milujem alebo neznášam, ale asi počkám, až si ho pozriem  

TRAILER

A čo vy? Tiež už netrpezlivo odpočítavate dni do vášho dlho-očakávaného filmu? Na ktoré sa tento rok ešte tešíte?