Santorini bolo už dlho mojou vysnívanou destináciou. Poznala som ju z filmu Sesterstvo putovných džínsov a z pohľadnicových záberov modrých striech. Asi ako každý som si predstavovala, že táto pohľadnica znázorňuje, ako to vyzerá na celom ostrove. Iba nekonečné uličky vybielených stien, výhľadov na more, rybárskych reštaurácií a tých slávnych modrých striech. A nájdete tam aj také, ale môj prvý pohľad, ako som cestou z letiska vyzerala z okna taxíka, bol na vyschnuté polia, staré rozpadnuté budovy a dosť chudoby naokolo.

Kým sa na Santorini vyberiete, treba si uvedomiť ďalšiu vec. Ostrov je síce malý a z jedného konca na druhý sa dostanete autom za hodinu. Ale každá dedinka a mestečko, ktoré tu navštívite, vám ponúkne iný typ dovolenky. My sme si náš výlet rozdelili na dve časti. Ako prvé sme si chceli oddýchnuť, tak sme sa ubytovali v Kamari, oblasti, kam sa chodí na typickú plážovú dovolenku.  Hotel s bazénom a raňajkami priamo na pláži, takže sa z plaviek celý deň nemusíte prezliekať. Okrem suvenírových obchodov a reštaurácii tam veľa objavovania nezažijete.

Preto sme sa na konci dovolenky presunuli do apartmánu v tradičnej dedinke Finikia, pár krokov od slávnej Oie. Náš byt bol dokonca vo forme modernej jaskyne a z terasy sme mali výhľad na celú dedinku. Viedla k nemu práve tá krásna biela ulička a na rohu sme našli naozaj čarovnú gurmánsku reštauráciu, ktorú by sme inak nikdy neobjavili.

Napriek tomu by nám bolo lepšie, keby naša základňa bola stále v Kamari a autom by sme objavovali ostrov odtiaľ. Boli sme síce v krásnom ubytovaní v pokojnej dedinke, ale horúčavy od rána stúpali na 35 stupňov a bolo až nepríjemné byť vonku. A to ma vopred, pri plánovaní na Slovensku, nenapadlo. V takom počasí nás výlet po mestečkách pod pražiacim slnkom úplne zničil a keďže väčšina pláží v okolí boli bez tieňa, nevydržali sme na nich viac ako dve hodiny. Vtedy sme si len predstavovali naše lehátka so slnečníkom v Kamari, kde sme boli schopní presedieť aj celý deň.

Plážová dovolenka

Ak cestujete na Santorini za morom, najpohodlnejšie budú oblasti Kamari alebo Perissa, kde nájdete ubytovanie priamo na pláži. Väčšina hotelov má v cene aj lehátka so slnečníkom. Tieto pláže sú známe svojim čiernym pieskom, ktorý ale v skutočnosti vyzerá viac ako kamienky, takže sa vám oplatí zabaliť topánky do vody.

Ak by ste sa chceli previezť autom na iné pláže na ostrove, my sme sa pozreli ešte na tieto:

Red Beach Akrotiri

Táto pláž sa nachádza na juhu ostrova a vedie k nej asi 5 minútová cestička popri kamennom útese. Je turisticky veľmi známa, takže vás k nej dovedú cedule a nájdete pred ňou aj parkovisko. Môže sa stať, že sa počas lezenia skalami budete musieť vyhýbať premávke iných turistov z oboch strán. Aj keď je táto pláž výnimočná svojimi červenými útesmi a pieskom, nespravila na nás veľký dojem. Cez deň na nej ťažko nájsť kúsok tieňa, voda je plná rias, ktoré z vás budú ešte do večera vypadávať. Možno sa vám ale budú páčiť obrovské vlny, ktoré sa v zátoke tvoria.

Maják

Ak si spravíte výlet na červenú pláž, odporúčame ho spojiť so západom slnka pri majáku Akrotiri. Nachádzajú sa kúsok od seba na juhozápade ostrova. Čakanie na západ slnka si môžete skrátiť navštívením dedinky Akrotiri.

Amoudi Bay

Hneď pod mestečkom Oia sa nachádza malý prístav Amoudi, z ktorého vyráža väčšina výletných lodiek, ktoré vás vezmú napríklad na sopečné pramene na protiľahlom ostrove. Nájdete tu zopár rybárskych reštaurácií a práve tento prístav poslúžil ako miesto natáčania Putovných džínsov.

Keď ho celý prejdete a pokračujete pár minút popri mori, občas budete musieť preliezť nejakú tú skalu, dostanete sa na miesto, ktoré internet opisuje ako jednu z najkrajších pláží Santorini. V skutočnosti sa jedná o širšie mólo, z ktorého sa dá zostúpiť rovno do mora. Pre môjho manžela, ktorý sa rád potápa a do vody najradšej rovno skočí, to naozaj bola tá najkrajšia pláž. Voda v nej bola priezračná, plná rýb a naokolo len výhľad na skaly a občas nejakú tú loďku. Prišli sme tam zarána a už nás stihla jedna rodina predbehnúť. Zakrátko ale začalo pribúdať turistov, ktorí už ledva nemali ani kam zložiť uterák. Ak preplávate trošku za roh alebo sa vyškrabete na skaly (čo som v pohode zvládla v plavkách a žabkách), dostanete krásny výhľad na mestečko Oía, ktoré je postavené v útese a vyzerá presne ako z pohľadnice.

Columbo Beach

Naša obľúbená pláž bola tá, ktorú sme objavili až úplne posledný deň. Vybrali sme sa z našej jaskyne na severe ostrova s tým, že hádam ešte nejako využijeme posledné ráno dovolenky napriek horúčave. Pred plážou sme našli parkovisko a opustený bar s lehátkami. Pár krokov od neho pláž lemovali borovice, ktoré vytvárali presne ten tieň, ktorý sme potrebovali. Okrem nás tam boli len traja ďalší ľudia spiaci na uterákoch. Nebolo počuť nič iba šumenie mora a vial príjemný vánok. Bolo nám tam tak dobre, že sme si na obed objednali pizzu, ktorú nám doviezli až na parkovisko a ostali sme na Columbe celý deň.

Čarovné dedinky na preskúmanie

Vďaka tomu, že sme mali prenajaté auto, sme sa pozreli asi do každej dedinky, ktorú sme našli v odporúčaniach. Až tak veľmi sa od seba nelíšia, ale toto sú tie, ktoré nás oslovili.

Hlavné mesto Fira

Ak máte viac dní na preskúmanie ostrova, asi vám ako prvé napadne ísť do najväčšieho mesta. Fira je plná reštaurácii a obchodíkov a dá sa ľahko zatúlať v jej uličkách. Je v nej ale aj dosť rušno. Nájdete v nej krásny výhľad na more a možnosť zísť po schodoch alebo lanovkou až dole do prístavu. Niektorí turisti si dokonca zaplatia výstup do mesta na somárikoch. Nám v nej stačili dve hodinky a mali sme dosť. Najlepší objav bola zmrzlináreň s gréckym mrazeným jogurtom a posýpkami od výmyslu sveta.

Oia

Najkrajšie mesto na ostrove je jednoznačne Oia. Je slávna svojimi západmi slnka, ktoré ale prilákajú stovky turistov a budete radi, ak cez ten dav na Slnečnom bulvári aj na nejaké slnko dovidíte. Návšteva ale určite stojí za to. Doobeda tu nájdete tak o polovicu menej ľudí. Stačí sa prejsť po hlavnej ulici s výhľadom na domčeky a luxusné apartmány v útese. Ak pri pohľade na modré bazéniky dostanete túžbu osviežiť sa, vyhľadajte si bar s bazénom, v ktorom sa pri kúpe drinku môžete zadarmo okúpať. Nájdete tu aj rôzne umelecké obchodíky s keramikou a šperkami. Toto mesto je ale svojou popularitou o dosť drahšie ako napríklad oblasť Kamari.

Pyrgos

Na Santorini nájdete celý zoznam pekných dediniek, ktoré sa od seba len málo líšia. V dedinke Pyrgos vás nepravidelné kamenné schody zavedú až k bielemu chrámu s výhľadom až k moru. Hneď vedľa neho je veľmi príjemná kaviareň s osviežujúcimi nápojmi. Uličkami sa dá chvíľu potúlať a za každým rohom čaká nejaký milý obchodík s miestnymi výrobkami.

Megalochori

Keď sme prišli do tejto dedinky, úplnou náhodou sme zaparkovali pri nejakom zabudnutom kostole za cestou, z ktorého bol takýto krásny výhľad.

Vybrali sme sa pešo do centra dediny, ale chvíľu sa zdalo, že ho ani nenájdeme. Išli sme za nosom bielymi uličkami, nikde nikoho a už sme si mysleli, že to je teda asi všetko. Keď sa zrazu pred nami otvorilo námestíčko obrastené zeleňou, reštaurácie s prútenými terasami, zmrzlináreň a skupinky ľudí užívajúcich si poobedie. Je to veľmi príjemné miesto, kam je príjemné si zájsť na obed alebo poobednú kávu a len tak si posedieť.

Ďalšie pekné dedinky sú napríklad Emporio alebo Imerovigli – čo je vlastne taká menšia Oia, ale pod pražiacim slnkom sme v nej veľmi dlho nevydržali a keď sme nenašli žiadne príjemné posedenie, zbalili sme sa a išli ďalej.

Dedinka, v ktorej sme sa ubytovali, sa volá Finnikia a je naozaj malebná a asi najbližšie k tomu tradičnému pokojnému obrazu, keďže tu okrem jednej večierky a troch reštaurácii nič iné nie je. Už len kvôli tým reštauráciam (Meze Meze alebo Lefkes) stojí za návštevu.

Ako sa po ostrove premiestňovať?

Ak plánujete preskúmať celý ostrov, najlepšia možnosť je si prenajať auto. Ceny začínajú už pri 40 eurách na deň, ale auto si treba zajednať dosť dopredu. Veľmi populárne sú aj motorky a štvorkolky. Ak si nechcete prenajať auto, tak sa dá po celom ostrove presúvať miestnymi autobusmi. Musíte sa ale pripraviť na to, že nie sú úplne časovo spoľahlivé a veľmi často môžu byť plné. Raz sme sa autobusom odviezli. Okrem toho, že sme sa museli úplne natlačiť na seba a niektorých vôbec nezobrali, zážitkom bolo, keď šofér začal vyberať za lístky počas jazdy, tlačiac sa zpredu dozadu.

Čo dobré ochutnať?

Na Santorini ochutnáte tradičné grécke jedlá ako aj čerstvé ryby a iné stredomorské klasiky.

Gyros vám v reštaurácii naservírujú dekonštruovaný na tanieri s pita plackami bokom a bude chutiť naozaj výborne. Stále veľmi neviem, aký je v tom rozdiel, ale niekedy gyros volajú aj Suvlaki.

Zato kebab tu vyzerá skôr ako taká fašírka.

Vyskúšajte miestny vyprážaný syr saganaki, ako dezert si dajte baklavu a ak máte radi pivo, tak ochutnajte miestnu remeselnú značku Donkey.

Ďalšou gréckou špecialitou je musaka, ktorú majú asi v každej reštaurácii.

A nezabudnite na grécky šalát. Ak sa do Grécka vrátim, tak ešte ochutnám fetu vyprážanú v cestíčku so sezamom a medom.

Pokiaľ si vyslovene neobjednáte rybu, tak sa môžete výborne najesť aj do 10 Eur, čo nás celkom prekvapilo. Ceny ale samozrejme závisia aj od častí ostrova.

Tak to ale býva, že toto vďačné detstvo po pár rokoch vystrieda tá odutá puberťácka etapa. Zrazu je tu vymenené dievča, ktorá berie dovolenku s rodičmi ako najväčšie utrpenie, ktoré ju na týždeň oddelí od kamošov (vtedy neboli smartphony ani wifi – pamätám si, ako sme raz uprostred dovolenky išli do internetovej kaviarne a ja som si dobila svoje facebookové potreby). Ráno frfle, kedy konečne pôjdeme na pláž, tam po pol hodine frfle kedy konečne pôjdeme domov. Proste existencionálna nuda. Každá časť dovolenky je otrava a nakoniec pokazí náladu celej rodine a všetci sú šťastní, keď ďalší rok idú rodičia k moru radšej sami. Keď na to spomínam, je mi ľúto mojich rodičov a zároveň viem, že som sa vtedy cítila úprimne beznádejne. Zatiaľ čo detstvo by nemuselo nikdy skončiť, ešteže puberta netrvá naveky (aj keď niekomu dlhšie než by bolo treba).

Raz príde čas, kedy táto istá puberťáčka zrazu dokáže oceniť tie maličkosti, voči ktorým dovtedy bola slepá. Skoré ráno na terase, voňavé stromy, nová kultúra. Dokonca ide sama na prechádzku po pláži, vodovkami si namauje loďky, nafotí si zátišie na analóg a vychutná si miestny chlieb. Ešteže ma rodičia so sebou zobrali, lebo takto si spomínam na našu poslednú spoločnú dovolenku a posledný krát, kedy som bola v Chorvátsku. S tatinom sme chodili na výlety do Trogiru, kam som si vždy obliekla nejaký nový outfit a v pekných kútikoch mi urobil fotku. Prešli sme sa po trhu s jedlom, poslala som pohľadnice. Znovu som sa vedela tešiť z mora a na chvíľu sa v ňom len tak nechať vznášať a nemyslieť na to, či podo mnou práve nepláva nejaká ryba. Bola som stále na strednej, ale odvtedy sme mali iné letné plány a začali chodiť na dovolenky zvlášť. Keď som si zrazu začala vyberať dovolenky sama, po detstve v Chorvátsku, som vždy volila buď Britániu alebo miesto, kde som ešte nebola. A tak to je doteraz.

Keď som stretla môjho muža, ktorý vyrastal na ostrove s tými najkrajšími plážami, akosi nedávalo zmysel sa do Chorvátska vrátiť. Našim novým Jadranom boli teraz Baleáry a pri plánovaní leta sme ako prvé rezervovali aspoň týždeň na návštevu jeho rodiny. Keď toto niekomu poviem, väčšinou mu zaiskria oči a predstaví si, ako ležíme na lehátku v nejakej plážovej vile a pijeme koktejl. Dovolte mi vám pokaziť túto ilúziu. Predstavte si nás skôr v hosťovskej izbe vysokého paneláku uprostred rušného hlavného mesta za zvuku motoriek. Samozrejme, že je skvelé mať rodinu na Malorke, kde sa okrem mnohých bratrancov, ujov a tiet nachádzajú aj krásne pláže, rustické dedinky, historické uličky a vynikajúce jedlo. Pravda ale je, že za ten týždeň sa niekedy na pláž dostaneme len raz. Už dávno sme tento týždeň prestali volať dovolenkou a upravili si očakávania. Malorka je pre nás hlavne o návštevách. Keď vidíte rodinu raz za rok, tak by to mala byť priorita. Znamená to ale, že sa vraciame domov zničení, občas trošku sociálne vyždímaní s kvapkou iritácie a potrebou druhej dovolenky (na ktorú nám nie vždy už ale zostanú zdroje).

Ale naspäť k tomu Chorvátsku. Ako sa z môjho muža stával stále väčší a väčší Slovák, jeho obľúbené jedlá sú Halušky a Segedín, jazdí na škodovke, radí mi koho mám voliť a má predplatený Denník N, tak sa dopočul o tej typickej slovenskej dovolenke v Chorvátsku a zistil, že by ju vlastne veľmi chcel zažiť. (Aj keď by som veľmi chcela vidieť, ako si to predstavuje). Najprv to bola celkom milá novinka, až kým sme sa začali dohadovať, kam v lete ísť. Chorvátsko bola destinácia môjho detstva. Keď sa raz za rok môžeš niekam pozrieť (okrem Malorky), a máš plný zoznam miest, ktoré túžiš navštíviť, tak sa ti (alebo aspoň mne) nechce ísť niekam, kde si už toľko krát bol. A tak sme spravili „kompromis“ a Chorvátsko odložili na neurčitú budúcnosť, keď bude dávať väčší zmysel trepať sa autom 12 hodín namiesto toho, aby sme si zaleteli do čo ja viem Lisabonu (stále na zozname). A tak sme spolu za poslendé roky spoznali niekoľko krásnych miest.

Už asi tušíte kam to smeruje. Áno, prišiel rok 2020. Na instagrame som videla jeden hashtag „rok, kedy cestovatelia viac nakupujú“. My sme sa celkom zmierili s tým, že do zahraničia nepôjdeme a už sme mali vyhliadnuté výlety a ubytovanie po Česku a Slovensku. Raz začas som ale pocítila tú cestovateľskú nostalgiu. Na Veľkú Noc sa mi zrušil výlet, na ktorý som sa veľmi tešila a ako niekto, kto sa cez školský rok takmer nikam nedostane som bola smädná po tom pocite z novej kultúry, klímy, jedla, uličiek a cudzích jazykov. Aj tú Malorku sme tento rok z bezpečnostných dôvodov vynechali. Predstava, že si budem musieť počkať možno ďalší rok ma jemne frustrovala. (Teraz si niekto určite povedal: #firstworldproblems a ja úplne súhlasím, mám to ja ale luxusné problémy čo).

A práve vtedy tá predstava Chorvátska začala pôsobiť tak lákavo. Kto by to bol tušil, že to bude práve počas svetovej pandémie , kedy José konečne dočká svojej vysnívanej slovenskej dovolenky v Chorvátsku. Alebo aspoň si to on tak myslí. Od tej typickej to má stále ďaleko, lebo som sa uistila, aby v našom apartmáne neboli žiadne gumenné obrusy, zarámované obrázky z kalendára alebo štýlové gorálkové závesy a kufor auta sme namiesto litrov mlieka a sáčkových polievok naplnili zlacnenými avokádami a Nespresso kávovarom na každodenný vychladený espresso tonic. Tá jeho predstava o tejto dovolenke sa točila okolo obrazu, že s priateľmi v pohodičke večer griluje na terase, a to sa mu splnilo. Obaja sa vraciame oddýchnutí a spokojní, zvedaví kam to bude o rok. José si odškrtol Chorvátsko, konečne mal svoju ideálnu dovolenku: 10 dní nič nerobenia. A ja som po deviatich rokoch zavítala naspäť do Jadranu a doplnila svoju zahraničnú potrebu na tento rok a poslednú dávku leta.

Okrem pečenia a fotografie je mojím príležitostným hobby aj dokumentovanie našich výletov do filmových zostrihov. V tomto amatérskom výtvore je okrem niekoľkých momentiek zachytená aj atmosféra našej slovenskej dovolenky v Chorvátsku.

Z ulice vyzerá možno celkom nenápadne, počkajte ale až vám ukážem, čo sa skrýva dnu:)

Na Slovensku nájsť mnoho dedinských apartmánov blízko prírody, to čo nás práve na tomto domčeku tak očarilo je do detailu premyslená atmosféra, ktorá z neho sála. Izby sú zariadené v rustikálnom duchu a naozaj vám dajú ilúziu takého pravého folklórneho života a tak zachovajú históriu samého domčeka a rodiny, ktorá v ňom niekoľko generácií žila. Napriek tomu je ale domček vybavený modernou kúpelňou a všetkými spotrebičmi, ktoré by ste počas víkendu mohli potrebovať. Cítite sa útulne, ale pohodlne.

V domčeku nájdete dve útulné izbičky, každú s vlastnou kúpeľňou, a spoločnú obývačku s kuchyňou. Dobre by sa tu vyspalo aj 7 ľudí, ak počítame gauč. Na záhrade sa dá opekať na ohnisku aj na grile alebo len tak posedávať na tráve.

Počasie nám krásne vyšlo, tak sme si obed aj so stolom presunuli z kuchyne do záhrady pod strom. V celej dedinke vládne príjemný pokoj, ktorý nám dodal novú energiu. Strávili sme niekoľko hodín čítaním na tráve a jediný zvuk v pozadí boli piesne vtákov.

Poprosila som Evku, tú kreatívnu osobu za týmto projektom, aby nám povedala kúsok príbehu, ako sa zo starého dedinského domu stala dokonalá víkedová idylka pre celú rodinu.

Evka, ja som domček v pôvodnom stave nevidela, ale viem, že prešiel poriadnou rekonštrukciou. S akou predstavou si sa do prerábania pustila?

Je to domček po mojich starých rodičoch, kde som chodielavala na prázdniny. No niekoľko rokov bol opustený a chátral, nakoľko nikto nemal financie na rekonštrukciu. Vždy keď som išla okolo alebo sme prišli na návštěvu k rodine, ktorá býva v susedstve a videla som domček, tak som prežívala taký zvláštny pocit na srdci, neviem to popísať, ale ma to vždy ťahalo k tomu domčeku. Až raz mi bola vnuknutá myšlienka, ako by sme ho mohli zobytniť, predniesla som ju rodine (kdeže domček nie je naše osobné vlastníctvo) rodina súhlasila a pustili sme sa do rekonštrukcie. Aby sme získali financie, museli sme najskôr predať časť pozemku.

Do veľkej časti prác ste sa pustili svojpomocne. Odkiaľ si čerpala inšpiráciu a čo bola najväčšia výzva?

No práveže, začiatok rekonštrukcie sme zverili firme, nakoľko nikto z rodiny nemal toľko času a energie, aby sme to zvládli. Keď bol dom v obývateľnom stave, tak som sa pustila do zariadenia domu a môj manžel so švagrami ešte dokončujú exteriér, vonkajšiu izoláciu domu a podobne. Zvládli sme to za 1 rok, bolo to náročné, ale neskutočne ma to bavilo. Je to práca, ktorú si viem predstaviť robiť na plný úväzok

Čo sa týka inšpirácie, tak pretváranie interiéru tak, aby plnil  účel a aby vyhovoval konkrétnym požiadavkam a potrebám ma vždy bavilo. Boli to hodiny kreslenia náčrtov, hľadania inšpirácií na internete a potom hľadania možnosti, kde už konkrétny materiál, ktorý som mala v predstave kúpiť – to bolo asi najhoršie. Po zariadení domu, som mala nejaký čas odpor vstúpiť do obchodov ako sú Merkury market, Obi a pozrieť sa vystavené laminátové podlahy alebo obklad

Ktorý kút domčeka je podľa teba najkrajší? Na ktorý kúsok si špeciálne hrdá?

To je tažká otázka, som hrdá na celý domček. Ale najviac sa mi páčia kúpelne a kuchyňo-obývačka. A konkrétny kúsok? Asi jedálenský stôl z dverí, ktorý som vyrobila pre vonkajšie sedenie

Vnútro domčeka je ozdobené množstvom krásnych ľudových a rustikálnych kúskov. Väčšina z nich vyzerá autenticky a zároveň veľmi zachovale. Kde sa dá takéto vybavenie zohnať?

Veľa vecí je pôvodných, ktoré som zreštaurovala a niektoré zohnala cez Bazoš alebo na trhu so starožtnosťami. Nejaké prvky sme si museli dať vyrobiť jako napr. stolík a zrkadlo v kúpelni, poličky v kuchyni. Moje hobby je reštaurovať staré nábytky a dávať im novú šancu resp. vyrábať z už nepotrebných vecí niečo užitočné alebo len pekné. Podobné hobby objavila aj moja sestra, ktorá napríklad zohnala a zreštaurovala tie staré kreslá v obývačke.

Najnovší projekt, ktorý by som chcela v domčeku zrealizovať je výroba svietidla zo starého trámu a drevenej lavice z čela postele. Takže sa už teším na dovolenku.

Môžeš nám povedať niečo o oblasti, v ktorej sa domček nachádza? Aké sú jej najlepšie kvality? Nejaké tipy na víkendový pobyt?

Domček je v tesnej blízkosti Demänovskej doliny, takže lokalita je veľmi atraktívna v zime aj v lete. Zároveň je to veľmi tichá pokojná dedinka, takže tam skoro nie je poznať turistický ruch. Je tam veľa možností na turistiku, určite odporúčam výstup na Demänovskú horu s krásnym výhľadom, pre trochu náročnějších výstup na Sinú alebo Chopok, Demänovské jaskyne, artikulárny kostol v Svätom kríži. Ja osobne milujem ranné alebo večerné vychádzky len tak nad dedinou, odkiaľ je krásny výhľad na celú panorámu od Malej Fatry po Západné Tatry a Kriváň, kde celú atmosféru dotvára ranná hmla, stádo ovečiek alebo krásny zapad slnka.