Na návšteve: Romantické boho podľa Life on curry

Za instagramovým profilom Life on curry sa skrýva jedno šikovné dievča menom Karolína. Krásnymi fotkami dokumentuje život jej rodiny v ich domčeku s romantickým vidieckym nádychom a modernými boho doplnkami. Ak si myslíte, že sa tieto dva štýli nejakú skĺbiť, stačí sa pozrieť, s akou prirodzenosťou si ich Karolína doma osvojila. Jej profil ma hneď oslovil krásnymi tapetami, starým príborníkom a atmosférou, ktorá presne prehovára k môjmu cíteniu a zatiaľ som ju našla len v zahraničných pinterestových zátišiach. Až neskôr som zistila, že je to práve Karolína s jej maminou, čo stoja za značkou Little Souls, a vo voľnom čase šijú originálne a sustainable kúsky oblečenia, ktoré nájdete na ich profile alebo na Sashe.

Ahoj Karolína:) Mohla by si sa nám trošku predstaviť?

Volám sa Karolína a pochádzam z Bratislavy. Keď som začala chodiť na strednú, tak sa moji rodičia presťahovali z bytu pri Podunajských biskupiciach do domčeku v dedinke Kvetoslavov. Asi aj vďaka tomu ma to potom z bytu vždy ťahalo do domu, lebo viem aké je to super. Po strednej som namiesto výšky išla do Londýna robiť au-pair a to ma veľmi ovplyvnilo do celej mojej budúcnosti. Začala som fotiť a prepadla móde, umeniu a blšákom. Keď som sa vrátila, aj som skúsila ísť na výšku, ale ja som bola taká nespútaná povaha, nebavilo ma sedieť nad učebnicami. Tak som si zvolila školu života. Skúsila som pracovať v kaviarni aj na recepcii v hoteli. Potom som si s kamarátkou otvorila čajovňu v centre mesta, ale nemali sme žiaden kapitál na podnikanie, a tak to dlho nevydržalo. Potom som túžila cestovať a prešla tréningom letušky, zistila, že ma lietanie strašne stresuje a zamestnala sa ako dekoratérka v obchode s módou. 

Vtedy som si uvedomila, že ma veľmi baví styling priestorov. Pomedzi to som stále fotila, viedla si taký amatérsky blog, prerábala oblečenie, proste tvorila. Jeden známy mi raz povedal, že robím všetko a vlastne nič. Dlho som si to myslela tiež, že by som mala mať „normálnu” prácu, tak som zakotvila v korporáte a tam som zistila, že to absolútne nie je cesta pre mňa. Že ak nebudem kreatívna, tak vnútorne zomriem. Našťastie som otehotnela a od vtedy sa venujem už len svojím projektom. Som stále na rodičovskej, ale verím, že s tým budem môcť pokračovať aj keď sa mi skončí. Manžela som stretla v roku 2015 cez Tinder. Bolo to obrovské šťastie a láska na prvý pohľad 🙂

Ako vznikla značka Little Souls a aká je jej vízia?

Little Souls vzniklo veľmi spontánne na káve s mojou mamou. Ona už mala teda rozbehnutú svoju značku PayaArt, ale cítila, že sa potrebuje niekam posunúť. Ja som mala malé bábätko a hlavu plnú nápadov. Tak sme to dali dokopy a vznikla značka pre deti a mamy. Snažíme sa hlavne využívať odpadový materiál na výrobu nových vecí. Upcyklujeme a zo starého tvoríme nové. Samozrejme používame aj nové látky, hlavne, ak sa jedná o hniezda pre bábätká. Najprv sme si mysleli, že budeme chodiť iba na jarmoky a trhy, ale to s coronou nehrozilo. Nakoniec sa nám podarilo preraziť na Sashe aj Instagrame.

Môžeš nám dať trošku behind the scenes pohľad na handmade módu na Slovensku? Aké publikum väčšinou oslovuje a aké ťažké je presadiť sa na tomto trhu?

Budem optimistická a poviem, že je to na veľmi dobrej ceste. Avšak so zahraničím sa ešte porovnávať nemôžeme. Pre mňa je to ťažké podporovať vždy handmade módu, pretože viem šiť a veľa vecí si vyrobím sama. Ale napríáklad neviem štrikovať, tak v tom prípade rada podporím niekoho tvorbu. Alebo obdivujem handmade kožené kabelky.

Myslím si, že publikum, ktoré vyhľadáva handmade módu je špecifické a určite to nie je mainstream. Myslím, že v dnešnej dobe je veľmi ťažké sa presadiť. Ale niekedy na úspech stačí, aby si vás všimol niekto s vplyvom na sociálnych sieťach. Potom je úspech zaručený.

Čo môžeme nájsť na tvojom profile Life on curry a ako vznikol?

U mňa je to asi hlavne o bývaní a lifestyle. Kedysi som zverejňovala hlavne fotky z dovoleniek alebo módu. Dnes si dávam skôr záležať na technickom prevedení, aby mi to pekne ladilo a aby sa mohli prísť ku mne ľudia inšpirovať. A snažím sa ešte rozbehnúť vlastnú značku Novak collective – je to taký koncept second handu hlavne pre doplnky do domu, keramiku a podobne. Zatiaľ je to len „v plienkach”, ale verím, že sa mi to rozbehne.

Aká cesta viedla do vášho domčeka? Podľa čoho ste si vybrali konkrétnu lokalitu?

Po 5 rokoch v byte na Slnečniciach sme s manželom hľadali vhodnú alternatívu. Najprv sme sa chodili pozerať na domy, ktoré by sme zrekonštruovali, ale nič nás tak neoslovilo. Vzdialenosť z Bratislavy sme chceli tak do 30 minút a aby tam neboli zápchy. To všetko spĺňa lokalita, kde žijeme (Jazero Vojka). Plus máme za domom obrovské jazero a nekonečné lužné lesy a ramená Dunaja.

Aký typ domu ste zvolili?

Domček je drevodom. Rozhodli sme sa pre neho preto, že sa nám páčila krátka doba výstavby a cenovo to bolo pre nás tiež prijateľné. Rozlohou nie je väčší ako bratislavský 4-izbák, ale nám bohate stačí. Na poschodí máme dve menšie izby, kúpeľňu a veľkú spálňu a na prízemí je obývačka s kuchyňou. Veľmi sme túžili najprv prerábať nejaký starý dom, ale bolo by to pre nás len zbytočne komplikované. Riešenie, aké sme si zvolili my je naozaj pre ľudí, ktorí potrebujú bývať rýchlo.

Čo boli úplne základné body na zozname vecí, ktoré ste určite doma chceli mať?

Musím sa priznať, že sme to veľmi premyslené nemali. Bol to projekt z katalógu. Vedeli sme, že chceme mať hlavne veľa svetla. Myslím, že keď by sme stavali znovu, tak si to už premyslím lepšie, ale vtedy som nevedela čo budem ešte potrebovať 😀

Akým miestom je pre teba domov? Aký je tvoj obľúbený spôsob trávenia času doma?

Domov je pre mňa hlavne tam, kde máme svoju rodinnú pohodu. Či je to na gauči alebo terase. Obľúbený spôsob trávenia sa odvíja dosť od počasia. Ak je pekne, tak sme veľa vonku, na záhrade, na terasách, pri jazere alebo v lese. Ak je zima alebo prší, tak si zalezieme pod deku a pustíme Netflix  alebo počúvame platne a tancujeme:)

Keby si ho mala opísať tromi slovami, ktoré by to boli?

Harmonický, útulný a premenlivý.

Kde si čerpala inšpiráciu pri samotnom zariaďovaní a ktorý dizajnový štýl je ti blízky a ako by sme ho spoznali, keby sme vošli k tebe domov?

Toto je dosť vtipné. Moja prvotná idea zariadenia bola totiž na začiatku úplne odlišná. Strašne sa mi páčil taký austrálsky boho štýl, veľa zelene, minimalizmus a ratan. Mala som do detajlu premyslené moodboardy s každou miestnosťou. Keď sme sa nasťahovali, tak som si to zariadila presne tak, ako som si to vysnívala. A vtedy som zistila ako veľmi neútulne sa doma cítim. Taktiež ma z instagramu bombardoval boho štýl a ja som sa ho doslova presýtila. Odsledovala som všetky účty s tou tématikou a začala hľadať niečo iné. Premýšlala som na tým, čo by sa do toho priestoru hodilo viac. Presúvala nábytok hore dole:D

Potom som sa nejako, asi vďaka pinterestu preklikala až na švédske fotografky a do ich štýlu byvania sa zamilovala. Páčilo sa mi aké útulno vyžaruje z tých fotografií. Obdivovala som, že aj tmavé priestory môžu pôsobiť príjemne. Myslím, že u nás neprevláda iba jeden štýl. Ale keby som to mala nejako zosumarizovať tak romantický-škandinávsky-vidiecky.

Mala si nejakú predstavu o farbách, materiáloch či tvaroch? Sú nejaké, ktoré prevládajú?

Dekorovanie interiéru sa u mňa mení podľa sezóny. V teplých mesiacoch inklinujem skôr k minimalizmu, mám rada veľa interiérových rastlín, košíkov a ratanu. Svetlé farby a príjemné, ľahké materiály. Taký stredomorský štýl.

No a v tých studených mesiacoch prirodzene inklinujem k sviečkam, sušeným kvetom a farbám, ktoré zútulnia. Vtedy u mňa frčí skôr taký škandinávsky tmavý maximalizmus.

Prešla si si nejakou štýlovou evolúciou? Sú nejaké veci, čo sa ti veľmi páčili a teraz ich už nemusíš, či si držíš stále rovnaký štýl?

Keď sme si s manželom zariaďovali náš prvý byt, tak u nás dosť vládol industriálny štýl. Napríklad policová stena z vodovodných trubiek alebo veľký železný stôl. Tento štýl už u nás teraz nevidieť. Vtedy sme si veľa nábytku aj vyrábali. Napríklad železný stôl s vykachličkovaným povrchom, alebo sme si postavili posteľ na mieru, či spomínanú policu. Niekde v histórií môjho instagramu sa to dá ešte vydolovať.

Viem že rada reštauruješ starý nábytok a jedna z prvých vecí, čo ma na tvojom profile oslovila bol nádherný biely príborník. Aký je príbeh tohto príborníka a ktoré ďalšie kúsky si si takto prerobila? Ako sa dá k pekným zachovalým kúskom dostať a v čom je podľa teba ich čaro?

Tak príborník, to bol beh na dlhú trať. Už som po nejakom túžila niekoľko mesiacov, pretože nielen, že som potrebovala úložný priestor, ale veľmi sa mi to páčilo ako “pozadie” pre fotenie. Keďže ja ten náš dom využívam veľmi ako fotoateliér.

Zvyknem si každý deň pozrieť na Facebooku Marketplace, pretože mám skúsenosť, že sa tam raz za čas môže objaviť skutočný poklad. Tento príborník tam bol už asi 8 mesiacov, dokonca už bol aj zlavnený z pôvodnej ceny. Aj som ho tam už pár krát zahliadla, ale musel si počkať kým na neho dozrejem. Potom jedného dňa bol proste náš. Vedela som, že ho chcem premaľovať, lebo bol v takej mahagónovej/červenej farbe a to sa nám vôbec nehodilo. Rozhodla som sa pre bielu, ale uvidíme ako sa to časom vyvinie. Už sa na mne ľudia smejú, že u nás sa všetko stále mení.

Máme ešte jeden taký presklenný kredenc, tiež z Marketplace-u a ten slúži ako bielizník v spálni. Mal však krásnu drevenú farbu, tak sme ho zatiaľ tak nechali. K nemu nám ladia aj nočné stolíky, ktoré som zas kúpila na bazoči od nejakej pani zo Žiliny. S farbou som osviežila aj nábytok pre dcérku v detskej izbe. Nechcelo sa nám investovať do ničoho nového keďže izbičku ešte ajtak naplno nevyužíva.

V takomto starom/zrenovovanom nábytku vidím nielen ekologickú výhodu, ale najmä spôsob, ako sa dostať k originálnym kúskom. Mne interiér s úplne novým, „radovým” nábytkom nič nehovorí. Nudí ma to. Rada prídem niekam a vypočujem si príbehy o rôznych kúskoch, odkiaľ sú a tak.

Kde si hľadala zvyšné vybavenie?

Rada nakupujem v Jysku a Ikei, ale rôzne kúsky máme aj z menej známych e-shopov. Pri tých je často nevýhodou, že veci nemajú na sklade, ale ich objednávajú a tým pádom na nábytok čakate aj niekoľko mesiacov. Tak to bolo napríklad s našimi ratanovými stoličkami alebo sedačkou.

Na tvojich fotkách sa dá nájsť veľa originálnych detailov, ako napríklad košíky na stene. Ako vznikol tento nápad a máš nejakú radu, ako v dnešnej dobe všade prítomných okopírovaných trendov vniesť kúsok originality domov?

Pre mňa je jednoznačne zdrojom inšpirácie Pinterest. Rada si aj kupujem rôzne knižky o zariaďovaní a samozrejme Instagram.

Košíkovú stenu som videla v jednej z mojich obľúbených kníh – Bohemian Modern. Avšak tento ultra boho štýl sa tak rozmnožil, že som sa ho presýtila a posunula sa zas iným smerom. Je to v dnešnej dobe ťažké, každý totiž chce byť originálny, ale pritom kopírujeme to, čo sa nám páči. Čiže myslím si, že tie pravé originály sa ukrývajú v nakupovaní second hand vecí a na bazároch/ blšákoch.

Ktoré sú tvoje obľúbené kútiky a ako v nich tráviš čas? A na ktorý kúsok si špeciálne hrdá alebo ho najradšej fotíš?

Obľúbených zákutí mám veľa. Začnem kuchyňou. Vďaka otvoreným policiam sa dá všeliako nadekorovať, stále meniť. Na jedálenskom kúte mám veľmi rada už spomínaný príborník. V obývačke rada využívam ako pozadie fľakatú stenu a je tam skvelé svetlo. Na terase je zas veľa dreva, čo sa dá tiež skvele využívať. V spálni máme tmavo zelenú tapetu a tá dodáva fotkám dramatickosť a tajomnosť. Asi by som si nevedela vybrať len jedno miesto alebo kúsok. Mám rada všetky.

Ako foodbloger si doma hromadím peknú keramiku, ale úplne najradšej mám hrnčeky. Máš aj ty nejaký obľúbený kúsok, ktorého nemáš nikdy dosť?

Môj muž sa mi kedysi smial, že doma nebudeme mať nikdy dostatok misiek 😀 to bola moja úchylka – rôzne misky. Momentálne som najviac hrdá na moju zbierku vintage porcelánu. Vždy keď uvidím nejaký kúsok v takom dekore, tak ma svrbia ruky a musím si ho dopriať. A som veľkým zberateľom keramiky, preto som sa rozhodla založiť si aj moj secondhand butik, lebo ma veľmi baví také kúsky hľadať a nafotiť, no a keďže nemôžem mať všetko, tak ich rada potom posúvam novým majiteľom:)

A teraz sa ťa musím spýtať na tie steny, pretože si asi prvá Slovenka u ktorej som videla moje vysnívané tapety. Mám pocit, že na Slovensku sú tapety považované buď za hnusný prežitok z komunizmu alebo za nejaký celostenový moderný obraz a la džungla. Čo ťa viedlo k tapetám?

HAHA to si vystihla úplne dobre! Je pravda, že kedysi, ak si si išla vyhľadávať tapetu, tak ten výber bol naozaj biedny.

Myslím, že ma v tomto dosť ovplyvnilo aj Anglicko a moja láska k Williamovi Morrisovy. Taktiež dobové filmy, milujem retro a vintage. To presne vo mne vyvolávajú tapety Borastapeter. Sú cenovo veľmi dostupné, narozdiel od iných značiek. Strašne som to chcela vyskúšať. Viem, že jedného dňa sa ich presýtim a pôjdú dole. Zatiaľ ich ale máme radi.

Na niektorých fotkách som spoznala práškovú farbu na steny od Kalklitir, ktorú mám uloženú v mojom future home zozname:) Čím sa táto farba líši od klasických farieb na steny? Do ktorých izieb si ju zvolila a ako si s ňou spokojná?

Táto farba, ak sa nanáša určitým spôsobom, tak zanechá zaujímavý fľakatý efekt. Je to ďalší, pomerne lacný spôsob, ako si interiér ozvláštniť a takáto stena môže byť kľudne aj doplnkom. Majú na výber krásne odtiene, ťažko sa z nich vyberá jeden.

Najprv sme ňou natreli stenu, ktorá patrila do kuchyňe a jedálne. Potom sme sa v karanténe rozhodli ju rozšíriť aj na opačné dve steny v obývačke. Bolo to skvelé rozhodnutie. Z veľkých bielych plôch sa stali steny, ktoré sú zaujímavé. Nepotrebujú už žiadne ďalšie dekorácie a človeka neunudia. Teraz som dokonca aj mojich rodičov presvedčila na takú jednu fľakatú stenu v obývačke a sú nadšení.

V kuchyni si zvolila veľmi štýlové otvorené police namiesto skriniek. Aké sú výhody a nevýhody takéhoto usporiadania?

Nevýhoda je len jedna –  stratený úložný priestor. Ten sme ale vyriešili dvomi presklennými skrinkami z Ikei. Výhody sú, že je to stále neokukané, na policiach si môžete meniť dekorácie a priestor pôsobí vzdušne. Mali sme to takto riešené aj v byte a stále by sme do toho išli.

A keďže toto je hlavne foodblog, musím sa ťa spýtať, čo najradšej v kuchyni pripravuješ:) Žeby curry? 🙂

Áno prešla som si malou obsesiou na curry 😀 Hlavne po tom, čo sme s manželom navštívili Thaisko a Bali, tak sme si tú kuchyňu zamilovali. Momentálne ho robím maximálne 1x do týždňa. Inak veľmi rada robím rôzne Budha bowls, Burito bowls, šaláty, rizotá…

Ako vyzerá detská izba v tvojom prevedení?

Detskú som si pre Elišku vysnívala úplne v takom romantickom vintage štýle. Zatiaľ ju neobýva, tak je to len taká prezliekáreň. Keď už začne samostatne spávať, tak by som jej rada poskladala posteľ, ktorú som mala v detskej izbe aj ja. Je to taká čierna kovová posteľ z Ikei, už sa nevyrába. Ja som ju mala veľmi rada a chcela by som jej ju posunúť. Už som jej aj vytapetovala jednu stenu krásnou Borastapeter tapetou plnou kvetov. Myslím, že sa jej to páči, lebo stále k nej chodí a ukazuje na ňu :D. Než sa narodila, chcela som všetko v neutrálnych béžových odtieňoch. Zistila som ale, že deti milujú farby, tak prečo im ich nedopriať? Stále sa to dá urobiť s vkusom. Ěšte mám pre ňu vysnívaný domček pre bábiky, ktorý by som jej chcela vyrobiť alebo prerobiť. To som si ale naplánovala až na tretie narodeniny, tak mám ešte chvíľu čas 😀

Plánujete do budúcna ešte nejaké úpravy? Máš nejaké dizajnové sny, ktoré si si ešte nesplnila?

Určite! Nechám to tak plynúť prirodzene. Uvidím, kam ma to zavedie. Viem, že sa dokážem pre niečo nadchnúť a po pár dňoch to už nechcem. Preto sa snažím nad tým viac rozmýšlať. Určite budeme meniť nejký nábytok (sedačku) kôli tomu, že s malým dieťaťom dostali zabrať. Na bazároch stále pokukujem po masívnom jedálenskom stole a malom stolíku, z ktorého by som si chcela spraviť taký toaletný/skrášľovací kútik v spálni. A raz sa nám snáď podarí aj zmeniť si podlahu v obývačke na drevený masív a v kuchyni by som chcela dlažbu.

Napíš čo si myslíš

Scroll to top