Akým časom sú pre teba osobne Vianoce a obdobie s nimi spojené? Ako by si opísala vianočnú atmosféru u vás doma?

Časem nadějným. Do nejtemnějších dní a nocí přinesou hřejivé teplo. Dny jsou krátké a venku bývá nevlídno, tak trávíme mnohem více času doma.

Advent je pro mě tedy zastavením a zklidněním, alespoň ráno a večer, rozjímání s rodinou, pečení cukroví s přáteli, zpívání koled, roráty a vyrábění dárečků po nocích se svařeným vínem po ruce. Ráno zapalujeme svíce na adventním věnci, děti si otevírají pytlíček z adventního kalendáře a společně se zastavíme nad knížkou, kterou tam najdou. Navečer pak posloucháme příběh o Marii a oslíkovi, posouváme její dřevěnou figurkou po spirále a povídáme si o tom, co dobrého se nám ten den stalo a co dobrého jsme vykonali my pro druhé. Pak za to vše společně vzdáváme díky Bohu.

A Vánoce jsou pro mě obdobím radosti a naplněním adventního očekávání. Jsou voňavé, slavnostní a strávené s milovanými. Protože jsme věřící rodina, tak je pro nás velmi důležitý duchovní rozměr a poselství Vánoc.

Z tvojho profilu veľmi cítiť lásku k handmade vecičkám a tvoreniu. Ako sa táto tvoja estetika odzrkadlí, keď príde na vianočné obdobie?

Řekla bych, že děláme takové běžné věci, které patří k Vánocům v mnoha rodinách. Každý rok vyrábíme nějakou novou ozdobu na stromeček, vytváříme si doma girlandy z chvojí, umotáme včelí svíčky, poskládáme papírové hvězdy, vytvoříme nějaký adventní průsvit, malujeme perníčky a vyrábíme jedlé dárky pro rodinu a kamarády. Letos jsem se dala do vyrábění dárku pro děti pod stromeček – dokončuji plstěnou pizzu a doktorský set.

Máš nejaké obľúbené materiály, farby alebo estetiku, ku ktorým máš sklon pri tvorení alebo zdobení vášho domova?

Dřevo a vlnu. Obecně se dá říct, že ráda pracuji s přírodními materiály. Mají rozmanité textury a vůně a práce s nimi působí příjemně na všechny smysly. Oblíbila jsem si všechny odstíny bílé, hnědé a šedé a pak barvy, které dominují jednotlivým ročním obdobím. U nás se totiž veškerá výzdoba řídí přirozeným koloběhem roku, abychom dokázali přírodu a její rytmus lépe vnímat.

Co se dětí týče, tak mi je hodně blízká waldorfská estetika pro její symetrii, teplé barvy (waldorf má speciální barevnou škálu s kterou pracuje) a přírodní materiály. Hračky dětem nejčastěji vyrábím z dřevěných polotovarů a vlny.

Aké vianočné detaily u vás doma tento rok určite nebudú chýbať?

Perníčky. To je naše tradice, kterou si přináším z mého dětství. Užíváme si pečení i malování. Zveme k tomu i naše přátele. Zdobíme jimi stromeček a dárky. A potom naše každovečerní zastavení u adventní spirály. Stromeček zdobíme až na Štědrý den ráno, pak se koukáme společně na pohádku, jdeme na procházku ozdobit jedlými ozdobami stromek pro zvířátka, pak chodíme na dětskou Půlnoční mši a večer je u nás plný napětí a očekávání, zda se nám vyplní naše přání.

Máš nejaké obľúbené kúsky vianočnej dekorácie? 

Mám ráda naše slaměné ozdoby a betlém z kukuřičného šustí. Líbí se mi jejich jednoduchost a připomínají mi domov, protože je mají na stromku i rodiče a prarodiče. A k oblíbeným patří také bílé háčkované ozdoby od manželovy babičky.

Ako si môžeme zútulniť domov a priniesť doň vianočnú náladu aj bez toho, aby sme minuli balík na kúpených vianočných ozdobách?

Dekorace u nás bývají jen z chvojí, sušených pomerančů, papíru a perníčků, což není nijak finančně náročné. Od maminky jsem po svatbě dostala keramický adventní věnec, co kterého dám každý rok jen pár zelených větviček. Ozdoby na stromeček máme také pořád stejné a když je čas ,tak vyrobíme nějaké nové (povětšinou z přírodnin). Dárky balíme již několikátým rokem do recyklovaného papíru. Až nám dojde role, tak se chystám používat zbytky látek. Obecně si myslím, že atmosféru navozují právě ty (staré) důvěrně známé kousky, které se vytahují každý rok ve stejnou dobu a se kterými se nám pojí mnoho vzpomínek. Nemusíme mít přeci každý rok něco nového, blyštivějšího, módnějšího… A mít na mysli, že Vánoce nakonec nedělají věci, i když dokáží tu atmosféru krásně navodit. Vždyť sám Ježíšek se narodil jako chudé neviňátko v chlévě a jako první se to dozvěděli chudí pastýři.

Kde čerpáš inšpiráciu pri zariaďovaní, zútulňovaní a tvorení, čo sa domova týka?

První odpověď, která mě napadne, je příroda. Skutečně nejlépe se mi pracuje s vylisovanými květy a listy, dřevem, vlnou… Často nás se synkem něco napadne, když jsme venku na procházce. Přijde mi, že dřevo, proutí, bílá barva a teplé barvy spolu ladí vždycky, takže tím se při zařizování řídím. Tvůrčí podněty nacházím také na jarmarcích a bleších trzích. Různé tvořící postupy a práci s vlnou jsem se naučila ve waldorfském mateřském centru, kde se potkávám s mnoha inspirativními maminkami.

Rovnako z tvojich fotiek cítiť taký pokoj pomalého života a radosti z prítomnej chvíle. Aké sú nejaké rituály alebo inšpirácie, ktoré ti aj v dnešnom rušnom svete pomáhajú hľadať skôr ten „slow living“ životný štýl ?

Nevím, zda se vůbec dá spojit výraz „slow living“ a mateřská dovolená. Mám velmi živé a zvídavé děti, které neposedí. Tedy, starší synek už ano. Ten už se k tvoření a vyrábění rád přidá. Viděla jsem, že někdo spojoval vaření domácích marmelád s tímto životním stylem. Ale vemte si, kolik je to práce – nasbírat ovoce, umýt, odšťopkovat a vypeckovat, sterilovat nádoby, uvařit marmeládu a zavařit. A teď když s tím pomáhají děti, tak ještě připočíst několikero převlékání, umývání rukou a pus, uklízení jiných částí kuchyně, kde v mezičase zkoumaly a přerovnávaly věci a pár nadechnutí se ve vedlejším pokoji, aby měl člověk zase trochu víc trpělivosti.

I tak mě to moc baví, máme z toho výsledku pak velikou radost. Jen nevím, co je na tom „slow“, protože to je jeden velký fičák. Ale abych odpověděla na otázku, čím ten náš život zklidňuji. Snažím se přijmout skutečnost, že nemusíme všechno vidět, všechno zažít a všechno vědět. Dnešní doba nabízí tolik možností, až tím člověk může být svým způsobem terorizován a nejjednodušší je obrátit tu pozornost k tomu obyčejnému a jednoduchému. Takže pro mě to asi znamená najít si čas na rodinu a blízké, vařit dokola osvědčené recepty, slavit tradice uvyklým způsobem, mít svůj zaběhnutý rytmus a nehledat pořád něco víc vzrušujícího a „lepšího“. Být všímavý k lidem a k přírodě a žít v souladu s ročními obdobími, nespěchat z jednoho do druhého. Najít si každý den chvíli na zastavení a rozjímání nad prožitým dnem – to se nám daří s dětmi v rámci našeho večerního rytmu, ale je určitě přínosné, když si člověk takovou chvíli najde i sám pro sebe.

Práve Vianoce sa paradoxne pre mnohé rodiny stanú nervóznym časom plným nestíhania. Ako si môžeme nastaviť perspektívu tak, aby sme sa tomuto stresu vyhli?

Myslím, že to vzniká tím, že máme příliš velká očekávání a snažíme se stihnout všechny tradice a zvyky, které máme s Vánoci spojené. Odpověď souvisí v mnohém také s předchozí otázkou. Nesnažit se vymýšlet lepší (diy) dekorace a kalendáře, ale použít ty z minulých Vánoc. Pokud mě to netěší, tak nepéct (mnoho druhů) cukroví. Nevymýšlet pro každého kamaráda a členy širší rodiny originální hmotný dárek, ale darovat společný čas, ten je přeci jen nejcennější. Navařit a napéct to, co vydrží, už 23. prosince, abychom Štědrý den nestrávili u plotny, ale s rodinou. Tím vším se snažím řídit já a musím uznat, že skutečně ty Vánoce jsou rok od roku pokojnější a méně uspěchané.

Vianoce sú často čarovné hlavné pre deti. Máš nejaké obľúbené aktivity alebo tradície, ako deti a celú rodinu zapojiť do prípravy na Vianoce a užívania si celej atmosféry?

Rádi společně pečeme cukroví a vánočku. Potom také vyrábíme vánoční přání a PFky, které posíláme poštou. A samozřejmě zpíváme a nacvičujeme koledy.

S atmosférou si často spájam práve jedlo. Taká horúca čokoláda v chladný adventný večer a k nej ten správny príbeh či chuť mandarínok, ktoré mi mamina nabalila na desiatu do školy Sú nejaké chute alebo konkrétne recepty, ktoré máš s týmto obdobím nostalgicky spojené?

Jak už jsem zmiňovala, jsou to určitě perníčky. Pak taky linecké a vanilkové rohlíčky. Obecně jsou to vůně skořice, badyánu, hřebíčku a vanilky. Poctivá vánočka, kterou pečeme jen přes vánoční čas, má pro nás taky chuť Vánoc. Svařené víno nebo mošt. Rybí finská polévka, kterou jíme při štědrovečerní večeři.

Je niečo, čo by si tento rok chcela skúsiť po prvý krát?

Chtěla jsem zkusit vyrábět papírové svícínky ve tvaru hvězdy. A už jsem se je stihla od kamarádky naučit. Nejdříve se akvarelem pomaluje papír, pak se naolejuje a složí. Na internetu se dá nalézt návod pod heslem sternenlicht anleitung.

A nakoniec, na čo sa najviac tento rok na Vianoce tešíš?

To je velmi těžká otázka. Je toho tolik, že je těžké vybrat jednu konkrétní věc. Těším se na všechna setkání, která budou možná, pečení s dětmi a jejich rozsvícené oči, až budou rozbalovat dárky, které najdou pod stromečkem. A taky na ten moment, kdy děti na Štědrý den usnou, my si s mužem dáme vaječný likér a necháme v nás doznít ty emoce z celého toho slavnostního dne. Děkuji, Lucia, že jsi mi nabídla tento rozhovor. Bylo milé zamyslet se nad otázkami a vážím si toho, že jsi mě pozvala do Tvé návštěvní rubriky na blogu. ♡

Ahoj Karolína:) Mohla by si sa nám trošku predstaviť?

Volám sa Karolína a pochádzam z Bratislavy. Keď som začala chodiť na strednú, tak sa moji rodičia presťahovali z bytu pri Podunajských biskupiciach do domčeku v dedinke Kvetoslavov. Asi aj vďaka tomu ma to potom z bytu vždy ťahalo do domu, lebo viem aké je to super. Po strednej som namiesto výšky išla do Londýna robiť au-pair a to ma veľmi ovplyvnilo do celej mojej budúcnosti. Začala som fotiť a prepadla móde, umeniu a blšákom. Keď som sa vrátila, aj som skúsila ísť na výšku, ale ja som bola taká nespútaná povaha, nebavilo ma sedieť nad učebnicami. Tak som si zvolila školu života. Skúsila som pracovať v kaviarni aj na recepcii v hoteli. Potom som si s kamarátkou otvorila čajovňu v centre mesta, ale nemali sme žiaden kapitál na podnikanie, a tak to dlho nevydržalo. Potom som túžila cestovať a prešla tréningom letušky, zistila, že ma lietanie strašne stresuje a zamestnala sa ako dekoratérka v obchode s módou. 

Vtedy som si uvedomila, že ma veľmi baví styling priestorov. Pomedzi to som stále fotila, viedla si taký amatérsky blog, prerábala oblečenie, proste tvorila. Jeden známy mi raz povedal, že robím všetko a vlastne nič. Dlho som si to myslela tiež, že by som mala mať „normálnu” prácu, tak som zakotvila v korporáte a tam som zistila, že to absolútne nie je cesta pre mňa. Že ak nebudem kreatívna, tak vnútorne zomriem. Našťastie som otehotnela a od vtedy sa venujem už len svojím projektom. Som stále na rodičovskej, ale verím, že s tým budem môcť pokračovať aj keď sa mi skončí. Manžela som stretla v roku 2015 cez Tinder. Bolo to obrovské šťastie a láska na prvý pohľad

Ako vznikla značka Little Souls a aká je jej vízia?

Little Souls vzniklo veľmi spontánne na káve s mojou mamou. Ona už mala teda rozbehnutú svoju značku PayaArt, ale cítila, že sa potrebuje niekam posunúť. Ja som mala malé bábätko a hlavu plnú nápadov. Tak sme to dali dokopy a vznikla značka pre deti a mamy. Snažíme sa hlavne využívať odpadový materiál na výrobu nových vecí. Upcyklujeme a zo starého tvoríme nové. Samozrejme používame aj nové látky, hlavne, ak sa jedná o hniezda pre bábätká. Najprv sme si mysleli, že budeme chodiť iba na jarmoky a trhy, ale to s coronou nehrozilo. Nakoniec sa nám podarilo preraziť na Sashe aj Instagrame.

Môžeš nám dať trošku behind the scenes pohľad na handmade módu na Slovensku? Aké publikum väčšinou oslovuje a aké ťažké je presadiť sa na tomto trhu?

Budem optimistická a poviem, že je to na veľmi dobrej ceste. Avšak so zahraničím sa ešte porovnávať nemôžeme. Pre mňa je to ťažké podporovať vždy handmade módu, pretože viem šiť a veľa vecí si vyrobím sama. Ale napríáklad neviem štrikovať, tak v tom prípade rada podporím niekoho tvorbu. Alebo obdivujem handmade kožené kabelky.

Myslím si, že publikum, ktoré vyhľadáva handmade módu je špecifické a určite to nie je mainstream. Myslím, že v dnešnej dobe je veľmi ťažké sa presadiť. Ale niekedy na úspech stačí, aby si vás všimol niekto s vplyvom na sociálnych sieťach. Potom je úspech zaručený.

Čo môžeme nájsť na tvojom profile Life on curry a ako vznikol?

U mňa je to asi hlavne o bývaní a lifestyle. Kedysi som zverejňovala hlavne fotky z dovoleniek alebo módu. Dnes si dávam skôr záležať na technickom prevedení, aby mi to pekne ladilo a aby sa mohli prísť ku mne ľudia inšpirovať. A snažím sa ešte rozbehnúť vlastnú značku Novak collective – je to taký koncept second handu hlavne pre doplnky do domu, keramiku a podobne. Zatiaľ je to len „v plienkach”, ale verím, že sa mi to rozbehne.

Aká cesta viedla do vášho domčeka? Podľa čoho ste si vybrali konkrétnu lokalitu?

Po 5 rokoch v byte na Slnečniciach sme s manželom hľadali vhodnú alternatívu. Najprv sme sa chodili pozerať na domy, ktoré by sme zrekonštruovali, ale nič nás tak neoslovilo. Vzdialenosť z Bratislavy sme chceli tak do 30 minút a aby tam neboli zápchy. To všetko spĺňa lokalita, kde žijeme (Jazero Vojka). Plus máme za domom obrovské jazero a nekonečné lužné lesy a ramená Dunaja.

Aký typ domu ste zvolili?

Domček je drevodom. Rozhodli sme sa pre neho preto, že sa nám páčila krátka doba výstavby a cenovo to bolo pre nás tiež prijateľné. Rozlohou nie je väčší ako bratislavský 4-izbák, ale nám bohate stačí. Na poschodí máme dve menšie izby, kúpeľňu a veľkú spálňu a na prízemí je obývačka s kuchyňou. Veľmi sme túžili najprv prerábať nejaký starý dom, ale bolo by to pre nás len zbytočne komplikované. Riešenie, aké sme si zvolili my je naozaj pre ľudí, ktorí potrebujú bývať rýchlo.

Čo boli úplne základné body na zozname vecí, ktoré ste určite doma chceli mať?

Musím sa priznať, že sme to veľmi premyslené nemali. Bol to projekt z katalógu. Vedeli sme, že chceme mať hlavne veľa svetla. Myslím, že keď by sme stavali znovu, tak si to už premyslím lepšie, ale vtedy som nevedela čo budem ešte potrebovať

Akým miestom je pre teba domov? Aký je tvoj obľúbený spôsob trávenia času doma?

Domov je pre mňa hlavne tam, kde máme svoju rodinnú pohodu. Či je to na gauči alebo terase. Obľúbený spôsob trávenia sa odvíja dosť od počasia. Ak je pekne, tak sme veľa vonku, na záhrade, na terasách, pri jazere alebo v lese. Ak je zima alebo prší, tak si zalezieme pod deku a pustíme Netflix  alebo počúvame platne a tancujeme:)

Keby si ho mala opísať tromi slovami, ktoré by to boli?

Harmonický, útulný a premenlivý.

Kde si čerpala inšpiráciu pri samotnom zariaďovaní a ktorý dizajnový štýl je ti blízky a ako by sme ho spoznali, keby sme vošli k tebe domov?

Toto je dosť vtipné. Moja prvotná idea zariadenia bola totiž na začiatku úplne odlišná. Strašne sa mi páčil taký austrálsky boho štýl, veľa zelene, minimalizmus a ratan. Mala som do detajlu premyslené moodboardy s každou miestnosťou. Keď sme sa nasťahovali, tak som si to zariadila presne tak, ako som si to vysnívala. A vtedy som zistila ako veľmi neútulne sa doma cítim. Taktiež ma z instagramu bombardoval boho štýl a ja som sa ho doslova presýtila. Odsledovala som všetky účty s tou tématikou a začala hľadať niečo iné. Premýšlala som na tým, čo by sa do toho priestoru hodilo viac. Presúvala nábytok hore dole:D

Potom som sa nejako, asi vďaka pinterestu preklikala až na švédske fotografky a do ich štýlu byvania sa zamilovala. Páčilo sa mi aké útulno vyžaruje z tých fotografií. Obdivovala som, že aj tmavé priestory môžu pôsobiť príjemne. Myslím, že u nás neprevláda iba jeden štýl. Ale keby som to mala nejako zosumarizovať tak romantický-škandinávsky-vidiecky.

Mala si nejakú predstavu o farbách, materiáloch či tvaroch? Sú nejaké, ktoré prevládajú?

Dekorovanie interiéru sa u mňa mení podľa sezóny. V teplých mesiacoch inklinujem skôr k minimalizmu, mám rada veľa interiérových rastlín, košíkov a ratanu. Svetlé farby a príjemné, ľahké materiály. Taký stredomorský štýl.

No a v tých studených mesiacoch prirodzene inklinujem k sviečkam, sušeným kvetom a farbám, ktoré zútulnia. Vtedy u mňa frčí skôr taký škandinávsky tmavý maximalizmus.

Prešla si si nejakou štýlovou evolúciou? Sú nejaké veci, čo sa ti veľmi páčili a teraz ich už nemusíš, či si držíš stále rovnaký štýl?

Keď sme si s manželom zariaďovali náš prvý byt, tak u nás dosť vládol industriálny štýl. Napríklad policová stena z vodovodných trubiek alebo veľký železný stôl. Tento štýl už u nás teraz nevidieť. Vtedy sme si veľa nábytku aj vyrábali. Napríklad železný stôl s vykachličkovaným povrchom, alebo sme si postavili posteľ na mieru, či spomínanú policu. Niekde v histórií môjho instagramu sa to dá ešte vydolovať.

Viem že rada reštauruješ starý nábytok a jedna z prvých vecí, čo ma na tvojom profile oslovila bol nádherný biely príborník. Aký je príbeh tohto príborníka a ktoré ďalšie kúsky si si takto prerobila? Ako sa dá k pekným zachovalým kúskom dostať a v čom je podľa teba ich čaro?

Tak príborník, to bol beh na dlhú trať. Už som po nejakom túžila niekoľko mesiacov, pretože nielen, že som potrebovala úložný priestor, ale veľmi sa mi to páčilo ako “pozadie” pre fotenie. Keďže ja ten náš dom využívam veľmi ako fotoateliér.

Zvyknem si každý deň pozrieť na Facebooku Marketplace, pretože mám skúsenosť, že sa tam raz za čas môže objaviť skutočný poklad. Tento príborník tam bol už asi 8 mesiacov, dokonca už bol aj zlavnený z pôvodnej ceny. Aj som ho tam už pár krát zahliadla, ale musel si počkať kým na neho dozrejem. Potom jedného dňa bol proste náš. Vedela som, že ho chcem premaľovať, lebo bol v takej mahagónovej/červenej farbe a to sa nám vôbec nehodilo. Rozhodla som sa pre bielu, ale uvidíme ako sa to časom vyvinie. Už sa na mne ľudia smejú, že u nás sa všetko stále mení.

Máme ešte jeden taký presklenný kredenc, tiež z Marketplace-u a ten slúži ako bielizník v spálni. Mal však krásnu drevenú farbu, tak sme ho zatiaľ tak nechali. K nemu nám ladia aj nočné stolíky, ktoré som zas kúpila na bazoči od nejakej pani zo Žiliny. S farbou som osviežila aj nábytok pre dcérku v detskej izbe. Nechcelo sa nám investovať do ničoho nového keďže izbičku ešte ajtak naplno nevyužíva.

V takomto starom/zrenovovanom nábytku vidím nielen ekologickú výhodu, ale najmä spôsob, ako sa dostať k originálnym kúskom. Mne interiér s úplne novým, „radovým” nábytkom nič nehovorí. Nudí ma to. Rada prídem niekam a vypočujem si príbehy o rôznych kúskoch, odkiaľ sú a tak.

Kde si hľadala zvyšné vybavenie?

Rada nakupujem v Jysku a Ikei, ale rôzne kúsky máme aj z menej známych e-shopov. Pri tých je často nevýhodou, že veci nemajú na sklade, ale ich objednávajú a tým pádom na nábytok čakate aj niekoľko mesiacov. Tak to bolo napríklad s našimi ratanovými stoličkami alebo sedačkou.

Na tvojich fotkách sa dá nájsť veľa originálnych detailov, ako napríklad košíky na stene. Ako vznikol tento nápad a máš nejakú radu, ako v dnešnej dobe všade prítomných okopírovaných trendov vniesť kúsok originality domov?

Pre mňa je jednoznačne zdrojom inšpirácie Pinterest. Rada si aj kupujem rôzne knižky o zariaďovaní a samozrejme Instagram.

Košíkovú stenu som videla v jednej z mojich obľúbených kníh – Bohemian Modern. Avšak tento ultra boho štýl sa tak rozmnožil, že som sa ho presýtila a posunula sa zas iným smerom. Je to v dnešnej dobe ťažké, každý totiž chce byť originálny, ale pritom kopírujeme to, čo sa nám páči. Čiže myslím si, že tie pravé originály sa ukrývajú v nakupovaní second hand vecí a na bazároch/ blšákoch.

Ktoré sú tvoje obľúbené kútiky a ako v nich tráviš čas? A na ktorý kúsok si špeciálne hrdá alebo ho najradšej fotíš?

Obľúbených zákutí mám veľa. Začnem kuchyňou. Vďaka otvoreným policiam sa dá všeliako nadekorovať, stále meniť. Na jedálenskom kúte mám veľmi rada už spomínaný príborník. V obývačke rada využívam ako pozadie fľakatú stenu a je tam skvelé svetlo. Na terase je zas veľa dreva, čo sa dá tiež skvele využívať. V spálni máme tmavo zelenú tapetu a tá dodáva fotkám dramatickosť a tajomnosť. Asi by som si nevedela vybrať len jedno miesto alebo kúsok. Mám rada všetky.

Ako foodbloger si doma hromadím peknú keramiku, ale úplne najradšej mám hrnčeky. Máš aj ty nejaký obľúbený kúsok, ktorého nemáš nikdy dosť?

Môj muž sa mi kedysi smial, že doma nebudeme mať nikdy dostatok misiek to bola moja úchylka – rôzne misky. Momentálne som najviac hrdá na moju zbierku vintage porcelánu. Vždy keď uvidím nejaký kúsok v takom dekore, tak ma svrbia ruky a musím si ho dopriať. A som veľkým zberateľom keramiky, preto som sa rozhodla založiť si aj moj secondhand butik, lebo ma veľmi baví také kúsky hľadať a nafotiť, no a keďže nemôžem mať všetko, tak ich rada potom posúvam novým majiteľom:)

A teraz sa ťa musím spýtať na tie steny, pretože si asi prvá Slovenka u ktorej som videla moje vysnívané tapety. Mám pocit, že na Slovensku sú tapety považované buď za hnusný prežitok z komunizmu alebo za nejaký celostenový moderný obraz a la džungla. Čo ťa viedlo k tapetám?

HAHA to si vystihla úplne dobre! Je pravda, že kedysi, ak si si išla vyhľadávať tapetu, tak ten výber bol naozaj biedny.

Myslím, že ma v tomto dosť ovplyvnilo aj Anglicko a moja láska k Williamovi Morrisovy. Taktiež dobové filmy, milujem retro a vintage. To presne vo mne vyvolávajú tapety Borastapeter. Sú cenovo veľmi dostupné, narozdiel od iných značiek. Strašne som to chcela vyskúšať. Viem, že jedného dňa sa ich presýtim a pôjdú dole. Zatiaľ ich ale máme radi.

Na niektorých fotkách som spoznala práškovú farbu na steny od Kalklitir, ktorú mám uloženú v mojom future home zozname:) Čím sa táto farba líši od klasických farieb na steny? Do ktorých izieb si ju zvolila a ako si s ňou spokojná?

Táto farba, ak sa nanáša určitým spôsobom, tak zanechá zaujímavý fľakatý efekt. Je to ďalší, pomerne lacný spôsob, ako si interiér ozvláštniť a takáto stena môže byť kľudne aj doplnkom. Majú na výber krásne odtiene, ťažko sa z nich vyberá jeden.

Najprv sme ňou natreli stenu, ktorá patrila do kuchyňe a jedálne. Potom sme sa v karanténe rozhodli ju rozšíriť aj na opačné dve steny v obývačke. Bolo to skvelé rozhodnutie. Z veľkých bielych plôch sa stali steny, ktoré sú zaujímavé. Nepotrebujú už žiadne ďalšie dekorácie a človeka neunudia. Teraz som dokonca aj mojich rodičov presvedčila na takú jednu fľakatú stenu v obývačke a sú nadšení.

V kuchyni si zvolila veľmi štýlové otvorené police namiesto skriniek. Aké sú výhody a nevýhody takéhoto usporiadania?

Nevýhoda je len jedna –  stratený úložný priestor. Ten sme ale vyriešili dvomi presklennými skrinkami z Ikei. Výhody sú, že je to stále neokukané, na policiach si môžete meniť dekorácie a priestor pôsobí vzdušne. Mali sme to takto riešené aj v byte a stále by sme do toho išli.

A keďže toto je hlavne foodblog, musím sa ťa spýtať, čo najradšej v kuchyni pripravuješ:) Žeby curry?

Áno prešla som si malou obsesiou na curry Hlavne po tom, čo sme s manželom navštívili Thaisko a Bali, tak sme si tú kuchyňu zamilovali. Momentálne ho robím maximálne 1x do týždňa. Inak veľmi rada robím rôzne Budha bowls, Burito bowls, šaláty, rizotá…

Ako vyzerá detská izba v tvojom prevedení?

Detskú som si pre Elišku vysnívala úplne v takom romantickom vintage štýle. Zatiaľ ju neobýva, tak je to len taká prezliekáreň. Keď už začne samostatne spávať, tak by som jej rada poskladala posteľ, ktorú som mala v detskej izbe aj ja. Je to taká čierna kovová posteľ z Ikei, už sa nevyrába. Ja som ju mala veľmi rada a chcela by som jej ju posunúť. Už som jej aj vytapetovala jednu stenu krásnou Borastapeter tapetou plnou kvetov. Myslím, že sa jej to páči, lebo stále k nej chodí a ukazuje na ňu :D. Než sa narodila, chcela som všetko v neutrálnych béžových odtieňoch. Zistila som ale, že deti milujú farby, tak prečo im ich nedopriať? Stále sa to dá urobiť s vkusom. Ěšte mám pre ňu vysnívaný domček pre bábiky, ktorý by som jej chcela vyrobiť alebo prerobiť. To som si ale naplánovala až na tretie narodeniny, tak mám ešte chvíľu čas

Plánujete do budúcna ešte nejaké úpravy? Máš nejaké dizajnové sny, ktoré si si ešte nesplnila?

Určite! Nechám to tak plynúť prirodzene. Uvidím, kam ma to zavedie. Viem, že sa dokážem pre niečo nadchnúť a po pár dňoch to už nechcem. Preto sa snažím nad tým viac rozmýšlať. Určite budeme meniť nejký nábytok (sedačku) kôli tomu, že s malým dieťaťom dostali zabrať. Na bazároch stále pokukujem po masívnom jedálenskom stole a malom stolíku, z ktorého by som si chcela spraviť taký toaletný/skrášľovací kútik v spálni. A raz sa nám snáď podarí aj zmeniť si podlahu v obývačke na drevený masív a v kuchyni by som chcela dlažbu.

Keby ste si chceli navodiť vianočnú atmosféru a stráviť chvíľu s nožničkami a kôpkou papiera, pripravila som vám jednoduchý foto postup. Ak by vám to nebolo jasné, môžete si pozrieť aj toto video od Lindy Lomelino, z ktorého som sa sama inšpirovala.

Do výroby môžete zapojiť aj malých pomocníkov.

Postup na výrobu hviezdy

Potrebujeme:

• obdĺžnik papiera, ktorého dlhšia strana je 2x taká dlhá ako krátka strana (rozmery prispôsobíme podľa toho, akú veľkú hviezdu chceme)
• nožnice
• špagát
• zošívačka

1. Pripravíme si pekný obdĺžnik papiera. Otočíme si ho z kratšej strany a preložíme niekoľko cm pásik smerom dovnútra. Ak je z jednej strany vzorovaný, začneme z druhej strany.

2. Papier otočíme na druhú stranu a znovu preložíme pásik smerom dovnútra. Opakujeme postup na striedačku z oboch strán, až kým nám nevznikne papierová harmonika. Dávame si pozor, aby boli všetky pásiky rovnako hrubé.

3. Pri hotovej harmonike skontrolujeme, či nám oba koncové pásiky smerujú do tej istej strany (zhora dole alebo zdola hore) a ak nie, jeden odstrihneme, aby sa nám dali pekne spojiť.

4. Harmoniku preložíme napoly, aby sme presne vedeli, kde je stred. Ten obviažeme niekoľko krát špagátom a zaviažeme na uzlík. Kúsok špagáu necháme trčať, aby sme hviezdu neskôr mali čím pripevniť.

5. Konce harmoniky zastrihneme do šikma. Zastrihávame z tej strany, kde nám končí papier z koncových pásikov. Harmoniku znovu preložíme napoly a skontrolujeme, či je zastrihnutie rovnaké z oboch strán. Keď tak upravíme.

6. Nakoniec harmoniku rozprestrieme do hviezdy. Koncové pásiky zložíme ku sebe a zo zadnej strany hviezdy ich pár krát spojíme zošívačkou. Netreba zošívať veľmi hlboko, stačí na okraji pásikov.

Hotovú hviezdu si pomocou špagátika môžeme niekam privevniť alebo ju prevliecť nitkou a zavesiť napríklad na záclonovú tyč.

Týmto jednoduchým spôsobom si môžete vyrobiť niekoľko typov dekorácií. Dlhú girlandu môžeme využiť ako reťaz na stromček alebo si ju povešať po schodisku, popri záclone, na okno, na skrinku. Jednotlivé koliečka pomaranča uviazané na špagátiku sú tiež peknými ozdobami na čečinu vo váze alebo aj samotný stromček. Odložte si pár kúskov, ako milý detail k baleniu darčekov. No a ďalší nápad je pohľadať v lese peknú drevenú halúzku, priviazač na ňu niekoľko menších girlánd a celý výtvor zavesiť ako ozdobu na stenu.

Viem, že sa sušené pomaranče dajú kúpiť v kvetinárstve, ale je to celkom škoda, keď z jedného pomaranča nakrájate aj 8 koliečok. Navyše tie domáce majú trošku živšie farby ako tie, čo som videla v kvetinárstvach.

Postup na výrobu girlandy

Čo nám treba:

• Čerstvé pomaranče (veľkosť a počet podľa chuti)
• papier na pečenie
• servítky/ utierka
• Pekný špagátik – jutový, ligotavý či čisto biely
• Nožnice
• Ihla na vytvorenie dierky
• Ozdoby navyše: halúzka, celá škorica, badián, čečina, stužka…

Postup:

1. Rúru predhrejeme na 120°C a pripravíme si plech vystlatý papierom na pečenie (podľa množstva pomarančov aj 2 plechy).
2. Pomaranče ostrým nožíkom nakrájame na stredne tenké koliečka. Utierkou alebo servítkou ich trošku vysušíme.
3. Koliečka poukladáme vedľa seba na plech a na hodinu (prípadne viac, ak sa vám budú zdať ešte príliš šťavnaté – záleží aj od priemeru koliečok) vložíme do rúry. Po hodine ich otočíme z opačnej strany a pečieme ďalšiu hodinu. Necháme vychladnúť v rúre. Každá rúra je iná, tak proces pravidelne sleduje a ak by sa rýchlo opekali, teplotu znížime.
4. Vychladnuté koliečka teraz môžeme navliecť na nitku. Ihlou alebo aj nožnicami spravíme 2 malé dierky na protiľahlých stranách koliečka a špagát nimi prevlečieme. Pokračujeme s ľubovoľným počtom koliečok. Dekoráciu môžeme dotvoriť škoricou, badiánom, vetvičkami čečiny… Ak robíme girlandu, dáme si pozor, aby sme všetky koliečka navliekli z rovnakej strany – tak, aby šnúrka ostala zo zadnej strany koliečka. Mne pomaranče celkom dobre držali, ale ak by sa vám po nitke posúvali, môžete ich zo zadu ešte pripevniť páskou.
   
   

Môj karanténový macrame projekt vás mnohých oslovil, preto som sa rozhodla vám pripraviť tutoriál, aby ste si takýto krásny macrame vešiak mohli vyrobiť aj u vás doma.

Nižšie nájdete foto postup aj s detailným popisom. Pre istotu som vám ale natočila aj video, aby ste si to viazanie uzlíkov vedeli lepšie predstaviť. Ak by vám stále nejaký krok nebol jasný, môžete sa opýtať v komentároch.

Ak sa vám vešiak zapáčil, ale necítite sa na vlastnú výrobu, rada vám ho vyrobím.

Kam na špagáty?

Macrame špagáty všetkých farieb a hrúbok a iné DIY pomôcky nájdete na stránke vlny.sk. V tomto postupe som použila špagáty hrúbky 5 mm.

Postup na výrobu vešiaku

Potrebujeme:

• 8 ks (5 mm) špagátov dĺžky 3,5 m
• 2 ks (5 mm) špagátov dĺžky 1,5 m
• pevný krúžok s priemerom cca 5 cm
• nožnice

1. Osem špagátov prevlečieme cez krúžok, tak aby boli preložené presne v polovici.

Následne si vezmeme jeden 1,5 m špagát, nastavíme si slučku s vytŕčajúcim koncom smerom ku krúžku a druhý koniec obmotáme okolo všetkých, špagátov, vrátane slučky.

2. Pri poslednom obmotaní špagát prevlečieme slučkou a naraz zatiahneme spolu s koncom, ktorý sme nechali vytŕčať smerom ku krúžku.

Dotiahneme do pevna a konce odstrihneme.

3. Špagáty si rozdelíme na 4 skupiny po štyroch. Začíname dvojtým uzlom.

Vezmeme si prvú skupinu. Spravíme si dvojtý uzol tak, že špagát, čo je úplne vľavo zložíme smerom doprava ponad stredné 2 špagáty a špagát, čo je úplne vpravo zas podvlečieme popod stredné dva špagáty a prevlečieme medzerou medzi nimi a ľavým špagátom. Zatiahneme.

Toto je základný uzol, ktorý budeme aj neskôr používať. Aby sme z neho spravili dvojtý uzol, opakujeme to isté teraz z pravej strany. Špagát úplne vpravo zhora obtočíme cez stredné dva, a špagát úplne vľavo vprevlečeme zo spodu a cez pravú medzierku. Toto je dvojtý úzol.

Spravíme takých ešte 7 (alebo podľa toho, ak dlhý chceme mať uzlový pás). To isté opakujeme s ďalšími troma strapcami.

4. Odmeriame si asi 10 cm medzeru a vytvoríme špirálu.

Tak ako pri dvojitom uzle, začneme špagátom z ľavej strany. Rozdiel je, že nepokračujeme z pravej strany, ale každý nový uzlík bude úplne rovanký. Zase začneme špagátom úplne na ľavej strane, prevlečieme ho ponad stredné dva špagáty zatiaľ čo špagát úplne vpravo prevlečieme popod ne a cez medzierku medzi ľavým špagátom. Opakujeme až kým je špirála dosť dlhá – okolo 8 cm.

Opakujeme so zvyšnými tromi zväzkami.

5. Vezmeme si 2 priľahlé špirály. Odmeriame si cca 10 cm medzeru. Vyberieme 2 krajné špagáty z každého strapca a uviažeme z nich 1 dvojtý uzol – čiže jeden uzlík zľava a druhý sprava (ako v 3. kroku).

Opakujeme, až kým nemáme všetky skupiny po stranách pospájané.

6. Znovu si odmeriame medzeru a uviažeme ďalší dvojtý uzol zo susedných dvojíc špagátov.

Vezmeme si 2 z ľavej skupiny a 2 z pravej skupiny. Spravíme jeden uzlík smerom zľava a druhý smerom sprava. Ak robíte vešiak na mieru na konkrétny kvetináč, môžete si ho primerať a prispôsobiť dĺžku medzier, tak aby uzlíky pekne na kvetináči vynikli.

7. Nakoniec špagáty zviažeme dokopy.

Od posledného uzlu necháme asi 10 cm medzeru alebo si ju primeriame podľa kvetináča. Zviažeme všetky špagáty dokopy rovnakým postupom ako na začiatku (2. bod). Vezmeme si druhý 1,5 m špagát. Spravíme si slučku, obmotáma okolo, koniec slučkou prevlečieme a zatiahneme z oboch strán. Konce odstrihneme ako aj nožnicami dorovnáme konce hlavných špagátov, tak aby tvorili pekný strapec.