Obe deti sa nám narodili ešte do nášho starého bytu. Bol náš, bol pekný, zariadený nami podľa nášho vkusu, ale kedže mal len 2 izby, jednu spálňu a druhú otvorenú obývačku s kuchyňou v jednom, vedeli sme, že tam sme dočasne. Bábätko veľa miesta nepotrebuje, takže to začalo vyprataním jednej poličky v knižnici a košíkom na hračky, postupne sa ale z obývačky a kuchyne prirodzene stala jedna celodenná herňa. Varila som v herni, večer sme pozerali seriál v herni a celý deň žili v herni. Dlhé zimné mesiace s 2-ročným akčným dievčatkom a novorodencom boli teda dosť klaustrofobické. Už sme ale čakali na to, až sa dokončí náš domček a všetko nájde svoje miesto.

Keďže moje deti nikdy detskú izbu nemali a teda ani žiadny nábytok do nej, veľmi som sa tešila ako ju od základov budem môcť vymyslieť. Nemusela som do nej natesnať veci prinesené z bytu (až na tie hračky), mohla som ju vymyslieť z nuly. Vymýšľať nanovo a hlavne keď ide o taký zábavný projekt ako detská izba, je niekedy oveľa ľahšie ako len dovymýšľať k tomu, čo už máme. Zariadiť celý dom bola príliš veľká výzva a nevedela som ani kde začať, ale zobrať si jednu prázdnu izbu ohraničenú stenami a naplánovať ju od veľkých kusov nábytku až po detaily bolo reálne a uchopiteľné.

Chcela som deťom uľahčiť tú veľkú zmenu, ktorou sťahovanie býva tak, že im pripravím krásne izbičky, z ktorých sa budú tešiť a v novom domove sa budú cítiť dobre. Myslím, že sa mi to celkom podarilo. Takmer o rok neskôr som sa konečne dostala k tomu, aby som o tom aj niečo napísala. Fotky vznikali priebežne a zachycujú rôzne verzie izieb, aj keď v mojej hlave ešte stále neboli úplne dokončené, ale keby som čakala dlhšie, asi by som vám ich nikdy neukázala. 

Rozhodli sme sa oddeliť spanie a hranie. Amélia ešte do sťahovania spala stále s nami a chceli sme využiť túto zmenu, aby sa naučila spať sama vo svojej posteli. Z najmenšej izbičky v dome som jej teda vytvorila útulnú spálňu a z druhej väčšej izby majú zatiaľ herničku. Výhodou je, že aj keď sa niekedy nepodarí herničku do večera upratať, stačí zavreť dvere a môžeme sa k tomu vrátiť ďalší deň aj bez toho, aby sme uprostred neporiadku museli spať. Toto rozloženie izieb nám zatiaľ vyhovuje, keďže Edi spáva s nami v spálni. Postupne ich ale budeme meniť podľa potreby. Teraz by som vám rada porozprávala o vymýšľaní každej z nich.

Útulná romantická izbička pre Améliu

Hlavným cieľom tejto izby bola spálňa, v ktorej sa bude cítiť tak dobre, že v nej dokáže spať aj sama. Keďže pred tým sama v izbe nikdy nespala, nevedela som, čo čakať. Zvažovala som širšiu alebo rozkladaciu posteľ, na ktorej sa vyspí aj jeden z rodičov, ak by bolo treba, ale keďže je izbička naozaj malá a úzka, ostali sme pri jednej posteli, ktorá ale vyhrala nad kratšími detskými modelmi, aby sme sa tam aj my zmestili pri večernom čítaní a uspávaní. Chcela som, aby tam mala aj priestor v kľude na niečom pracovať, keď jej brat začne brať alebo búrať hračky, fixky a podobne a tak dával zmysel aj malý stolík so stoličkou, ktorý zároveň slúži aj ako nočný stolík. Domček pre bábiky kvôli malým častiach, ktoré boli pre Ediho nebezpečené našiel svoje miesto tiež v tejto izbe.

Asi najvýraznejším elementom tejto izby sú tapety. O tapetách som už dávno snívala a mala som ich uložené na to, až raz budeme zariaďovať naše bývanie. Vždy som si predstavovala romantické prírodné tapety v anglickom romantickom alebo americkom koloniálnom duchu. Narazila som na švédsku značku BorasTapeter, ktorá bola presne to, čo som hľadala. Zvolila som túto sivo-zelenú farbu s prírodným motívom a zvyšok izby už nejako zapadol k tomu.

Kedysi som sa bála kombinovať viac vzorov, ale pri postelných textíliach som išla trošku ďalej ako som zvyknutá a som s výsledkom veľmi spokojná. Zelené obliečky s jemnými kvietkami sa sem krásne hodia a s tapetou sa nebijú, a to ani lesná plachta plná prírodných vzorov s Bambi motívom. Mojim dlhoročným snom bolo mať prešívanú deku. Je to pre mňa vrchol mojej útulnej idylky a la Orchard house alebo maľby od Loré Pemberton. Táto žlto-maslová nie je sice pravá domáca, je z obchodu, ale vybrala som ju špeciálne pre túto izbičku a myslím, že nám bude roky slúžiť.

K zelenkavej a žltej sa pridala ružová a bolo to. Očaril ma stolík s vlnkovým okrajom a postupne začalo všetko do seba zapadať. Našla som koberček so správnym rozmerom aj farbami na vintede, ako aj bielo-ružovú lampu, s vlnkavým okrajom, ktorú som kedysi zvažovala kúpiť, až sa vypredala. Mala som asi šťastie. Prútené domčekové doplnky na knihy a kadečo a stropnú lampu, ktorá bola pre túto izbu ako stvorená: prútená, zelená a s vlnkami!

Na Etsy som si objednala plagát s menom a iniciálom a ku podivu tých botanických vzorov nebolo prílieš veľa a aj keď boli rozdielne, pekne spolu ladili. Išiel do vlkatého rámu a aby tých vlniek nebolo málo, keď som objavila ružový vlnkatý smätný kôš, vedela som, že sem patrí.

Táto izbička je taká oáza pokoja. Keď sa niekedy potrebujem doma sama zašiť a mať chvíľku pre seba, idem práve sem. Často návštevám hovorím, že som si túto izbu vlastne vysnívala pre seba:) A je presne taká ako by sa mi páčila a Ami z nej bola nadšená tiež.

Hernička a priestor pre hračky

Do herničky sme si doniesli okrem hračiek asi len kuchynku a jeden detský šatník, ktorý inde zatiaľ nemal miesto. Nový nábytok sme poskladali z Ikei a mnoho kúskov som našla na Vintede.

Mala som uložené rôzne nápady, ako sa dá vylepšiť veľmi obľúbená skrinka na hračky Trofast. Nakoniec som zvolila asi najjednoduchšiu možnosť, kúpili sme 2 rovnaké skrinky a jednu sme nezložili celú, ale nechali len 3 dosky tak, aby z nej vznikol stôl. Vedľa nej sme priložili hotovú skrinku s úložnými boxami a k tomu 1 navyše s veľkým boxom. S trofastom sa dá všeliako vyhrať. Pôvodne som chcela boxy ešte oblepiť kockovanou fóliou, ale to by sme sa tohto článku nedočkali. Nad stôl sme dali policu s menšúmi boxami, v ktorých majú deti rôzne materiály na vyrábanie, na ktoré ale sami naschvál nedočiahnu. Páčilo sa mi ako pôsobí tento nábytok v prírodnom dreve a v rovnakom odtieni sme k nemu vybrali skrinku IVAR (tiež má nekonečne veľa variácií), v ktorej sú za dvierkami skryté rôzne hry a puzzle, na ktoré ale deti dočiahnu.

V byte sme na montessori knižnicu nemali miesto, ale do herničky som si ju od začiatku predstavovala. Našla som tento pekný a stabilný kúsok na vintede. Zo zadu má priestor na uloženie ďalších kníh, čo je super. Na vintede sa mi pošťastilo aj na sedacie vaky a stan a oddychový kútik bol hotový. Stan a koberec dali herni pieskovo-horčicový tón, ktorý som zvýraznila rovnakými závesmi. Chcela som namaľovať stenu do 3/4 šalviovým odtieňom, aký je aj na koberci, ale tento projekt si ešte musí počkať.

Na kostými a plyšákov majú prútené košíky, na zvieratká domček. Hry na varenie a na obchod majú vyložené k dispozícii, aby boli pripravené na hranie. Organizáciu postupne upracujeme a snažíme sa ich učiť, čo kde patrí, aby si po sebe vedeli upratať. Niekedy je to ale ťažké a sme vďační práve za to, že sa deti môžu zavrieť do herničky a poriadne sa vyhrať a pri najhoršom sa len zavrú dvere, ale kuchyňa ostane kuchyňou a obývačka obývačkou.

Katka, aká cesta viedla k vášmu domčeku na stráni?

Žili sme v Bratislave, vtedy s dvoma malými deťmi. Bývali sme na byte vo veľmi
príjemnej štvrti, no vedeli sme, že sa chceme posunúť a určite chceme vlastný domček.
Ja pochádzam z Oravy a veľmi často sme sem na víkendy cestovali. Preto padlo po
dlhom rozhodovaní konečné slovo a presťahovali sme sa na Oravu, kde sme postupne
začali budovať náš Dom na stráni, na mieste, kde sme sa s deťmi často hrávali.

Aké boli vaše predstavy pred realizáciou?

Mala si nejaké vysnívané detaily, ako by mal dom vyzerať? Podarilo sa všetko splniť? Brali ste pri nejakých plánoch špeciálne ohľad na vaše malé deti?

Vedeli sme, že chceme vysoké stropy, drevenú fasádu, veľké okno, kde sa môžu
deti hrať a priehľady v každom rohu domu a chceli sme dobrých architektov, ktorých sa
nám aj podarilo nájsť. Guča architektúry, ďakujeme. Krásne učesali naše predstavy,
presvedčili ma na veci, ktorých by som sa sama bála, napr. schodisko popred celé okno.
Špeciálne ohľady na deti sme nebrali. Kvôli svetelnosti im do budúcna necháme
pôvodne našu spálňu, lebo v nej poobede krásne hrá svetlo a my si necháme tmavšiu
izbu, kde nás ráno bude budiť východné slnko. Vedeli sme, že chceme veľký priestor v
kuchyňo-obývačke, kde budeme ako rodina spolu. Celkovo máme pocit, že tento dom je
aj vďaka galérii tak poprepájaný, že kdekoľvek v dome sa nachádzame, stále sme
jednou súčasťou.

Čo bolo inšpiráciou pri stavbe a zariaďovaní domu?

Čomu ste sa práve naopak chceli vyhnúť? Sú nejaké konkrétne materiály, farby, tvary alebo značky, ktoré ste cielene zapojili do dizajnu?

Myslím, že od začiatku som mala jasnú predstavu ako má dom aj interiér
vyzerať. Minimalistický na materiály aj farby. Chcela som vymurovanú kuchyňu
doplnenú smrekovým drevom, veľký ostrovček uprostred, kde budeme spoločne
pripravovať večeru. Rovnako som mala v hlave ako ma vyzerať kúpeľňa. Všetko to boli
ale predstavy, ktoré boli finančne veľmi náročné a vďaka môjmu šikovnému mužovi sa
veľa veci pod jeho rukami premenilo na realitu. Samozrejme sa všetko učíme od
začiatku, preto sme zistili, že niektoré veci nefungujú a musíme ich už teraz opraviť.
Mám rada zemité farby, manžel čiernu, tak sme ich prepojili. Z materiálov
prírodne drevo, betón, kov, ľan. Všetko zariaďujeme veľmi pomaly a postupne.

Jednak sú moje predstavy finančne náročne a nerada veci lepím len aby boli. Na druhej strane
nechcem dom hneď zaplniť vecami, ktoré budú napokon zbytočné. Mám rada
minimalizmus, tak aby veci lahodili oku a zároveň bývanie pôsobilo útulne. Priestor, v
ktorom sa nachádzam, výrazne ovplyvňuje ako sa cítim. Mne sa veľmi páči napríklad
japonský štýl a niektoré prvky škandinávskeho štýlu, no sme na Slovensku, na Orave,
tak to treba trošku prispôsobiť.

Dom ste stavali svojpomocne alebo ste si najali firmu?

Narazili ste na nejaké prekážky alebo prekvapenia?

Väčšie veci ako hrubá stavba, omietky, stierky robili firmy, v istom bode to
prevzal do rúk môj muž a postupne dorába. Prekážky sa pri stavaní domu nájdu asi vždy
ale asi to nebolo nič nevyriešiteľné a veľké, keďže si nato nespomínam.

Ako sa vám od marca býva?

Už ste skúsili 3 ročné obdobia, v čom ste si každé užili? Pestujete alebo plánujete do budúcna aj nejakú vlastnú úrodu?

Býva sa nám výborne, je to náš vytúžený a vysnívaný domček. Okrem toho sa
nám niečo vyše mesiaca od nasťahovania narodil synček a všetky tieto zmeny prežívam
veľmi intenzívne. Keď niekedy len tak sedím doma za stolom a pozerám z okna, mám
pocit, že sedím priamo vonku, v prírode. Máme taký jeden strom, na ktorý pozeráme
vždy z postele a vnímame jeho premeny od jari až teraz do jesene a čoskoro ho pokryje
vrstva jemného snehu a to bude pre nás opäť niečo nové.
Záhrada je zatiaľ pre mňa veľká otázka. Vytvoriť ju tak, aby v našom okolí
splynula, aby hrala spolu s ňou. Určite chceme na jar zasiať vlastnú úrodu, kvety.
Chcela by som si počas zimných mesiacov, rozšíriť svoje vedomosti. V tomto smere nie
som znalec. Ako vybudovať peknú prírodnú záhradu. Na jeseň sme stihli vysadiť ovocné
stromy, každý si vybral ten svoj. Najmladšiemu synovi sme posadili lipu.

Aké máš očakávania od zimy?

Ako budete tráviť prvé Vianoce v dome? Máte nejaké rodinné tradície? Aké jedlá sú vo vašej rodine spojené s Vianocami? Zapájaš do varenia aj deti?

Na prvú zimu sa veľmi tešíme. Čakáme, či bude sneh aj na Vianoce, pretože
posledné roky to nebýva samozrejmosť. Predstavujeme si, že nás tu zasneží a
nedostaneme sa z nášho kopca. Asi by sme si to celkom aj užili, piekli chlieb, sánkovali
sa. Pred zimou a počas nej tu chodia srnky vždy ráno a poobede, sledujeme ich rovno
pred našimi oknami, je to taká naša malá rozprávka. Vianoce máme všetci veľmi radi ale
nezvykneme ich prežívať už mesiac pred. Skôr sa teším, že si počas tohto zimného
adventného obdobia budeme veľa čítať, vyrábať lampáše, sviečky, ozdoby, ktoré nám
spríjemnia toto čakanie na veľký príchod. Že sa rozvonia v dome vôňa včelieho vosku a

čečiny vo váze. Od prvého decembra si každý deň do Vianoc zapálime jednu sviečku na
našej adventnej špirále a čítame si pri tom zimné a vianočné príbehy, pomodlíme sa a
poďakujeme. Stromček zdobíme počas týždňa pred Štedrým dňom. Doposiaľ sme vždy
večerali aj s mojou rodinou a na štedrovečernom stole bývalo u nás toho vždy dosť. A
to, oblátky s medom, cesnak, praženica s rybou, kyslé ryby, slivková polievka, makové
opekance, kapustnica a ryba so šalátom. Z každého sme vždy aspoň trošku ochutnali.
Uvidíme ako tradície dodržíme tento rok. Deti všeobecne radi pomáhajú v kuchyni. Sú
takmer pri každom pečení. Niektoré ľahšie koláče zvládnu aj sami, ja musím už len
spraviť po nich poriadok. A keďže máme radi sladké, určite budeme piecť aj vianočné
koláče a pečivo a najviac sa teším na štedrák.

Ktorý je tvoj obľúbený kútik a kde tráviš najviac času?

Je ich viac. Rada sedím v obývačke a pozerám na rozpálený oheň v piecke, za
stolom v kuchyni s výhľadom na les v diaľke ako sa skrýva v hmle. Alebo v spálni na
posteli, v tichu, pri kojení syna sa nechávam objať západným slnkom.

Čo by si do budúcna ešte chcela na dome doplniť?

Je toho veľa, náš dom ešte ani z ďaleka nie je dokončený. Veľmi sa teším, keď
konečne dostane svoju drevenú fasádu. Postupne dorábame skrine a veľmi sa teším na
knižnicu pod veľkým oknom. Chýba nám veľa malých aj veľkých detailov, ktoré náš vždy
potešia, keď sa nám ich podarí zrealizovať. A vždy mi spraví radosť malá drobnosť,
nová váza, keramika, svietnik, veniec …

Ako vyzerá váš bežný deň doma?

Momentky z vášho rodinného života, ktoré sú zachytené na tvojom instagrame
pôsobia veľmi pokojne a pomaly.

Mám rada naše pomalé rána. Nikam sa neponáhľame. Manžel pracuje z domu,
ja som s deťmi doma. Máme čas na raňajky, zomlieť kávu a v kľude si ju vypiť. To je
najkrajší štart do dňa. Potom nastupujú povinnosti. Deti riešia školu, pomedzi to sa
hrajú, ja varím, uspávam a robím bežné práce doma. Chodíme von a poobede majú deti
krúžky. S príchodom jesene sa večery predlžujú a to je čas na stíšenie a spomalenie.
Častejšie berieme do rúk knihy, spoločenské hry. Niekedy mám pocit, že sa dni zlievajú
a pri tom si každý nesie svoju vlastnú vôňu spomienok.

Ktoré sú nejaké hodnoty, ktoré sa doma snažíte budovať a ako ich prepájate do každodenného života?

Dôležité je pre mňa tráviť ako rodina veľa času spolu, byť prítomná pre deti.
Rodina je pre mňa najviac. Rozprávať sa s deťmi, počúvať ich a odpovedať na otázky.
Chcem tu byť pre nich. O pár rokov si začnú tvoriť vlastné životy a ja chcem spomínať
na ich krásne detstvo a byť ich oporou a kamarátkou naďalej. Niekedy je ale naozaj
ťažké zachovať si chladnú hlavu, nevybuchnúť, keď je všade navôkol chaos. Nechcem,
aby náš život pôsobil ako jedna veľká idylka, lebo sme ako každá iná rodina, ktorá má
svoje radosti aj starosti. Učím deti aby boli vďačné za všedné maličkosti dňa, aby si avšímali krásu všade navôkol, aby neboli ľahostajní k ľuďom , prírode. Svet potrebuje
sebaistých a láskavých ľudí, ktorí nebudú rozdeľovať ale spájať.

Je očividné, že máš veľmi silný vzťah k prírode a vedieš k tomu aj svoje deti. Ako sa v lese cítia tvoje deti? V čom je podľa teba najväčší benefit detstva stráveného uprostred prírody?

Vyrastala som na dedine, obklopená lesom a kopcami. Pre mňa je príroda mojou
terapiou. V tichu kráčať a počúvať vlastné myšlienky, triediť a upratovať alebo len tak
byť. Von, na lúkach a v lese môžu byť deti skutočne slobodné, môžu počúvať sami seba
bez akýchkoľvek vplyvov, sú autentické. Často ich sledujem pri hre ako pracuje ich
fantázia, ako si z listnatého stromu spravia zmrzlináreň, ako predávajú malé ihličnaté
stromy na Vianoce, ako sa neboja dažďa. Mali sme aj taký zvyk, na ktorý sme posledné
dni pozabudli. Keď začne byť doma dusno, treba sa ísť prejsť a ono to opadne.
Fungovalo to

Tvoje deti nechodia do klasickej školy, ale učíš ich doma.Na Slovensku je to stále netypická forma vzdelávania. Ako ste sa k domácemu vzdelávaniu dostali? Ako vyučovanie u vás doma prebieha?

Keď sme sa presťahovali z hlavného mesta na Oravu, vzdelanie deti bola moja
najväčšia dilema. Okrem klasickej školy u nás na dedine, tu nebola iná alternatíva. Syn
navštevoval predškolskú triedu veľmi málo, prišla korona. Dcérka mala pár pokusov v
škôlke ale veľmi sa jej nepáčilo, chcela byť s nami doma. Syn nastúpil do prvej triedy aj
keď som v tom čase intenzívne rozmýšľala o domácom vzdelávaní, no strach ma
premohol. Všetko sa to začalo viac formovať práve počas toho prvého školského roka.
Veľa sme sa o tom rozprávali s manželom, ktorý ma v mojej myšlienke podporoval, aj so
samotným synom, ktorý v podstate prvý oznámil triednej pani učiteľke, že ďalší rok sa
bude učiť doma. Spoznala som aj pár rodín v okolí, ktoré mali takýto domškolácky prvý
rok už za sebou. Preto sme sa rozhodli syna z klasického systému vziať. Nepáči sa mi
forma vzdelávania v našom štáte, že malé deti musia sedieť 5 hodín v škole a častokrát
popri krúžkoch a iných povinnostiach nestihnú za celý deň ísť von. Taktiež sa mi nepáči
memorovanie, známkovanie, porovnávanie a stres, ktorý tam deti prežívajú.

Pri našom domácom vzdelávaní si stále hľadáme systém, v ktorom nám to bude
najviac vyhovovať. Na začiatku som verila idei unschoolingu ale rýchlo som pochopila,
že moja hlava to zatiaľ nedokáže prijať tak, aby som bola spokojná, kľudná a vyrovnaná
matka. Preto sa pridržiavame klasických osnov, to znamená, keď sa v 3. ročníku
preberajú vybrané slová, viem, že si ich za ten rok nejak osvojíme. Momentálne sa snažíme
fungovať systémom učenia v čase od 9 do 11, pričom sú dni keď sa neučíme vôbec(v
zmysle osnov) a sme len von alebo sa učíme dlhšie, ak ich niečo zaujme. Učenie je
široký pojem a verím tomu, že deti sa učia stále. Vnímajú svet okolo seba, pýtajú sa,
učia sa riešiť konflikty, prekonávať sa, pomáhať si navzájom.

Ak sa nemýlim, tak máte za sebou celý jeden školský rok. Ako to hodnotíš? Čo ste si s deťmi na tom užili a čo bolo naopak náročné? Komu by si takýto typ školy odporučila?

Prvý školský rok na domácom vzdelávaní bol veľmi príjemný. Bolo to pre nás
nové, a tú voľnosť sme si veľmi užívali. Tento rok začal pre mňa o dosť náročnejšie a
sama si hľadám spôsob ako v tomto celom kolotoči fungovať, tak aby nám všetkým bolo
príjemne. K tretiakovi pribudla prváčka a náš malý 7. mesačný chlapček. Asi by som
klamala, keby poviem, že je to úplne jednoduché. Sú dní a dní. Nie vždy chcú deti
spolupracovať a ja občas bojujem sama so sebou, aby som im to neznechucovala.
Napriek všetkému som nesmierne vďačná za tento čas navyše, ktorý môžeme s deťmi
tráviť. Viem, že nie je bežné, aby rodičia takto dlho fungovali s deťmi v podstate 24/7 a ja
to beriem ako veľké privilégium. Veľmi neplánujeme dopredu, čo bude. Môže sa stať, že
to z nejakého dôvodu nebudeme zvládať a deti sa vrátia do systému alebo budeme
ťahať takto spolu ešte veľmi dlho. Rovnako by som rada začala pracovať, aspoň
čiastočne, preto uvidíme, či sa všetky tieto povinnosti budú dať skĺbiť. Domáce
vzdelávanie je forma pre všetky deti ale nie pre všetkých rodičov. Veta, s ktorou som sa
stretla a stotožňujem sa s ňou. Veľa ľudí mi píše, že sa mu táto froma páči ale neverí si,
že nato nemá. Ja som pochybovala o sebe rovnako a sú dní, keď pochybujem stále.
Potom je to o tom uvedomení si, čo pre tie deti ozaj chcem, čo mi dáva väčší zmysel.

Ako si ako mama nachádzaš rovnováhu medzi starostlivosťou o deti a časom pre seba? Čo sú nejaké veci, ktoré ťa bavia a z ktorých načerpáš? Ako ste radi trávili spoločný čas s mužom ako ste to popri deťoch museli pozmeniť?

Posledné obdobie veľmi ťažko. Boli časy, keď som každý deň chodila behávať
alebo na prechádzku, minimálne na hodinu som potrebovala byť sama, v tichu. Veľmi mi
to pomáhalo nájsť vnútorný pokoj. Túžim sa k tomu vrátiť. Cítim, že to potrebujem, aby
som vedela zvládať vyhrotené situácie. Mám rada maličkosti doma, ktoré ma vytrhnú zo
stereotypu. Rada vytváram prijemnú atmosféru, ktorá vo mne vzbudzuje pokoj. Túžim
opäť začať tvorit, viac fotiť, to mi tiež povznáša dušu. Teším sa, že prichádza zima, malý
synček už bezo mňa chvíľkuvydrží a ja sa budem môcť vrátiť k obľúbeným bežkám. Čas
s mojím mužom sa točí okolo detí a nového domčeka. Či je to správne neviem ale
myslím, že to prirodzene vychádza z aktuálnej situácie, v ktorej sa nachádzame. A že sa
to postupne bude všetko meniť, podľa toho v akom životnom cykle sa budeme práve
nachádzať. Teším sa, že už niekoľko rokov môžeme byť stále spolu a väčšinu okamihov
dňa spoločne zdieľať bez toho, aby sme mali zo seba ponorku.

Je niečo, čo ti na živote na dedine občas chýba? Kam sa vyberiete, keď potrebujete zmenu prostredia?

Určite je veľa vecí, ktoré mi chýbajú. Od kultúry, divadiel, cez kvalitné potraviny,
školy, širšia možnosť práce. A najmä priatelia. Hlboké rozhovory a tvorivé chvíle s ľuďmi,
ktorých mám rada, s ktorými sa vznášame na jednej vlne. Taká vlastná bublina. Keď
nám chýba mesto, ideme do Žiliny. Náš program je tam väčšinou vždy rovnaký.

Bábkové divadlo, dobrá káva, kníhkupectvo. Párkrát do roka ideme naspäť do Bratislavy
alebo si spravíme výlet v blízkom okolí. Posledný rok je pre nás skutočne pomalým
jednoduchým rokom, kde si spoločne užívame chvíle v novom dome a najmä nášho
malého synčeka. Nie je sa kam ponáhľať. Niekedy človek nemusí utekať za krásou
ďaleko, aj keď sa to mnoho ráz mne samotnej žiada. Krása je niekedy bližšie ako si
myslíme len sa ju musíme naučiť nachádzať a pozorovať.

Na tvojich fotkách je vidno inšpiráciu prírodou aj na oblečení, ktoré ty a deti nosíte. Ako vyberáš, do akého oblečenia zainvestovať? Vedela by si nejak opísať váš štýl?

Obliekanie je pre mňa istý spôsob vyjadrovania. Nejdem po kvantite, skôr kvalite,
prípadne takom oblečení, ktoré viem vynosiť roky. Mám rada neutrálne, zemité farby,
prírodne materiály bavlna, vlna, ľan. Snažím sa nakupovať jednofarebné a ľahko k sebe
ladiace kúsky. Keď videla kamarátka náš šatník, smiala sa, že ešte aj ten ladí k domu
Deťom prirodzene nakupujem oveľa častejšie ako sebe lebo stále z niečoho vyrastú.
Kvalitné topánky a funkčné oblečenie sú na Orave potrebné. Sebe dlho nedoprajem nič
nové a na narodeniny som si kúpila Fjallraven bundu, po ktorej som už tri roky pozerala
a verím, že mi bude slúžiť dlhé roky. Začala som veľmi využívať vinted. Skvelá forma
nakupovania, najmä deťom. Pri častom sliedení, viete nájsť krásne kúsky za oveľa
nižšiu cenu. Keď niečo veľmi potrebujeme a nenájdem to tam, kúpim aj vo väčšom
reťazci. Kvalitné oblečenie malých značiek je nádherné a rada ho podporujem, keď si to
môžem práve dovoliť. Na druhej strane je aj veľmi drahé a netreba mať výčitky, keď si
človek kúpi niečo vo fast fashion, pokiaľ vie, že to naozaj potrebuje a vynosí to v
najväčšej možnej miere. Ale veľmi by som sa chcela naučiť šiť, aspoň základne veci a
pracovať na mojich základoch štrikovania. Milujem vlnené svetre, také poctivé, hrejivé
krásne. Vlastne taký poriadny doma nemám, to bude možno najbližší úlovok. Ale teda
behanie po obchodoch s oblečením naozaj neznášam.

Na záver, akými slovami by si opísala váš domov?

Náš domov, je miesto, o ktorom sme dlho snívali a teraz sme tu. Sedím v
kuchyni pri malom svetle, deti spia a píšem tieto riadky. Vždy som tu cítila veľký pokoj,
ešte dávno pred tým ako tu boli základy domu. Neviem, čím to bude. Spomienky na
detstvo? Veľa slnka a krásne výhľady? Možno áno. Prajem si, aby mali naše deti
najkrajšie spomienky na detstvo, aby tu ich duša rástla slobodne a vytvorili sme im
pevné základy, radosť, úctu k prírode, ľudom a k ním samotným. Cítim, že nechcem
ostať ukotvená len na tomto jednom mieste, časom chceme začať viac cestovať,
spoznávať a ukázať deťom väčší svet ale rovnako si prajem, aby sme sa vždy mohli
vrátiť na miesto, kde sa cítime najlepšie a bezpečne. Domov.

A ten čas aj prišiel. Pár mesiacov pred tým som si na korunku spomenula a uvedomila si, že vlastne vôbec netuším, ako proces plstenia funguje alebo vôbec, že ho po slovensky voláme plstenie. (Ak si chcete podobné korunky vyhľadať v angličtine, kľúčové slovo je felt – alebo plsť. Skúste zadať felt waldorf crown a uvidíte skvosty, po ktorých sa vám tá moja bude zdať naozaj amatérska).

Po krátkom prieskume som si s odhodlaním kúpila materiál a pustila sa do toho. Zvolila som celkom jednoduchú cestu a pridala pár vecí navyše. Taká korunka sa dá vyrobiť aj bez potreby samého plstenia, iba vystrihnutím tvarov z filcu a vyšíváním. Ja som sa ale do toho plstenia už celkom nadchla, takže som si tento tvorivý pokus nemohla odpustiť. Nakoniec tých pár kvietkov, muchotrávok a včeličiek nebolo veľmi náročných, ale stále mi padne sánka, keď vidím, aké dokonalé výtvory niektorí dokážu s troškou vlny vykúzliť. 

K môjmu improvizovanému vyšívaniu bez pravideľného vzoru som pridala pár korálok a nakoniec som bola prekvapená a spokojná, aká pekná korunka sa mi podarila

Aminka oslávila prvé narodeniny s korunkou na hlave a teraz ju má odloženú v spomienkovej škatuli, kam plánujem s rokmi pridávať jej nové verzie

Od narodením ubehlo už pol roka a práve pri tomto 1,5 ročnom výročí som vám pripravila jednoduchý postup, keby si niekto chcel podobnú korunku tiež vyrobiť.

Tento návod, ale zverejňujem so všetkou pokorou veľkej amatérky, ktorá ihlu v ruke ledva udrží a len sa chce s vami podeliť o tú radosť, že sa jej niečo milé podarilo:) Je dosť možné, že niekto so skúsenosťami s vyšívaním a plstením, by sa za moje stehy a chuchvalce hanbil, ale mojím cieľom nebola dokonalosť, ale milá rodinná tradícia a ako proces výroby tak aj hotový výtvor mi bol veľkým potešením. Nech to je povzbudením tým z vás, ktorí by sa do podobného projektu báli pustiť.

Materiál na výrobu nájdete vo väčšine galantérií, v kreatívnych potrebách alebo si ich môžete objednať online. V následnom postupe nájdete niekoľko verzií korunky od najzákladnejšej až po kombináciu všetkých typov zdobenia.

Potrebujeme:

• 2 ks obdĺžnikov z filcu v rozmeroch korunky (môžeme si zvoliť, akú širokú ju chceme a kde bude začínať stuha)
• ďalšie kúsky filcu rôznych farieb na vystrihnutie čísla a vzorov (ja som použila len jeden na číslo a iné vzory som už nerobila)
• ihla na vyšívanie bavlnkou
• farebné bavlnky
• stuha na zaviazanie
• tenká nitka a ihla
• nožnice
• papier
• ceruzka
• korálky (nemusia byť)

Na plstené dekorácie potrebujeme:

• vlna na plstenie rôznych farieb
• ihla na plstenie
• molitanová podložka alebo iná náhrada (v kreatívnych potrebách nájdete originál molitan na plstenie)

Postup:

Kým sa do výroby vôbec pustíme, je dobré si premyslieť, ako korunku chceme ozdobiť. Ktoré techniky chceme použiť – vzory z filcu? alebo ju celú povyšívame alebo naopak plstené obrázky z vlny? Aké obrázky chceme na korunke zobraziť a ktorou technikou to pôjde najlepšie? A nakoniec, aké farby chceme použiť – to je dobré si premyslieť skôr ako ideme do galantérie a podľa našej vízie potom vybrať odtiene bavlniek, vlny a filcu.

1. Pripravíme si papierovú predlohu podľa ktorej vystrihneme látkovú korunku

Na papier ceruzkou nakreslíme reálnu veľkosť korunky, ktorú chceme vyrobiť. Môže byť hranatá, mať viac špicov alebo len zaoblených kopčekov. Korunka nepôjde okolo celej hlavy, stačí, ak pokryje čelo a po stranách ju zaviažeme stuhou. Keď budeme spokojní, papierovú predlohu vystrihneme. Papierovú korunku položíme na filc tak, aby sa nám zmestila 2x a okolo papiera opatrne vystrihneme už látkovú korunku.

2. Vyrobíme číslo

Číslo vyrobíme rovnakým spôsobom ako podklad korunky. Na papier nakreslíme číslo narodenín s dostatočnou hrúbkou – aspoň 2 cm, prekreslíme ho na filc zvolenej farby – je dobré vybrať dostatočne kontrastnú farbu a tiež myslieť na to, v akých farbách budeme ladiť zvyšné ozdoby – a číslo vystrihneme. Pomocou bavlnky a ihly ho prišijeme do stredu jednej z koruniek. Ja som si číslo pripravila a prišila ho až nakoniec, až bola korunka ozdobená. Môžeme zvoliť úplne základný zadný steh. Lepšie, než sa snažiť opísať steh slovne, si môžete pozrieť toto video. Druhý spôsob je vytvoriť číslo plstením z kúska vlny. Možno bude menej uhladené. Ja som zvolila prvú možnosť, aby bolo číslo jasne vidieť. Základ korunky je hotový. Teraz si rozmyslíme, či ju chceme ozdobiť ešte nejakým obrázkom z filcu a ak hej, tak zopakujeme postup s číslom.

3. Plstenie vlnou

Korunku môžeme ozdobiť aj vlnou. Dajú sa z nej vytvoriť konkrétne obrázky alebo len farebné plochy. Pod korunku vložíme molitan, zoberieme si do ruky trošku vlny a na mieste, kam ju chceme pripevniť do nej začneme vpichovať ihlu na plstenie až na vrstvu molitanu a naspäť hore, až kým sa vlna úplne nezlepí s korunkou. Toto je základný princíp.

Ak chceme skúsiť vytvoriť nejaký obrázok alebo figúrku, môže byť lepšie si ho dopredu pripraviť do konečného tvaru a až ten potom znovu ihlou pripichať o korunku. Takto som tvorila napríklad stonku muchotrávky alebo žlté kvety. Zobrala som si kúsok bielej vlny a stlačíla ju do šúlku a zo všetkých strán som ho prepichla ihlou o molitan, až kým naozaj držal tvar a netrčali z neho žiadne vlasy. Tým, ako vpichujeme vieme usmerniť tvar hotového obrázku. Hotovú stonku som potom položila na korunku a už opatrnejšie som ihlou prepichla cez a korunku až po molitan, až do kým stonka na korunke úplne nedržala. Potom som pridala červený klobúk, ktorý som vytvarovala vpichovaním okrajových kúskov vlny.  

Použitím rôznych odtieňov vlny vieme vytvoriť aj tieňovací efekt.

4. Vyšívanie a korálky

Ak chceme, môžeme korunku dozdobiť vyšívanými vzormi (slebo nimi úplne nahradiť plstenie). Na internete si môžete nájsť postupy na rôzne kvety, listy a čokoľvek. Môžete pridať aj korálky. Ja som zvolila kombináciu všetkých 3 spôsobov: plstené číslo a vlnené obrázky som doladila výšivkami. Kvetom som vyšila stonky a lístky a muchotrávkam som pridala korálkové bodky.

5. Záverečné obšitie okrajov a stuhy

Keď sme spokojní s ozdobením korunky, môžeme sa pustiť do poslednej fázy. Na začiatku sme si z filcu vystrihli dve predlohy na korunku. Jednu sme ozdobili a tou druhou teraz prikryjeme zadnú stranu a spojíme ich okrajovým stehom. Plstením sa predná korunka mohla mierne scvrknúť, ale posnažíme sa ich čo najpresnejšie uložiť na seba. Ešte kým začneme obšívať si pripravíme stužku alebo šnúrku na zaviazanie korunky. Odstrihneme si dva kusy po asi 20 cm – potom ich skrátime podľa potreby. Koniec každej stuhy vložíme z boku korunky medzi dve vrstvy filcu a na okraji ich pár stehmi prišijeme nenápadnou tenkou nitkou vo farbe filcu cez všetky tri vrstvy – spodný filc, stuha, vrchný filc. Koniec nitky zaviažeme na uzlík a rovnako prišijeme koniec stuhy z druhej strany korunky.

Teraz už ostáva len vyšívacou ihlou a bavlnkou obrubiť korunku pomocou slučkovacieho stehu. Môžeme použiť tú istú bavlnku ako na číslo alebo inú farbu. Začína sa vo vnútri medzi 2 vrstvami, aby sme medzi ne mohli skryť uzlík. Je to veľmi jednoduchý steh, ale namiesto vysvetlovania dám zas prednosť video ukážke a pomôže aj táto. Na mojej korunke vidíte, že som si z neho nerobila veľkú hlavu a moje stehy vôbec nie sú v pravidelných rozostupoch.

Ak sa vám stane, že vám dojde bavlnka v 3/4 korunky tak ako mne, tak proste len spravíme uzlík a pokračujete s novou.

Hotovo!

Akým časom sú pre teba osobne Vianoce a obdobie s nimi spojené? Ako by si opísala vianočnú atmosféru u vás doma?

Časem nadějným. Do nejtemnějších dní a nocí přinesou hřejivé teplo. Dny jsou krátké a venku bývá nevlídno, tak trávíme mnohem více času doma.

Advent je pro mě tedy zastavením a zklidněním, alespoň ráno a večer, rozjímání s rodinou, pečení cukroví s přáteli, zpívání koled, roráty a vyrábění dárečků po nocích se svařeným vínem po ruce. Ráno zapalujeme svíce na adventním věnci, děti si otevírají pytlíček z adventního kalendáře a společně se zastavíme nad knížkou, kterou tam najdou. Navečer pak posloucháme příběh o Marii a oslíkovi, posouváme její dřevěnou figurkou po spirále a povídáme si o tom, co dobrého se nám ten den stalo a co dobrého jsme vykonali my pro druhé. Pak za to vše společně vzdáváme díky Bohu.

A Vánoce jsou pro mě obdobím radosti a naplněním adventního očekávání. Jsou voňavé, slavnostní a strávené s milovanými. Protože jsme věřící rodina, tak je pro nás velmi důležitý duchovní rozměr a poselství Vánoc.

Z tvojho profilu veľmi cítiť lásku k handmade vecičkám a tvoreniu. Ako sa táto tvoja estetika odzrkadlí, keď príde na vianočné obdobie?

Řekla bych, že děláme takové běžné věci, které patří k Vánocům v mnoha rodinách. Každý rok vyrábíme nějakou novou ozdobu na stromeček, vytváříme si doma girlandy z chvojí, umotáme včelí svíčky, poskládáme papírové hvězdy, vytvoříme nějaký adventní průsvit, malujeme perníčky a vyrábíme jedlé dárky pro rodinu a kamarády. Letos jsem se dala do vyrábění dárku pro děti pod stromeček – dokončuji plstěnou pizzu a doktorský set.

Máš nejaké obľúbené materiály, farby alebo estetiku, ku ktorým máš sklon pri tvorení alebo zdobení vášho domova?

Dřevo a vlnu. Obecně se dá říct, že ráda pracuji s přírodními materiály. Mají rozmanité textury a vůně a práce s nimi působí příjemně na všechny smysly. Oblíbila jsem si všechny odstíny bílé, hnědé a šedé a pak barvy, které dominují jednotlivým ročním obdobím. U nás se totiž veškerá výzdoba řídí přirozeným koloběhem roku, abychom dokázali přírodu a její rytmus lépe vnímat.

Co se dětí týče, tak mi je hodně blízká waldorfská estetika pro její symetrii, teplé barvy (waldorf má speciální barevnou škálu s kterou pracuje) a přírodní materiály. Hračky dětem nejčastěji vyrábím z dřevěných polotovarů a vlny.

Aké vianočné detaily u vás doma tento rok určite nebudú chýbať?

Perníčky. To je naše tradice, kterou si přináším z mého dětství. Užíváme si pečení i malování. Zveme k tomu i naše přátele. Zdobíme jimi stromeček a dárky. A potom naše každovečerní zastavení u adventní spirály. Stromeček zdobíme až na Štědrý den ráno, pak se koukáme společně na pohádku, jdeme na procházku ozdobit jedlými ozdobami stromek pro zvířátka, pak chodíme na dětskou Půlnoční mši a večer je u nás plný napětí a očekávání, zda se nám vyplní naše přání.

Máš nejaké obľúbené kúsky vianočnej dekorácie? 

Mám ráda naše slaměné ozdoby a betlém z kukuřičného šustí. Líbí se mi jejich jednoduchost a připomínají mi domov, protože je mají na stromku i rodiče a prarodiče. A k oblíbeným patří také bílé háčkované ozdoby od manželovy babičky.

Ako si môžeme zútulniť domov a priniesť doň vianočnú náladu aj bez toho, aby sme minuli balík na kúpených vianočných ozdobách?

Dekorace u nás bývají jen z chvojí, sušených pomerančů, papíru a perníčků, což není nijak finančně náročné. Od maminky jsem po svatbě dostala keramický adventní věnec, co kterého dám každý rok jen pár zelených větviček. Ozdoby na stromeček máme také pořád stejné a když je čas ,tak vyrobíme nějaké nové (povětšinou z přírodnin). Dárky balíme již několikátým rokem do recyklovaného papíru. Až nám dojde role, tak se chystám používat zbytky látek. Obecně si myslím, že atmosféru navozují právě ty (staré) důvěrně známé kousky, které se vytahují každý rok ve stejnou dobu a se kterými se nám pojí mnoho vzpomínek. Nemusíme mít přeci každý rok něco nového, blyštivějšího, módnějšího… A mít na mysli, že Vánoce nakonec nedělají věci, i když dokáží tu atmosféru krásně navodit. Vždyť sám Ježíšek se narodil jako chudé neviňátko v chlévě a jako první se to dozvěděli chudí pastýři.

Kde čerpáš inšpiráciu pri zariaďovaní, zútulňovaní a tvorení, čo sa domova týka?

První odpověď, která mě napadne, je příroda. Skutečně nejlépe se mi pracuje s vylisovanými květy a listy, dřevem, vlnou… Často nás se synkem něco napadne, když jsme venku na procházce. Přijde mi, že dřevo, proutí, bílá barva a teplé barvy spolu ladí vždycky, takže tím se při zařizování řídím. Tvůrčí podněty nacházím také na jarmarcích a bleších trzích. Různé tvořící postupy a práci s vlnou jsem se naučila ve waldorfském mateřském centru, kde se potkávám s mnoha inspirativními maminkami.

Rovnako z tvojich fotiek cítiť taký pokoj pomalého života a radosti z prítomnej chvíle. Aké sú nejaké rituály alebo inšpirácie, ktoré ti aj v dnešnom rušnom svete pomáhajú hľadať skôr ten „slow living“ životný štýl ?

Nevím, zda se vůbec dá spojit výraz „slow living“ a mateřská dovolená. Mám velmi živé a zvídavé děti, které neposedí. Tedy, starší synek už ano. Ten už se k tvoření a vyrábění rád přidá. Viděla jsem, že někdo spojoval vaření domácích marmelád s tímto životním stylem. Ale vemte si, kolik je to práce – nasbírat ovoce, umýt, odšťopkovat a vypeckovat, sterilovat nádoby, uvařit marmeládu a zavařit. A teď když s tím pomáhají děti, tak ještě připočíst několikero převlékání, umývání rukou a pus, uklízení jiných částí kuchyně, kde v mezičase zkoumaly a přerovnávaly věci a pár nadechnutí se ve vedlejším pokoji, aby měl člověk zase trochu víc trpělivosti.

I tak mě to moc baví, máme z toho výsledku pak velikou radost. Jen nevím, co je na tom „slow“, protože to je jeden velký fičák. Ale abych odpověděla na otázku, čím ten náš život zklidňuji. Snažím se přijmout skutečnost, že nemusíme všechno vidět, všechno zažít a všechno vědět. Dnešní doba nabízí tolik možností, až tím člověk může být svým způsobem terorizován a nejjednodušší je obrátit tu pozornost k tomu obyčejnému a jednoduchému. Takže pro mě to asi znamená najít si čas na rodinu a blízké, vařit dokola osvědčené recepty, slavit tradice uvyklým způsobem, mít svůj zaběhnutý rytmus a nehledat pořád něco víc vzrušujícího a „lepšího“. Být všímavý k lidem a k přírodě a žít v souladu s ročními obdobími, nespěchat z jednoho do druhého. Najít si každý den chvíli na zastavení a rozjímání nad prožitým dnem – to se nám daří s dětmi v rámci našeho večerního rytmu, ale je určitě přínosné, když si člověk takovou chvíli najde i sám pro sebe.

Práve Vianoce sa paradoxne pre mnohé rodiny stanú nervóznym časom plným nestíhania. Ako si môžeme nastaviť perspektívu tak, aby sme sa tomuto stresu vyhli?

Myslím, že to vzniká tím, že máme příliš velká očekávání a snažíme se stihnout všechny tradice a zvyky, které máme s Vánoci spojené. Odpověď souvisí v mnohém také s předchozí otázkou. Nesnažit se vymýšlet lepší (diy) dekorace a kalendáře, ale použít ty z minulých Vánoc. Pokud mě to netěší, tak nepéct (mnoho druhů) cukroví. Nevymýšlet pro každého kamaráda a členy širší rodiny originální hmotný dárek, ale darovat společný čas, ten je přeci jen nejcennější. Navařit a napéct to, co vydrží, už 23. prosince, abychom Štědrý den nestrávili u plotny, ale s rodinou. Tím vším se snažím řídit já a musím uznat, že skutečně ty Vánoce jsou rok od roku pokojnější a méně uspěchané.

Vianoce sú často čarovné hlavné pre deti. Máš nejaké obľúbené aktivity alebo tradície, ako deti a celú rodinu zapojiť do prípravy na Vianoce a užívania si celej atmosféry?

Rádi společně pečeme cukroví a vánočku. Potom také vyrábíme vánoční přání a PFky, které posíláme poštou. A samozřejmě zpíváme a nacvičujeme koledy.

S atmosférou si často spájam práve jedlo. Taká horúca čokoláda v chladný adventný večer a k nej ten správny príbeh či chuť mandarínok, ktoré mi mamina nabalila na desiatu do školy Sú nejaké chute alebo konkrétne recepty, ktoré máš s týmto obdobím nostalgicky spojené?

Jak už jsem zmiňovala, jsou to určitě perníčky. Pak taky linecké a vanilkové rohlíčky. Obecně jsou to vůně skořice, badyánu, hřebíčku a vanilky. Poctivá vánočka, kterou pečeme jen přes vánoční čas, má pro nás taky chuť Vánoc. Svařené víno nebo mošt. Rybí finská polévka, kterou jíme při štědrovečerní večeři.

Je niečo, čo by si tento rok chcela skúsiť po prvý krát?

Chtěla jsem zkusit vyrábět papírové svícínky ve tvaru hvězdy. A už jsem se je stihla od kamarádky naučit. Nejdříve se akvarelem pomaluje papír, pak se naolejuje a složí. Na internetu se dá nalézt návod pod heslem sternenlicht anleitung.

A nakoniec, na čo sa najviac tento rok na Vianoce tešíš?

To je velmi těžká otázka. Je toho tolik, že je těžké vybrat jednu konkrétní věc. Těším se na všechna setkání, která budou možná, pečení s dětmi a jejich rozsvícené oči, až budou rozbalovat dárky, které najdou pod stromečkem. A taky na ten moment, kdy děti na Štědrý den usnou, my si s mužem dáme vaječný likér a necháme v nás doznít ty emoce z celého toho slavnostního dne. Děkuji, Lucia, že jsi mi nabídla tento rozhovor. Bylo milé zamyslet se nad otázkami a vážím si toho, že jsi mě pozvala do Tvé návštěvní rubriky na blogu. ♡

Pre tú, čo frčí na papierníckych potrebách

Možno si ňou ty, a ak nie, isto si takú už niekedy stretla a možno je jednou z tvojich milovaných kamošiek. Pekné zošity a nové farebné perá jej dodávajú motiváciu a najradšej by si všetko zorganizovala na rozkošných farebne oddelených štítkoch a oblepila nálepkami. Je málokto, komu sa darček hľadá ľahšie. Môžeš zostať pri pastelových zvýrazňovačkách a novom diári, k tomu pridať pekné spinky či obaly na dokumenty, ale skús pohľadať ďalej: ilustrované zoznamové plánovače na každú príležitosť! To do list, shopping list, travel list, týždenný, denný, mesačný.

Nákupný zoznam s magnetom

Denný plánovač

Diár

Škatuľka potrieb

Spinky

Pre útulný domov

Je niečo univerzálnejšie ako kockovaný gingham, ktorý je už po toľkých rokoch stále v móde a hodí sa ku vianočnému stolu aj na letný piknik. Už len vybrať pekne prevedenú a kvalitnú látku. Ručne vyrábané sojové sviečky sú vždy dobrý nápad, o to viac, keď voňajú ako Vianoce. Útulná atmosféra je takmer vždy spojená s jedlom a teda aj so servírovaním. Či už peknými látkovými servítkami, drevenou podložkou, utešeným košíkom alebo len milými utierkami. Alebo čo tak set pekných zaváraninových fľašiek, do ktorých si môže zorganizovať špajzu alebo do nich pripaviť jedlé darčeky.

Sójová sviečka s útulnou vôňou

Obrus s gingham vzorom

Drevené misky

Košík

Zaváraninové fľašky

Pre budúcu či novú mamku

Rozhodne niečo z mušelínu, najlepšie nautrálnej farby, aby sa to hodilo k veciam, čo už má. Ak hračku, tak namiesto zvuky-vydávajúcej pestrofarebnej, vyber nejakú, čo je aj pekná dekorácia a najlepšie taká, čo má aj skryté Montessori prvky a nejaký náučný zmysel. Zdravé pochúťky, na ktorých si môže rýchlo bez prípravy dodať energiu (a často sú drahšie) vždy padnú vhod.

Mušelínová deka

Kokosové hniezda

Little Green Kitchen

Stavebnica

Hračky na hrazdu

Pre gurmána

Gurmán vždy ocení kvalitné a výberové potraviny, ako taký balíček zrelých syrov, kvalitné korenie, vanilkový lusk či esenciu. Labužník, ktorý je sám kuchárom či pekárom asi sám vie, čo sa mu v kuchyni zíde, ale je šanca, že sa poteší flambovacej pištoli, s ktorou si roztopí cheddar alebo pripraví domáci Crème brûlée. Ak gurmán nie je až takým minimalistom, tak bude rád za každý nádherný kúsok náčinia či riadu do jeho kolecie, ako napríklad taký mramorový valček. Ako niekto, kto už dlhé roky dostáva do daru práve gurmánske darčeky som sem musela pridať aj pistáciové maslo alebo pastu, z ktorej sa dá vyšľahať ten najlahodnejší krém na plnenie koláčov alebo zdobenie cupcakov. Tento rok som ale objavila novinku: jablkové maslo.

Flambovacia pištoľ

Balíček výberových syrov a nátierok

Pistáciová pasta

Kvalitné korenie

Mramorový valček alebo mažiar

Pre wellness guru, alebo niekoho, kto naozaj potrebuje trošku self-care

Balíček, ktorý vykúzli hoci len jeden večer oddychu a starostlivosti o seba a okrem regenerácie tela, na chvíľu vypne myseľ a dodá výdych aj duši. Tento balíček môže pre každého vyzerať inak. Pre niekoho to môže byť sada na manikúru a pre iného zas pomôcky na prípravu kvalitného zeleného čaju. S mäkkučkým županom tej správnej farby sa ale isto nepomýlite.

Vafľový župan

Tuhý šampón

Sada na odličovanie

Čaj

Soľný scrub

Nie je ale film ako film a nie každý outfit spôsobí, že na ňom moje oči zastavia a uložia ho do pomyselného šuflíka módnych výstrižkov v mojej hlave. Neviem, či majú niečo spoločné, okrem toho, že si získali moju pozornosť. Keď som si raz uvedomila rozdiel medzi týmito špeciálnymi kúskami a tými, ktoré ostali nepovšimnuteľné, rozmýšľala som, ako musí byť zaujimavé pracovať ako filmová kostymérka a ako je často táto práca sledovateľmi nedocenená.

Tiež si všímate filmové kostýmy? A už ste si niekedy podvedome kúpili nejaký kúsok, pretože ste ho videli na filmovej postave? Asi nemusím ani hovoriť, že mne sa to už stalo. Namiesto nejakého kopírovania beriem tieto zbierky ako také kúsky inšpirácie, z ktorých môže vzniknúť niečo úplne nové a mne vlastné. Myslím, že v určitom slova zmysle môže byť móda umením a niečím krásnym, inšpirujúcim, niečím, čo vyjadruje pocity a identitu a má naozaj ďaleko od samého nakupovania oblečenia. Je to taká hra, ktorá ma baví asi tak ako improvizované varenie, kedy zmiešaním ingrediencií vznikne vždy niečo nové a väčšinou aj výborné:D A jasné, že niekedy to nevyjde, ani na tanieri ani pred zrkadlom.

Ako sa nám lenivé augustové dni blížia ku koncu, povedala som si, že napíšem tento veľmi ležérny a jemne povrchný článok, v ktorom sa nebudeme musieť hlboko zamýšlať, ale stále môžeme nabrať inšpiráciu a spomenúť si na niektoré kultové filmové postavy. Otváram vám teda môj šuflík outfitov, ktoré sa mi vryli do pamäte v tú sekundu, čo som ich videla na plátne a budem rada, ak mi napíšete o tých vašich:)

Marianne a jej talianske šaty

Čo má toto celé spoločné s tým nadpisom? Nápad na tento článok som dostala, keď som si zadovážila moje Marianne šaty:) Ak netušíte o čom hovorím, tak sa vráťme o rok dozadu. Medzinárodný bestseller Normal People od (iba o 2 roky odo mňa staršej :O čo mi spôsobuje depku, čo robím so svojím životom) írskej autorky Salley Rooney bol sfilmovaný do mini série s rovnakým menom. Hlavná postava Marianne vzbudila na internete lavínu článkov analyzujúcich jej špecifický štýl, ale boli to práve epizódy odohrávajúce sa na talianskom vidieku, ktoré vo mne najviac utkveli. V jednej scéne si to Marianne romanticky razí na bicykli po poľnej cestičke a na sebe má TIE šaty: čierne, po kolená dlhé, na ramienka. Ako som minulé leto blúdila po obchodoch, vždy som ich podvedome hľadala na vešiaku, ale nikdy to neboli oni. Tu sa môžeme zastaviť a ujasniť si, že ono vždy nejde len o ten kus oblečenia ako taký, ale tú celú atmosféru, náladu a povahu, ktorú reprezentuje v danej chvíli na danej postave. Až túto jar som konečne našla tú moju verziu Marianne šiat a povedala si, že o nich napíšem článok.

Zelené šaty Cecílie v Pokání

Úplne si viem predstaviť tú scénu, ako polícia odváža Jamesa McAvoya počas tmavej letnej noci, zatiaľ čo Keira Knightley všetko v napätí pozoruje zo schodov ich rodinného sídla až v zúfalstve padá na zem vo svojich úžasne padavých zelených saténových šatách s holým chrbtom. Vojnové filmy sú u mňa celá jedna módna kategória, ale tieto šaty sú nesmrteľné. Keď som nedávno narazila na článok o najslávnejších filmových kostýmoch a našla v zozname aj tieto šaty, bola som celkom hrdá na to, že som ich hodnotu už ako 15-ročné dievča vedela oceniť.

Praštená Holka alebo dôkaz, že sa móda vracia

Tento film som videla ešte ako malá a už vtedy bol asi dosť starý. Pamätala som si z neho iba počítač, na ktorom si Cher každé ráno klikom skombinovala oblečenie, ktoré jej potom vypľul šatník. Bola som ale celkom šokovaná, keď som si ho znovu pozrela už ako 25-ročná (čiže 30 rokov od jeho premiéry) a pomaly každý outfit, v ktorom sa hlavné hrdinky promenádovali po Bronson Alcott High by úplne obstál dnešné štandardy coolovosti na strednej škole.

Kate Hudson a Na pokraji slávy

Ach Penny Lane alebo kučeravá groupie na turné rock and rollovej kapely v 70tych rokoch a jej jemne vyzývavé hippie kostýmy pôsobiace úplne bez námahy. Po pozretí tohto filmu som sa nevedela zbaviť obrazu vyšívanej bielej blúzky, mini sukne do pása a ťavieho kožuchu. Nebol to jeden kostým, ale viac scén, ktoré sa mi v hlave spojili dokopy. Keď som konečne našla tie správne kúsky z mojej predstavy, bez hanby som z nich vytvorila túto foto koláž.

500 dní so Summer

Keď vyšiel tento kultový film, mala som asi 16 rokov, obliekala sa mierne retro a ofinu si strihala do rovna a zrazu mi ľudia začali hovoriť, že sa podobám na Zooey Deschanel. Bol to samozrejme obrovský kompliment, pretože tento film a sama Summer boli presne tým, čo ma v tej dobe dokázalo nadchnúť. Ešte dodnes počúvam ten dokonalý soundtrack. Summer so svojím záhadným šarmom je krásne odzrkadlená v kostýmoch, ktoré pre túto postavu navrhli. Ak by som mala ale vybrať jeden outfit, ktorý som si naozaj zapamätala, bol by to ten z karaoke baru. Pamätám sa, že ma prekvapili jej široké nohavice, keďže sa vtedy nič iné ako skinny mrkváče nenosili a táto scéna mi teda otvorila nové horizonty, čo sa šírky nohavíc týka. A ako by som mohla zabudnúť na tú vestu a mašlu do vlasov, ktoré som už niekoľko krát sama zakomponovala do môjho outfitu.

Keď Harry stretol Sally

O tomto filme tu nájdete dokonca celý jeden článok ešte z úplných začiatkov blogu, ale keby som to mala zhrnúť, je to ten krátky červený sveter s čiernymi culotkami, ktoré ma dostali ako aj oversized tvídové saká a okrúhle okuliare na ceste z kníhkupectva naprieč jesenným New Yorkom. Pamätám sa, ako som tento film pozerala vo vlaku na ceste do školy a môj šuflík bol veľmi zaneprázdený, ako nevedel, ktorý outfit si skôr uložiť do pamäti. Inak je to jedna z najlepších romantických komédií, takých, aké sa dnes už nerobia:D

Felicity Jones a The Last Letter From Your Lover

Tento film som videla len tento týždeň, lebo mi ho už dlhšie odporúčal Netflix a nechal vo mne pár vážnych módnych obrazov na blížiacu sa jeseň. Okrem toho, že Felicity je moja obľúbená už odkedy som ju videla v menej známom indie filme Like Crazy (kde som úplne obdivovala jej vlasy), tak mi tento raz pripomenula tú nesmrteľnú francúzsku chic kombináciu baretky a trenčkotu, ako aj spustila lov na elegantný čierny ruksak do práce.  Očividne nie som sama, komu padli do oka: TU

Zoe Kazan a What If

Toto je jeden z tých filmov, ktorý ma esteticky inšpiroval ako celok: príbehom, interiérom, dialógom a hudbou. Postavu Chantry som si zapamätala ako štýlové umelecké dievča, aj keď si neviem vybaviť jeden konkrétny outfit, ktorý by mi najviac utkvel v pamäti. Bol to celý dojem z jej štýlu obliekania, účesu a celkovej prezentácie, ktorý ma k tomuto filmu vracia.

Červené svadobné šaty a Lásky čas

Priznám sa, že som asi na sekundu zvážila, že si na svoju svadbu oblečiem šaty ako Mary v About Time a prejdem uličkou za zvuku talianskej Il Mondo. Bolo by to mega epické, čo si budeme hovoriť. Aj keď som nakoniec zvolila tradičné biele, na túto svadobnú scénu a jej kostýmy nikdy nezabudnem. Možno sa odvážim raz na našu striebornú svadbu.

S láskou, Rosie

Keď už sme pri tých svadbách, Love, Rosie si predovšetkým pamätám ako film, na ktorý sme išli do kina večer, keď ma môj teraz už manžel požiadal o ruku. Mali sme šťastie, že ten osudový večer padol na film, ktorý bol aj naozaj dobrý, plný krásnych farieb, anglického pobrežia a skvelých outfitov!:)  Hneď ma upútali Rosiene oversized svetre, šaty na traky či táto košela s vyšívaným límcom, ktorej podobnú som neskôr objavila aj v našom sekáči.

Kabát zo Spolku mŕtvych básnikov

Dead Poets Society je už od strednej školy môj úplne najobľúbenejší film, ale o tom inokedy. Pozerali sme ho s mojou spolužiačkou na zemi v mojej izbe, práve v období, keď sme chodili na lov do sekáčov a hľadali náš originálny štýl a ja si úplne pamätám, ako som videla tú scénu, kedy Knox Overstreet v noci uteká zasneženou cestou, aby svojmu dievčaťu vyznal lásku, a pred zimou ho chráni hrubý tmavomodrý kabát s kapucňou a takými tými drevenými paličkovými gombíkmi, ktoré sa zapínajú do slučky. Od vtedy som ten kabát neprestala hľadať.

Audrey Hepburn a Raňajky u Tiffanyho

Mám pocit, že Audrey Hepburn je taký nabitý pojem, že v tomto zozname môže vyznieť až príliš cliché. Ja toto meno ale vôbec neberiem nadarmo a do môjho šuflíka sa nedostalo len tak automaticky. Ako prvé musím povedať, že filmy s Audrey naozaj so všetkou úprimnosťou milujem a videla som ich viac krát. Napriek všetkej ladnosti a kráse Audrey, nepamätám si asi ani jeden outfit z My Fair Lady či Prázdnin v Ríme. Keď som ale prvý krát videla Raňajky u Tiffanyho, nevedela som si vybrať, ktorá scéna má väčší šmrnc, slávny trenčkot v zmoknutej uličke, krémový rolák a slnečné okuliare na potulkách New Yorkom či dokonca jej nočný outfit so štupľami do uší. Ten slávny outfit s perlami a cigaretou, ktorý nájdete na toľkých obrázkoch ma naopak až tak neoslovil, možno som ho mala už okukaný.

Záverečné sako v Ladybird

Ako moderný indie film s prevažne hipsterským teenagerským publikom je Ladybird plný originálnych a štýlových kostýmov. Môj módny šuflík sa však zatriasol až úplne na konci pri záverečnej scéne, kedy Ladybird volá svojej mame z New Yorku a má oblečené jedno krásne hnedé sako a k nemu pásikaté tričko a zvonové rifle. Proste skvelá kombinácia.

Svadobné šaty v Blue Valentine

Priznám sa, že už ani netuším o čom bol tento film. Neviem prečo, ale tieto svadobné šaty si dodnes pamätám s ich dievčenskou jednoduchosťou a zladenou margarétkou vo vlasoch.

Gwyneth Paltrow a Taká zvláštna rodinka

Okrem jej charakteristického účesu zopnutého sponkou a huňatého kožuchu si pamätám, ako sa fajčením cigariet snažila zbaviť závyslosti na žuvačkách. Wesa Andersona cítiť v celej tejto postave a keby som mala ísť na Halloweensku párty, pôjdem ako Margot.

Ahoj Karolína:) Mohla by si sa nám trošku predstaviť?

Volám sa Karolína a pochádzam z Bratislavy. Keď som začala chodiť na strednú, tak sa moji rodičia presťahovali z bytu pri Podunajských biskupiciach do domčeku v dedinke Kvetoslavov. Asi aj vďaka tomu ma to potom z bytu vždy ťahalo do domu, lebo viem aké je to super. Po strednej som namiesto výšky išla do Londýna robiť au-pair a to ma veľmi ovplyvnilo do celej mojej budúcnosti. Začala som fotiť a prepadla móde, umeniu a blšákom. Keď som sa vrátila, aj som skúsila ísť na výšku, ale ja som bola taká nespútaná povaha, nebavilo ma sedieť nad učebnicami. Tak som si zvolila školu života. Skúsila som pracovať v kaviarni aj na recepcii v hoteli. Potom som si s kamarátkou otvorila čajovňu v centre mesta, ale nemali sme žiaden kapitál na podnikanie, a tak to dlho nevydržalo. Potom som túžila cestovať a prešla tréningom letušky, zistila, že ma lietanie strašne stresuje a zamestnala sa ako dekoratérka v obchode s módou. 

Vtedy som si uvedomila, že ma veľmi baví styling priestorov. Pomedzi to som stále fotila, viedla si taký amatérsky blog, prerábala oblečenie, proste tvorila. Jeden známy mi raz povedal, že robím všetko a vlastne nič. Dlho som si to myslela tiež, že by som mala mať „normálnu” prácu, tak som zakotvila v korporáte a tam som zistila, že to absolútne nie je cesta pre mňa. Že ak nebudem kreatívna, tak vnútorne zomriem. Našťastie som otehotnela a od vtedy sa venujem už len svojím projektom. Som stále na rodičovskej, ale verím, že s tým budem môcť pokračovať aj keď sa mi skončí. Manžela som stretla v roku 2015 cez Tinder. Bolo to obrovské šťastie a láska na prvý pohľad

Ako vznikla značka Little Souls a aká je jej vízia?

Little Souls vzniklo veľmi spontánne na káve s mojou mamou. Ona už mala teda rozbehnutú svoju značku PayaArt, ale cítila, že sa potrebuje niekam posunúť. Ja som mala malé bábätko a hlavu plnú nápadov. Tak sme to dali dokopy a vznikla značka pre deti a mamy. Snažíme sa hlavne využívať odpadový materiál na výrobu nových vecí. Upcyklujeme a zo starého tvoríme nové. Samozrejme používame aj nové látky, hlavne, ak sa jedná o hniezda pre bábätká. Najprv sme si mysleli, že budeme chodiť iba na jarmoky a trhy, ale to s coronou nehrozilo. Nakoniec sa nám podarilo preraziť na Sashe aj Instagrame.

Môžeš nám dať trošku behind the scenes pohľad na handmade módu na Slovensku? Aké publikum väčšinou oslovuje a aké ťažké je presadiť sa na tomto trhu?

Budem optimistická a poviem, že je to na veľmi dobrej ceste. Avšak so zahraničím sa ešte porovnávať nemôžeme. Pre mňa je to ťažké podporovať vždy handmade módu, pretože viem šiť a veľa vecí si vyrobím sama. Ale napríáklad neviem štrikovať, tak v tom prípade rada podporím niekoho tvorbu. Alebo obdivujem handmade kožené kabelky.

Myslím si, že publikum, ktoré vyhľadáva handmade módu je špecifické a určite to nie je mainstream. Myslím, že v dnešnej dobe je veľmi ťažké sa presadiť. Ale niekedy na úspech stačí, aby si vás všimol niekto s vplyvom na sociálnych sieťach. Potom je úspech zaručený.

Čo môžeme nájsť na tvojom profile Life on curry a ako vznikol?

U mňa je to asi hlavne o bývaní a lifestyle. Kedysi som zverejňovala hlavne fotky z dovoleniek alebo módu. Dnes si dávam skôr záležať na technickom prevedení, aby mi to pekne ladilo a aby sa mohli prísť ku mne ľudia inšpirovať. A snažím sa ešte rozbehnúť vlastnú značku Novak collective – je to taký koncept second handu hlavne pre doplnky do domu, keramiku a podobne. Zatiaľ je to len „v plienkach”, ale verím, že sa mi to rozbehne.

Aká cesta viedla do vášho domčeka? Podľa čoho ste si vybrali konkrétnu lokalitu?

Po 5 rokoch v byte na Slnečniciach sme s manželom hľadali vhodnú alternatívu. Najprv sme sa chodili pozerať na domy, ktoré by sme zrekonštruovali, ale nič nás tak neoslovilo. Vzdialenosť z Bratislavy sme chceli tak do 30 minút a aby tam neboli zápchy. To všetko spĺňa lokalita, kde žijeme (Jazero Vojka). Plus máme za domom obrovské jazero a nekonečné lužné lesy a ramená Dunaja.

Aký typ domu ste zvolili?

Domček je drevodom. Rozhodli sme sa pre neho preto, že sa nám páčila krátka doba výstavby a cenovo to bolo pre nás tiež prijateľné. Rozlohou nie je väčší ako bratislavský 4-izbák, ale nám bohate stačí. Na poschodí máme dve menšie izby, kúpeľňu a veľkú spálňu a na prízemí je obývačka s kuchyňou. Veľmi sme túžili najprv prerábať nejaký starý dom, ale bolo by to pre nás len zbytočne komplikované. Riešenie, aké sme si zvolili my je naozaj pre ľudí, ktorí potrebujú bývať rýchlo.

Čo boli úplne základné body na zozname vecí, ktoré ste určite doma chceli mať?

Musím sa priznať, že sme to veľmi premyslené nemali. Bol to projekt z katalógu. Vedeli sme, že chceme mať hlavne veľa svetla. Myslím, že keď by sme stavali znovu, tak si to už premyslím lepšie, ale vtedy som nevedela čo budem ešte potrebovať

Akým miestom je pre teba domov? Aký je tvoj obľúbený spôsob trávenia času doma?

Domov je pre mňa hlavne tam, kde máme svoju rodinnú pohodu. Či je to na gauči alebo terase. Obľúbený spôsob trávenia sa odvíja dosť od počasia. Ak je pekne, tak sme veľa vonku, na záhrade, na terasách, pri jazere alebo v lese. Ak je zima alebo prší, tak si zalezieme pod deku a pustíme Netflix  alebo počúvame platne a tancujeme:)

Keby si ho mala opísať tromi slovami, ktoré by to boli?

Harmonický, útulný a premenlivý.

Kde si čerpala inšpiráciu pri samotnom zariaďovaní a ktorý dizajnový štýl je ti blízky a ako by sme ho spoznali, keby sme vošli k tebe domov?

Toto je dosť vtipné. Moja prvotná idea zariadenia bola totiž na začiatku úplne odlišná. Strašne sa mi páčil taký austrálsky boho štýl, veľa zelene, minimalizmus a ratan. Mala som do detajlu premyslené moodboardy s každou miestnosťou. Keď sme sa nasťahovali, tak som si to zariadila presne tak, ako som si to vysnívala. A vtedy som zistila ako veľmi neútulne sa doma cítim. Taktiež ma z instagramu bombardoval boho štýl a ja som sa ho doslova presýtila. Odsledovala som všetky účty s tou tématikou a začala hľadať niečo iné. Premýšlala som na tým, čo by sa do toho priestoru hodilo viac. Presúvala nábytok hore dole:D

Potom som sa nejako, asi vďaka pinterestu preklikala až na švédske fotografky a do ich štýlu byvania sa zamilovala. Páčilo sa mi aké útulno vyžaruje z tých fotografií. Obdivovala som, že aj tmavé priestory môžu pôsobiť príjemne. Myslím, že u nás neprevláda iba jeden štýl. Ale keby som to mala nejako zosumarizovať tak romantický-škandinávsky-vidiecky.

Mala si nejakú predstavu o farbách, materiáloch či tvaroch? Sú nejaké, ktoré prevládajú?

Dekorovanie interiéru sa u mňa mení podľa sezóny. V teplých mesiacoch inklinujem skôr k minimalizmu, mám rada veľa interiérových rastlín, košíkov a ratanu. Svetlé farby a príjemné, ľahké materiály. Taký stredomorský štýl.

No a v tých studených mesiacoch prirodzene inklinujem k sviečkam, sušeným kvetom a farbám, ktoré zútulnia. Vtedy u mňa frčí skôr taký škandinávsky tmavý maximalizmus.

Prešla si si nejakou štýlovou evolúciou? Sú nejaké veci, čo sa ti veľmi páčili a teraz ich už nemusíš, či si držíš stále rovnaký štýl?

Keď sme si s manželom zariaďovali náš prvý byt, tak u nás dosť vládol industriálny štýl. Napríklad policová stena z vodovodných trubiek alebo veľký železný stôl. Tento štýl už u nás teraz nevidieť. Vtedy sme si veľa nábytku aj vyrábali. Napríklad železný stôl s vykachličkovaným povrchom, alebo sme si postavili posteľ na mieru, či spomínanú policu. Niekde v histórií môjho instagramu sa to dá ešte vydolovať.

Viem že rada reštauruješ starý nábytok a jedna z prvých vecí, čo ma na tvojom profile oslovila bol nádherný biely príborník. Aký je príbeh tohto príborníka a ktoré ďalšie kúsky si si takto prerobila? Ako sa dá k pekným zachovalým kúskom dostať a v čom je podľa teba ich čaro?

Tak príborník, to bol beh na dlhú trať. Už som po nejakom túžila niekoľko mesiacov, pretože nielen, že som potrebovala úložný priestor, ale veľmi sa mi to páčilo ako “pozadie” pre fotenie. Keďže ja ten náš dom využívam veľmi ako fotoateliér.

Zvyknem si každý deň pozrieť na Facebooku Marketplace, pretože mám skúsenosť, že sa tam raz za čas môže objaviť skutočný poklad. Tento príborník tam bol už asi 8 mesiacov, dokonca už bol aj zlavnený z pôvodnej ceny. Aj som ho tam už pár krát zahliadla, ale musel si počkať kým na neho dozrejem. Potom jedného dňa bol proste náš. Vedela som, že ho chcem premaľovať, lebo bol v takej mahagónovej/červenej farbe a to sa nám vôbec nehodilo. Rozhodla som sa pre bielu, ale uvidíme ako sa to časom vyvinie. Už sa na mne ľudia smejú, že u nás sa všetko stále mení.

Máme ešte jeden taký presklenný kredenc, tiež z Marketplace-u a ten slúži ako bielizník v spálni. Mal však krásnu drevenú farbu, tak sme ho zatiaľ tak nechali. K nemu nám ladia aj nočné stolíky, ktoré som zas kúpila na bazoči od nejakej pani zo Žiliny. S farbou som osviežila aj nábytok pre dcérku v detskej izbe. Nechcelo sa nám investovať do ničoho nového keďže izbičku ešte ajtak naplno nevyužíva.

V takomto starom/zrenovovanom nábytku vidím nielen ekologickú výhodu, ale najmä spôsob, ako sa dostať k originálnym kúskom. Mne interiér s úplne novým, „radovým” nábytkom nič nehovorí. Nudí ma to. Rada prídem niekam a vypočujem si príbehy o rôznych kúskoch, odkiaľ sú a tak.

Kde si hľadala zvyšné vybavenie?

Rada nakupujem v Jysku a Ikei, ale rôzne kúsky máme aj z menej známych e-shopov. Pri tých je často nevýhodou, že veci nemajú na sklade, ale ich objednávajú a tým pádom na nábytok čakate aj niekoľko mesiacov. Tak to bolo napríklad s našimi ratanovými stoličkami alebo sedačkou.

Na tvojich fotkách sa dá nájsť veľa originálnych detailov, ako napríklad košíky na stene. Ako vznikol tento nápad a máš nejakú radu, ako v dnešnej dobe všade prítomných okopírovaných trendov vniesť kúsok originality domov?

Pre mňa je jednoznačne zdrojom inšpirácie Pinterest. Rada si aj kupujem rôzne knižky o zariaďovaní a samozrejme Instagram.

Košíkovú stenu som videla v jednej z mojich obľúbených kníh – Bohemian Modern. Avšak tento ultra boho štýl sa tak rozmnožil, že som sa ho presýtila a posunula sa zas iným smerom. Je to v dnešnej dobe ťažké, každý totiž chce byť originálny, ale pritom kopírujeme to, čo sa nám páči. Čiže myslím si, že tie pravé originály sa ukrývajú v nakupovaní second hand vecí a na bazároch/ blšákoch.

Ktoré sú tvoje obľúbené kútiky a ako v nich tráviš čas? A na ktorý kúsok si špeciálne hrdá alebo ho najradšej fotíš?

Obľúbených zákutí mám veľa. Začnem kuchyňou. Vďaka otvoreným policiam sa dá všeliako nadekorovať, stále meniť. Na jedálenskom kúte mám veľmi rada už spomínaný príborník. V obývačke rada využívam ako pozadie fľakatú stenu a je tam skvelé svetlo. Na terase je zas veľa dreva, čo sa dá tiež skvele využívať. V spálni máme tmavo zelenú tapetu a tá dodáva fotkám dramatickosť a tajomnosť. Asi by som si nevedela vybrať len jedno miesto alebo kúsok. Mám rada všetky.

Ako foodbloger si doma hromadím peknú keramiku, ale úplne najradšej mám hrnčeky. Máš aj ty nejaký obľúbený kúsok, ktorého nemáš nikdy dosť?

Môj muž sa mi kedysi smial, že doma nebudeme mať nikdy dostatok misiek to bola moja úchylka – rôzne misky. Momentálne som najviac hrdá na moju zbierku vintage porcelánu. Vždy keď uvidím nejaký kúsok v takom dekore, tak ma svrbia ruky a musím si ho dopriať. A som veľkým zberateľom keramiky, preto som sa rozhodla založiť si aj moj secondhand butik, lebo ma veľmi baví také kúsky hľadať a nafotiť, no a keďže nemôžem mať všetko, tak ich rada potom posúvam novým majiteľom:)

A teraz sa ťa musím spýtať na tie steny, pretože si asi prvá Slovenka u ktorej som videla moje vysnívané tapety. Mám pocit, že na Slovensku sú tapety považované buď za hnusný prežitok z komunizmu alebo za nejaký celostenový moderný obraz a la džungla. Čo ťa viedlo k tapetám?

HAHA to si vystihla úplne dobre! Je pravda, že kedysi, ak si si išla vyhľadávať tapetu, tak ten výber bol naozaj biedny.

Myslím, že ma v tomto dosť ovplyvnilo aj Anglicko a moja láska k Williamovi Morrisovy. Taktiež dobové filmy, milujem retro a vintage. To presne vo mne vyvolávajú tapety Borastapeter. Sú cenovo veľmi dostupné, narozdiel od iných značiek. Strašne som to chcela vyskúšať. Viem, že jedného dňa sa ich presýtim a pôjdú dole. Zatiaľ ich ale máme radi.

Na niektorých fotkách som spoznala práškovú farbu na steny od Kalklitir, ktorú mám uloženú v mojom future home zozname:) Čím sa táto farba líši od klasických farieb na steny? Do ktorých izieb si ju zvolila a ako si s ňou spokojná?

Táto farba, ak sa nanáša určitým spôsobom, tak zanechá zaujímavý fľakatý efekt. Je to ďalší, pomerne lacný spôsob, ako si interiér ozvláštniť a takáto stena môže byť kľudne aj doplnkom. Majú na výber krásne odtiene, ťažko sa z nich vyberá jeden.

Najprv sme ňou natreli stenu, ktorá patrila do kuchyňe a jedálne. Potom sme sa v karanténe rozhodli ju rozšíriť aj na opačné dve steny v obývačke. Bolo to skvelé rozhodnutie. Z veľkých bielych plôch sa stali steny, ktoré sú zaujímavé. Nepotrebujú už žiadne ďalšie dekorácie a človeka neunudia. Teraz som dokonca aj mojich rodičov presvedčila na takú jednu fľakatú stenu v obývačke a sú nadšení.

V kuchyni si zvolila veľmi štýlové otvorené police namiesto skriniek. Aké sú výhody a nevýhody takéhoto usporiadania?

Nevýhoda je len jedna –  stratený úložný priestor. Ten sme ale vyriešili dvomi presklennými skrinkami z Ikei. Výhody sú, že je to stále neokukané, na policiach si môžete meniť dekorácie a priestor pôsobí vzdušne. Mali sme to takto riešené aj v byte a stále by sme do toho išli.

A keďže toto je hlavne foodblog, musím sa ťa spýtať, čo najradšej v kuchyni pripravuješ:) Žeby curry?

Áno prešla som si malou obsesiou na curry Hlavne po tom, čo sme s manželom navštívili Thaisko a Bali, tak sme si tú kuchyňu zamilovali. Momentálne ho robím maximálne 1x do týždňa. Inak veľmi rada robím rôzne Budha bowls, Burito bowls, šaláty, rizotá…

Ako vyzerá detská izba v tvojom prevedení?

Detskú som si pre Elišku vysnívala úplne v takom romantickom vintage štýle. Zatiaľ ju neobýva, tak je to len taká prezliekáreň. Keď už začne samostatne spávať, tak by som jej rada poskladala posteľ, ktorú som mala v detskej izbe aj ja. Je to taká čierna kovová posteľ z Ikei, už sa nevyrába. Ja som ju mala veľmi rada a chcela by som jej ju posunúť. Už som jej aj vytapetovala jednu stenu krásnou Borastapeter tapetou plnou kvetov. Myslím, že sa jej to páči, lebo stále k nej chodí a ukazuje na ňu :D. Než sa narodila, chcela som všetko v neutrálnych béžových odtieňoch. Zistila som ale, že deti milujú farby, tak prečo im ich nedopriať? Stále sa to dá urobiť s vkusom. Ěšte mám pre ňu vysnívaný domček pre bábiky, ktorý by som jej chcela vyrobiť alebo prerobiť. To som si ale naplánovala až na tretie narodeniny, tak mám ešte chvíľu čas

Plánujete do budúcna ešte nejaké úpravy? Máš nejaké dizajnové sny, ktoré si si ešte nesplnila?

Určite! Nechám to tak plynúť prirodzene. Uvidím, kam ma to zavedie. Viem, že sa dokážem pre niečo nadchnúť a po pár dňoch to už nechcem. Preto sa snažím nad tým viac rozmýšlať. Určite budeme meniť nejký nábytok (sedačku) kôli tomu, že s malým dieťaťom dostali zabrať. Na bazároch stále pokukujem po masívnom jedálenskom stole a malom stolíku, z ktorého by som si chcela spraviť taký toaletný/skrášľovací kútik v spálni. A raz sa nám snáď podarí aj zmeniť si podlahu v obývačke na drevený masív a v kuchyni by som chcela dlažbu.

Akým miestom je pre teba domov?

Domov pre mňa znamená bezpečie, pohodlie, istotu, miesto kde sa cítim dobre, kde relaxujem, hostím milovaných, ale aj pracujem. Je to jednoducho základňa, kam sa vždy radi vraciame po cestách, ktoré ale tiež milujeme. Za posledný rok sa síce veľa zmenilo, no dôležitosť domova ako miesta a priestoru, kde sa cítime príjemne a sami sebou, sa len posilnila.

Akými 3 slovami by si váš byt opísala?

Útulný, vzdušný, náš.

Viem, že ste si ho prerábali z úplnej novostavby. Boli nejaké veci, ktoré ste s manželom mali už dopredu jasné, či už priestorové rozloženie, farby alebo konkrétne kúsky nábytku, ktoré ste v byte chceli mať?

Priestorové rozloženie aj moodboardy boli hotové, keď sme „k nám” pozvali nášho dlhoročného kamaráta architekta, Mareka Bohunického. Ako on sám hovorí, on bol ten „neviditeľný” architekt, ktorý plnil naše túžby, pomáhal po technickej stránke, strážil všetky inštalácie, kvalitu práce jednotlivých profesií a dával praktické tipy. Práve tieto veci si človek pri svojom pracovnom nasadení a bez adekvátnych znalostí neustráži. Myslím si, že (ten správny) architekt vie ušetriť veľa nervov, peňazí, ukázať nečakané cesty, ale aj myslieť na detaily, ktoré bežne človek nerieši.

Naším snom bola od začiatku Marokom inšpirovaná kúpeľňa alebo klasické drevené podlahy skladané na stromček. Vedeli sme, že byt bude plný spomienok na cesty, umenia a rastlín.

Je zas niečo, čomu ste sa chceli vyhnúť?

Nechceli sme „falošné” materiály. Povrch, ktorý sa tvári ako drevo, ale nie je ním. Čo sme chceli a vedeli si dovoliť sme dali drevené, čo nie je masívne drevo je biele. Spolu s podlahou tvoria pre nás neutrálny a kvalitný základ pre všetko ostatné.

Čo by si povedala, že je na vašom byte najviac netradičné v porovnaní so slovenskou klasikou?

Asi tie kúpeľne. Marocká cementová podlaha, biele metro kachličky, sivé steny a stropy, obrazy. Aj keď dnes sa pod vplyvom sociálnych sietí a celkovo inej estetiky a možností všetko vyvíja, a tak je dnes už ťažko povedať, čo je „netradičné”.

Naopak, drevená podlaha klasicky skladaná na stromček je veľmi tradičná, hoci dnes si ju už domov veľa ľudí nedáva a aj zo starých bytov často mizne. Ešte mi napadá, podľa komentárov návštevníkov, že tie repasované kino sedačky na chodbe sú tiež celkom „vzácnosť”.

Kde ste pri zariaďovaní brali inšpiráciu? A ktoré značky, dizajny, materiály, tvary či estetiky vás inšpirovali?

Moje Pinterest boardy praskali vo švíkoch. Rovnako ma inšpirovali knihy o architektúre, časopisy, programy o bývaní. Veľmi sa mi vtedy páčili severské interiéry, ale boli často veľmi strohé. Na cestách sme objavili aj veľmi príjemnú španielsku architektúru, farebné Maroko, či doplnky z Ázie. Pre nás bol dôležitý pocit domova, to teplo, takže sme zaplnili steny, priniesli si doplnky a dekorácie zo zahraničia a použili zopár repasovaných kusov starého nábytku. Dôležité boli prírodné materiály a svetlo. Základným tvarom, ktorý u nás nájdete na mnohých miestach je kruh. Pokiaľ ide o značky, vedela by som si byt zariadiť nábytkom a doplnkami od kultových dizajnérov predávaných dnes pod značkami Vitra, &Tradition či Knoll. To by sme ale museli pre deti a psov kúpiť iný byt, haha.

Bolo ťažké niektoré predstavy splniť alebo zohnať na slovenskom trhu?

Určite boli. Rovnako náročné to bolo s budgetom… môj muž by vedel rozprávať. Vždy keď sme išli niečo vyberať, od dverí sa nám zapáčilo to najdrahšie Niekedy sme zľavili z predstáv, niekedy sme si našetrili. Ale bez podpory našich rodín by sme sa museli oveľa viac uskromniť, za čo sme tiež veľmi vďační.

Ako si z takého holobytu spraviť osobný byt, ktorý je nielen štýlový, ale cítiť v ňom jeho majiteľov?

Myslím, že treba poznať seba a svoj vkus. Myslieť na to, ako chcem, aby byt pôsobil, aké farby mám rada, akými predmetmi sa chcem obklopovať, v čom sa cítim dobre. Dôležité je podľa mňa si aj veľa interiérov napozerať a nájsť v nich následne nejaký vzorec, odpoveď na to, akým smerom sa uberať u seba doma. No a nebáť sa ísť aj do nekonvenčných/nových riešení. Čo na tom, že sa to vašej babičke alebo obkladačovi nebude páčiť, žiť tam budete vy.

My sme sa viackrát sťahovali, bývali sme aj mimo Slovenska a celkovo sme sa za tie roky, čo sme spolu, zladili. Páčia sa nám (vačšinou) rovnaké veci, čo situáciu značne uľahčuje. Aj keď ja som viac nerozhodná a perfekcionista, a niekedy moja snaha o „dokonalosť” nemá konca. Vtedy zasiahne môj muž a povie, „Neboj sa, dobré to tak bude. Už sme sa rozhodli”

Ako ste už zariadený byt doladili dekoráciami? Niekedy je ťažké nájsť rovnováhu a vybrať práve tie výstižné, ktoré o to viac vyznejú, ak sa v iných obmädzíme. Myslím, že vám sa to dokonale podarilo a byt pôsobí pomerne minimalisticky a zároveň v každom kútiku môžeme nájsť kopec originálnych detailov.

Ďakujem srdečne. Vždy sa tešíme, keď sa u nás ľuďom páči a cítia sa dobre. Moja odpoveď je asi návratom k predošlej otázke. Byt odráža nás, náš vkus, záľuby, životný štýl. Nechceli sme, aby to u nás pôsobilo ťažko a zapratane (čo aj tak na niekoho, kto má rád minimalizmus môže), ale zároveň sme chceli útulný domov. Je to neustále hľadanie balancu, čo je ešte fajn, a kde už sa nám to zdá príliš. Je to čisto pocitová vec, ktorá sa v čase mení. Dnes už by sme veľa vecí urobili inak ako pred 4 rokmi.

Na viacerých miestach máte zarámované obrázky, na obývačkovej stene ich je rovno 10. Podľa čoho ste vyberali, čo do rámikov dáte?

Je tam maľba našej kamarátky Olinky Paštekovej, ktorú sme dostali ako svadobný dar, grafiky technických pamiatok, ktoré sú nám blízke od Čiernych dier, obálky New Yorkera od obľúbenej Maliky Favre, obrázok z Budapešte, kachlička z Porta od jedného zberateľa. Na ďalších stenách sú napríklad fotografia Márie Švarbovej zo série Swimming pool, obraz od Dominiky Žákovej, grafika od Erika Šilleho. Ku každému dielu máme nejaký vzťah, ide o tvorbu našich priateľov, o darčeky, o príbeh zobrazeného miesta. Väčšinou sme vyberali z toho, čo sme už vlastnili, mnohé diela máme stále „v šuflíku”.

Vyrobili ste si nejakú časť dekorácie alebo vybavenia aj sami?

Svetelné inštalácie sú naša doména, haha V chodbe som si vymyslela natiahnuť nepravidelne cik-cak po strope exteriérovú svetelnú reťaž. Tam musel Juraj prerábať v podhľade elektriku, keďže reťaz bola pôvodne do zástrčky. V detskej izbe som si vysnívala pre dcérku hviezdnu oblohu. Okrem svetelných reťazí sme tam naťahali aj nadýchanú bielu látku. To bol takmer rozvodový projekt (a to my sa takmer nehádame). Ale skvelé je, že aj keď mi môj muž prvotnú ideu ofrfle alebo prehlási za nezrealizovateľnú, nakoniec nájde cestu a z výsledku je nadšený rovnako ako ja.

Aké sú nejaké obľúbenú kúsky, ktoré sa ti podarilo zohnať a dotvárajú atmosféru bytu?

Medzi jedáleň a obyvačku sme si vymysleli kvetinovú stenu, ktorú sme si dali na mieru vyrobiť a dnes už pripomína malú zelenú džungľu. Veľmi vďačná som aj za berberský koberec z marockého trhu pod kuchynským stolom, ktorý napriek skepse môjho muža fakt pár dní po príchode domov dorazil kuriérom. No a od babky som po dedkovi dostala na kojenie jeho staré kreslo, ktorému sme dali nový šat a krásne zapadlo.

A čo sú nejaké praktické riešenia, ktoré boli naozaj dobrý nápad?

Ja som veľmi chcela okno v kuchyni aj v kúpeľni a som za ne veľmi rada. Ak sa dá, určite si ho doprajte.

Terasa, ktorej pozadie tvoria práve koruny agátov je naozaj výnimočné miesto a úplne si viem predstaviť, ako si tam hodujete na sobotnom brunchi alebo večer čítate knižku. Akú rolu hrá tento priestor vo vašom každodennom rodinnom živote?

Od neskorej jari do jesene ju využívame hojne a veľmi radi. Od praktických pohnútok, akými je sušenie prádla, či pestovanie drobného ovocia a byliniek, až po príjemné večerné posedenie s rodinou a priateľmi, grilovačky, letné kúpanie dcérky v bazéniku alebo moje chvíľky na jógamatke. Je rozhodne veľkým benefitom, i keď pre nás pri hľadaní bytu nebola prioritou.

Spraviť taký veľký priestor útulným ale nie je len tak. Ako si také terasové posedenie zútulniť do nálady?

My sme si na terase urobili zóny. Posedenie na sedačke pod pergolou, jedenie za stolom a najmenej estetická, úžitková časť. Jednotlivé zóny aj pocit útulnosti robí zeleň. Rôzne rastliny v rozličných veľkostiach a výškových úrovniach. Svoje spravila aj pergola so svetielkami. Áno, svetielka musia byť aj na terase!

Pokiaľ ide o dážď, nezvykneme ho tráviť na terase, nakoľko nemáme krytú časť. To by sme možno do budúcna zvážili, ale keďže pred slnkom sa vďaka orientácii terasy chrániť nepotrebujeme, nepovažovali sme prestrešenie za prioritu. Navyše majú túto možnosť naši susedia, u ktorých sme pár večerov trávili aj pod krytou pergolou. Takže okrem vybavenia bytu odporúčame pre príjemné bývanie pestovať aj dobré vzťahy so susedmi. :))

Vždy ma na tvojich fotkách osloví ten veľký jedálenský stôl:) Presne taký by som raz chcela mať a hostiť na ňom návštevy a narodeninové oslavy. S akou víziou si vybrala práve tento a akú úlohu hrá v celom otvorenom priestore?

Moja vízia bola rovnaká: dostatok miesta pre celú rodinu a priateľov. Miesto, kde budeme jesť, pracovať, kresliť, oslavovať aj tvoriť. Takmer všetka aktivita sa u nás doma sústreďuje do priestoru kuchyňo-jedálňo-obyvačky, a tak je stôl využívaný nonstop.

Pokiaľ ide o výber, nevedela som si vybrať drevený stôl podľa mojich predstáv až som raz natrafila na starý holandský nábytok. Ten sa mi veľmi zapáčil, rovnako ako sa mi pozdávalo spojenie nových stoličiek a starého stola. Bohužiaľ som nenašla vhodný rozmer a vizuál, a tak som si stôl nakreslila, oslovila umeleckého rezbára, keďže tie nohy museli byť vyrezávané ručne, no a „skočila” do neznáma. Stôl dostal vďaka kartáčovanej hornej doske a farbe aj starý vzhľad.

Ktorý je tvoj obľúbený kútik? Čo máš na ňom najradšej a aké chvíle v ňom rada tráviš?

Uff, toto je ťažká otázka, keďže mám asi každý kútik bytu rada. Vzhľadom na vek a spánkové vzorce našej dcérky je ale aktuálne najobľúbenejšia naša veľká posteľ v spálni, v ktorej by som rada trávila viac času spánkom

Čítala som, že si si v byte splnila svoju vysnívanú kúpeľňu. Mám pocit, že kúpelňa je pre Slovákov často len funkčným miestom. Ako si spojila praktickú časť s tou estetickou? Aké sú nejaké drobnosti, ktoré z kúpeľne vytvoria aj vizuálne príjemné miesto?

Áno, ako som spomínala, kúpľňa je splneným snom. Marocká cementová dlažba, monochromatický vzhľad, ktorý však dopĺňajú a “otepľujú” pletené koše, rastliny či moje fotografie z Marrakechu v rámoch nad vaňou.

Áno, myslím si, že kúpeľne a toalety sú v slovenských domácnostiach často len funkčnou a strohou miestnosťou bytu. Osobne si myslím, že je to škoda, a že toto je práve miestnosť, kde oddychujeme, máme možnosť sa uvoľniť a môžeme si to celkom jednoducho spríjemniť. Nemyslím si, že platí kauzalita, že praktické veci sú neestetické alebo naopak. Treba si len správne vybrať.

Doladiť ju vieme textíliami, košíkmi, správnym osvetlením, funkčnými a zároveň peknými doplnkami (napr. mydelnička, pohárik na kefky, držiak na toaletný papier a pod.), obrázkami na stenách, rastlinami, sviečkami alebo vonnými tyčinkami, materiálmi a farbami, ktoré si do nej vyberáme. Samozrejme, ak máme dostatok úložných priestorov, môžeme vystavovať len veci, ktoré chceme a schovať to neestetické – to tiež atmosfére pomôže.

Na mnohých tvojich fotkách nájdeme práve rastlinky. Medzi jedálňou a obývačkou máš už pomaly celú džungľu. Ktorá je tvoja obľúbená „pokojvka“?

Medzi moje obľúbené patrí určite monstera, svokrine jazyky, voskovka. Sú to rastliny, ktorým sa u nás dobre darí a sú nenáročné na starostlivosť. Za mňa ideálna kombinácia

Keď sa pozriem na niektoré z mojich prvých fotiek, až sa mi nechce veriť, akú cestu som odvtedy prešla. A tiež sa mi nechce priznať, že som niekedy niečo také odfotila:D Vtedy som si myslela, že stačí len tak náhodne si poukladať jedlo na hocijaký pekný tanier, k tomu hodiť tulipán a utierku a je to. Jedno obdobie som bola kvetmi až posadnutá a pchala ich do každej fotky. Stále ich mám rada, ale jedna z vecí, čo som sa naučila je, že len tak položiť kyticu vedľa taniera pôsobí skôr od veci ako romanticky.

Pravda je, že čím viac novej inšpirácie naberiem alebo sa nového naučím, tým viac sa mi zvýšia očakávania toho, ako by pekná fotka mala vyzerať a to, čo mi pred mesiacom prišlo ako super záber, sa mi teraz zdá nedostatočné. (To by ste sa čudovali koľko porovnávania a sebapochybovania sa deje aj v tejto krásnej foodblogovej komunite a ako si treba pripomínať, že každý sme na svojej vlastnej ceste a my sami si určujeme, ktorým smerom a ako rýchlo ideme). Potom sú ale aj tie fotky, na ktoré sa pozriem po roku a stále mi robia radosť, ako v deň, keď som ich odfotila. O tom to celé je, stráviť aj 2 hodiny fotením jedného taniera sa dá ťažko robiť, ak vás nepoháňa to nadšenie z toho, čo tvoríte, až vám prestane bežať čas a zabudnete, že ste ešte neraňajkovali. Proste múza v podobe škoricového slimáka. Potom si len uprostred vybuchnutej kuchyne s vyloženými nohami za odmenu pochutnáte na tom prefotenom kúsku koláča.

Pre tých, ktorí si namiesto 2 hodín nájdu aspoň tých 5 minút, aby sa svetu pochválili so svojím kuchárskym výtvorom mám 4 body, ktoré takú fotku hneď prinesú na novú úroveň.

KOMPOZÍCIA

S touto dámou si veru ešte občas netykáme. Sú dni, kedy nám to ide ako po masle a potom, nech sa snažím, čo sa snažím a hodinu všetko presúvam a mením uhol pohľadu, a stále to nie je ono. Vtedy je väčšinou najlepšie začať úplne od začiatku. Kompozícia je rozloženie miesta na fotke a teda jedna z najdôležitejších úloh fotografa.

Naše oko vníma kompozíciu a podľa toho, ako jedlo a kulisy, ako aj prázdny priestor na fotke rozložíme, komunikujeme buď niečo príjemné na pohľad alebo nie (veľmi zjednodušene). Môžete sa naučiť nejakú kompozičnú predlohu, ktorá funguje a vždy ju používať alebo sa naopak s kompozíciou pohrať a zapôsobiť práve efektom prekvapenia.

Nejaké základné pravidlá, ktoré pomôžu sú:

Rôzne jedlá vyniknú z rôznych uhlov

Napríklad taký páj vynikne najlepšie z pohľadu zhora, na rozdiel od lievancov, ktoré sú úplne najlákavejšie, ak sú naskladané do vysokej kôpky a odfotené kolmo z boku, stekajúci javorový sirup je samozrejmosťou. Tretí pohľad je z uhla – ani zhora ani zboku, a to keď chceme zachytiť aj bočnú štruktúru aj vrch – napríklad takých brownie kociek, ktorých rez je úplne že mňam gooey, ale zvrchu majú krásnu kôrku. Ak fotíme jedlo zhora, tak sa zbavme tej potreby, že musí byť v strede fotky. Oveľa krajšie často vynikne v takej pravej polovici.

Geometria: busy vs minimal

Rovnako je niekedy super minimalistická fotka bez zbytočných doplnkov a inokedy zas zaneprázdnená fotka, v ktorej je každý kút vyplnený kulisami. V každom prípade v nich musí byť nejaká geometrická logika. Doplnky by mali nasledovať podobné línie a nemali by odvádzať pozornosť od hlavného jedla. Farby a materiály sú v tomto kľúčové.

Vrstvy

Veľké tajomstvo peknej kompozície sú vrstvy. Možno máme pekný stôl aj tanier, ale obraz bude pôsobiť viac splývavo, ak medzi nich vložíme ešte nejakú doštičku, noviny či látku alebo naskladáme viac tanierov na seba.

PROPS ALEBO TEDA DOPLNKY

To je asi moja obľúbená časť, možno aj preto, že si ich už roky zbieram a stále sa zdá, že ich nemám dosť, aj keď môj manžel by asi nesúhlasil. Moje úplne že najobľúbenejšie props sú práve tie, čo som našla na chate alebo u babičky. Mám pocit, že už len ten príbeh, ktorý nesú, to ako si ich niekto s láskou vybral, roky ich používal na všetky možné príležitosti a ako putovali ďalšími generáciami, samo vnesie do fotky príbehovú atmosféru bez toho, aby som sa o ňu musela snažiť. Inak vôbec nevadí, že sú časom poznačené a nedokonalé, naopak v tom je to čaro, ktoré na fotke vyvolá dojem reálneho života.

Ak starožitnosti nie sú práve vaším štýlom alebo proste nemáte žiadnu chatu, ktorú by ste presnorili, dnes sa dá ľahko a často aj lacno dostať k takýmto krásnym kúskom. Ale nie je tanier ako tanier.

Možno vás to prekvapí, ale nestačí mať pekný tanier na to, aby bola aj fotka pekná. Počas môjho lovenia doplnkov, som si pár takých tanierov kúpila a asi ani raz ich nakoniec nepoužila. Tieto omyly sa týkajú hlavne vzorovaných tanierov. Tým, že sú také výrazné, tak v nich väčšinou jedlo nevynikne.

Ako vybrať tanier?

Aké taniere si vybrať? Také, čo budú kontrastovať s jedlom – teda jedlo s nimi nebude splývať, ako by sa stalo, keby sme dali cestoviny s pestom do zeleného taniera. Ale zároveň nechceme, aby bol tanier taký výrazný, že jedlu ukradne pozornosť. Lesklé taniere nie sú veľmi dobré na fotenie, lebo odrážajú. Moje obľúbené sú v poslednej dobe matné kameninové alebo keramické doplnky s nepravidelným tvarom a rustikálnym efektom. Mám pocit, že v nich každé jedlo vyznie tak domáckejšie. Tiež sa dobre nefotí vo veľmi hlbokých tanieroch, pretože sa v nich jedlo stráca.

Konzistentnosť

Ak používame viacero kusov keramiky, napríklad podnos na koláč, tanieriky na podávanie a misky s omáčkou, jednotlivé kúsky by sa mali farbou, tvarom a štýlom dopĺňať. To vôbec neznamená, že musia byť z rovnakej sady, ale ak zvolím ozdobný tanierik so zlatým lemom, ktorým vzbudím jemný aristokratický tón, nebudú sa k nemu hodiť moderné štvorcové tanieriky ani ručne vyrobené hlinené misky.

Pozadie

Možno ste si všimli, že obľubujem staré drevené stoly. Pekné pozadie sa dá ľahko vytvoriť aj s kúskom látky. Pri obrusoch platí rovnaké pravidlo ako pri tanieroch: bez vzorov a nenápadne. Ak aj zvolíme farebný obrus, tak len, ak na ňom taniere a jedlo vyniknú. Niekedy chceme, aby taniere s obrusom splývali, inokedy zas, aby tvorili kontrast. Ľanové obrusy tvoria krásne pozadie.

Súčasťou pozadia sú aj vrstvy a teda rôzne drevené lopáriky, pokrčené utierky, staré plechy, noviny alebo aj bežný papier na pečenie. Vôbec sa nehanbite si scénu poukladať aj na zem, namiesto toho, aby ste balansovali jednou nohou na vysokej stoličke, aby ste zachytili ten stolný záber zvrchu. Ak fotíme zboku, najľahšie je stôl postaviť ku bielej stene alebo si dať aspoň pozor, aby nám pozadie nepokazil nejaký rušivý neporiadok.

Svetlo

Ak sa to len dá, vždy je na fotke lepšie denné svetlo. Umelé svetlo sfarbí všetky farby do takého škaredého oranžového tónu. Pri fotení na dennom svetle sa ale treba vyhnúť priamemu slnku, pretože nám z fotky spraví tieňový guláš. Úplne že najlepšie sa fotí v zatiahnutý deň pri okne.

Kým tú fotku cvakneme, najprv sa dobre pozrime, ktorá časť jedla je osvetlená a ktorá je v tieni. Najčastejšie si postavím stôl ku oknu a fotím z bočnej strany okna. Oproti oknu sa veľmi dobre nefotí, chceme využiť tú stranu jedla, na ktorú svetlo dopadá.

Atmosféra

Keďže jedlo vnímam ako veľmi útulnú záležitosť a každú chvíľku mám spojenú s nejakou chuťou a potom mi aj samotná chuť pripomína tú chvíľku, atmosféra je veľkou súčasťou mojich fotiek. Tieto sušienky mi evokujú upršané sobotné rána a zas táto torta ma prenesie na slnečnú prázdninovú garden party. Mojimi fotkami sa snažím komunikovať nie len chutné jedlo, ale aj pocit, ktorý vo mne vyvolávajú. Kto chce, si takú atmosféru môže potom kľudne doma navodiť upečením môjho receptu, ak sa len vcíti do tej nálady. Otázka je, ako ukázať atmosféru či náladu fotkami.

Namiesto nejakých konkrétnych príkladov, ktoré sú úplne špecifické pre dané jedlo, vám poradím pár univerzálnych trikov:

Proces a ingrediencie

Hneď z jedla vytvoríte momentku, ak ukážete niečo z procesu varenia. Okrem krásnej citrónovej torty ukážeme aj na doštičke pokrájané citróny. Veľmi jednoduchý spôsob zaplnenia voľného priestoru je zapojením ingrediencií, ktoré sme použili (ak nám nejaké po dopečení ešte ostali). Pár rozsypaných orieškov, sitko s práškovým cukrom alebo môžeme ísť až tak ďaleko, že použijeme pomaranče, na ktorých sú ešte listy. Pečivo hneď vyzerá chutnejšie, ak sú pri ňom rozsypané omrvinky. Takáto fotka a jej „zdanlivý“ neporiadok namočených lyžíc a rozsypanej múky dáva dojem, že sme nakukli do kuchyne, kde sa niečo výborné pripravuje. Kvety sú výborným doplnkom, ale treba sa pohrať s tým, ako ich do obrazu zapojíme.

Keď chceme ukázať vnútorú štruktúru koláča alebo len ukázať, aký je chutný, niekedy si stačí odhryznúť.

Ľudský element

Proces môžeme ukázať aj tak, že namiesto hotového produktu odfotíme časť prípavy. Vyberáme si takú, ktorá práve pridá na chutnosti a lákavosti jedla. Napríklad také kvapkanie polevy na bábovku alebo zdobenie, či posýpanie.

Väčšina fotiek hneď ožije, ak zapojíme aj ľudský element. Ruku, ktorá siaha po palacinke alebo drží čajník, ale pekne tematicky oblečená do voľnej letnej blúzky či huňatého svetra.

Keby ste si chceli navodiť vianočnú atmosféru a stráviť chvíľu s nožničkami a kôpkou papiera, pripravila som vám jednoduchý foto postup. Ak by vám to nebolo jasné, môžete si pozrieť aj toto video od Lindy Lomelino, z ktorého som sa sama inšpirovala.

Do výroby môžete zapojiť aj malých pomocníkov.

Postup na výrobu hviezdy

Potrebujeme:

• obdĺžnik papiera, ktorého dlhšia strana je 2x taká dlhá ako krátka strana (rozmery prispôsobíme podľa toho, akú veľkú hviezdu chceme)
• nožnice
• špagát
• zošívačka

1. Pripravíme si pekný obdĺžnik papiera. Otočíme si ho z kratšej strany a preložíme niekoľko cm pásik smerom dovnútra. Ak je z jednej strany vzorovaný, začneme z druhej strany.

2. Papier otočíme na druhú stranu a znovu preložíme pásik smerom dovnútra. Opakujeme postup na striedačku z oboch strán, až kým nám nevznikne papierová harmonika. Dávame si pozor, aby boli všetky pásiky rovnako hrubé.

3. Pri hotovej harmonike skontrolujeme, či nám oba koncové pásiky smerujú do tej istej strany (zhora dole alebo zdola hore) a ak nie, jeden odstrihneme, aby sa nám dali pekne spojiť.

4. Harmoniku preložíme napoly, aby sme presne vedeli, kde je stred. Ten obviažeme niekoľko krát špagátom a zaviažeme na uzlík. Kúsok špagáu necháme trčať, aby sme hviezdu neskôr mali čím pripevniť.

5. Konce harmoniky zastrihneme do šikma. Zastrihávame z tej strany, kde nám končí papier z koncových pásikov. Harmoniku znovu preložíme napoly a skontrolujeme, či je zastrihnutie rovnaké z oboch strán. Keď tak upravíme.

6. Nakoniec harmoniku rozprestrieme do hviezdy. Koncové pásiky zložíme ku sebe a zo zadnej strany hviezdy ich pár krát spojíme zošívačkou. Netreba zošívať veľmi hlboko, stačí na okraji pásikov.

Hotovú hviezdu si pomocou špagátika môžeme niekam privevniť alebo ju prevliecť nitkou a zavesiť napríklad na záclonovú tyč.