Za instagramovým profilom Byt v korunách stromov sa skrýva Evka s manželom Jurajom a ich malou dcérkou Milou. Už podľa názvu si viete predstaviť, že ich byt je obklopený zeleňou a je z neho krásny výhľad. Ak trošku preletíte ich profilom, hneď zistíte, že zeleň tvorí aj veľkú časť interéru, ktorý pôsobí veľmi sviežo a moderne. Sama sa krásnymi fotkami tohto výnimočného bytu už dlhšie nechávam inšpirovať a tak sa veľmi teším, že sa týmto objavom môžem podeliť aj s vami. Ďakujem Evke, že nám dovolila nazrieť do ich domova a som si istá, že okrem jej krásnych fotiek nájdete mnoho inšpirácie aj v jej skúsenostiach ako z holého bytu vytvoriť jedinečný a osobný priestor.
Akým miestom je pre teba domov?
Domov pre mňa znamená bezpečie, pohodlie, istotu, miesto kde sa cítim dobre, kde relaxujem, hostím milovaných, ale aj pracujem. Je to jednoducho základňa, kam sa vždy radi vraciame po cestách, ktoré ale tiež milujeme. Za posledný rok sa síce veľa zmenilo, no dôležitosť domova ako miesta a priestoru, kde sa cítime príjemne a sami sebou, sa len posilnila.
Akými 3 slovami by si váš byt opísala?
Útulný, vzdušný, náš.
Viem, že ste si ho prerábali z úplnej novostavby. Boli nejaké veci, ktoré ste s manželom mali už dopredu jasné, či už priestorové rozloženie, farby alebo konkrétne kúsky nábytku, ktoré ste v byte chceli mať?
Priestorové rozloženie aj moodboardy boli hotové, keď sme „k nám” pozvali nášho dlhoročného kamaráta architekta, Mareka Bohunického. Ako on sám hovorí, on bol ten „neviditeľný” architekt, ktorý plnil naše túžby, pomáhal po technickej stránke, strážil všetky inštalácie, kvalitu práce jednotlivých profesií a dával praktické tipy. Práve tieto veci si človek pri svojom pracovnom nasadení a bez adekvátnych znalostí neustráži. Myslím si, že (ten správny) architekt vie ušetriť veľa nervov, peňazí, ukázať nečakané cesty, ale aj myslieť na detaily, ktoré bežne človek nerieši.
Naším snom bola od začiatku Marokom inšpirovaná kúpeľňa alebo klasické drevené podlahy skladané na stromček. Vedeli sme, že byt bude plný spomienok na cesty, umenia a rastlín. 🙂
Je zas niečo, čomu ste sa chceli vyhnúť?
Nechceli sme „falošné” materiály. Povrch, ktorý sa tvári ako drevo, ale nie je ním. Čo sme chceli a vedeli si dovoliť sme dali drevené, čo nie je masívne drevo je biele. Spolu s podlahou tvoria pre nás neutrálny a kvalitný základ pre všetko ostatné.
Čo by si povedala, že je na vašom byte najviac netradičné v porovnaní so slovenskou klasikou?
Asi tie kúpeľne. Marocká cementová podlaha, biele metro kachličky, sivé steny a stropy, obrazy. Aj keď dnes sa pod vplyvom sociálnych sietí a celkovo inej estetiky a možností všetko vyvíja, a tak je dnes už ťažko povedať, čo je „netradičné”.
Naopak, drevená podlaha klasicky skladaná na stromček je veľmi tradičná, hoci dnes si ju už domov veľa ľudí nedáva a aj zo starých bytov často mizne. Ešte mi napadá, podľa komentárov návštevníkov, že tie repasované kino sedačky na chodbe sú tiež celkom „vzácnosť”.
Kde ste pri zariaďovaní brali inšpiráciu? A ktoré značky, dizajny, materiály, tvary či estetiky vás inšpirovali?
Moje Pinterest boardy praskali vo švíkoch. Rovnako ma inšpirovali knihy o architektúre, časopisy, programy o bývaní. Veľmi sa mi vtedy páčili severské interiéry, ale boli často veľmi strohé. Na cestách sme objavili aj veľmi príjemnú španielsku architektúru, farebné Maroko, či doplnky z Ázie. Pre nás bol dôležitý pocit domova, to teplo, takže sme zaplnili steny, priniesli si doplnky a dekorácie zo zahraničia a použili zopár repasovaných kusov starého nábytku. Dôležité boli prírodné materiály a svetlo. Základným tvarom, ktorý u nás nájdete na mnohých miestach je kruh. Pokiaľ ide o značky, vedela by som si byt zariadiť nábytkom a doplnkami od kultových dizajnérov predávaných dnes pod značkami Vitra, &Tradition či Knoll. To by sme ale museli pre deti a psov kúpiť iný byt, haha.
Bolo ťažké niektoré predstavy splniť alebo zohnať na slovenskom trhu?
Určite boli. Rovnako náročné to bolo s budgetom… môj muž by vedel rozprávať. Vždy keď sme išli niečo vyberať, od dverí sa nám zapáčilo to najdrahšie 😛 Niekedy sme zľavili z predstáv, niekedy sme si našetrili. Ale bez podpory našich rodín by sme sa museli oveľa viac uskromniť, za čo sme tiež veľmi vďační.
Ako si z takého holobytu spraviť osobný byt, ktorý je nielen štýlový, ale cítiť v ňom jeho majiteľov?
Myslím, že treba poznať seba a svoj vkus. Myslieť na to, ako chcem, aby byt pôsobil, aké farby mám rada, akými predmetmi sa chcem obklopovať, v čom sa cítim dobre. Dôležité je podľa mňa si aj veľa interiérov napozerať a nájsť v nich následne nejaký vzorec, odpoveď na to, akým smerom sa uberať u seba doma. No a nebáť sa ísť aj do nekonvenčných/nových riešení. Čo na tom, že sa to vašej babičke alebo obkladačovi nebude páčiť, žiť tam budete vy.
My sme sa viackrát sťahovali, bývali sme aj mimo Slovenska a celkovo sme sa za tie roky, čo sme spolu, zladili. Páčia sa nám (vačšinou) rovnaké veci, čo situáciu značne uľahčuje. Aj keď ja som viac nerozhodná a perfekcionista, a niekedy moja snaha o „dokonalosť” nemá konca. Vtedy zasiahne môj muž a povie, „Neboj sa, dobré to tak bude. Už sme sa rozhodli” 🙂
Ako ste už zariadený byt doladili dekoráciami? Niekedy je ťažké nájsť rovnováhu a vybrať práve tie výstižné, ktoré o to viac vyznejú, ak sa v iných obmädzíme. Myslím, že vám sa to dokonale podarilo a byt pôsobí pomerne minimalisticky a zároveň v každom kútiku môžeme nájsť kopec originálnych detailov.
Ďakujem srdečne. Vždy sa tešíme, keď sa u nás ľuďom páči a cítia sa dobre. Moja odpoveď je asi návratom k predošlej otázke. Byt odráža nás, náš vkus, záľuby, životný štýl. Nechceli sme, aby to u nás pôsobilo ťažko a zapratane (čo aj tak na niekoho, kto má rád minimalizmus môže), ale zároveň sme chceli útulný domov. Je to neustále hľadanie balancu, čo je ešte fajn, a kde už sa nám to zdá príliš. Je to čisto pocitová vec, ktorá sa v čase mení. Dnes už by sme veľa vecí urobili inak ako pred 4 rokmi.
Na viacerých miestach máte zarámované obrázky, na obývačkovej stene ich je rovno 10. Podľa čoho ste vyberali, čo do rámikov dáte?
Je tam maľba našej kamarátky Olinky Paštekovej, ktorú sme dostali ako svadobný dar, grafiky technických pamiatok, ktoré sú nám blízke od Čiernych dier, obálky New Yorkera od obľúbenej Maliky Favre, obrázok z Budapešte, kachlička z Porta od jedného zberateľa. Na ďalších stenách sú napríklad fotografia Márie Švarbovej zo série Swimming pool, obraz od Dominiky Žákovej, grafika od Erika Šilleho. Ku každému dielu máme nejaký vzťah, ide o tvorbu našich priateľov, o darčeky, o príbeh zobrazeného miesta. Väčšinou sme vyberali z toho, čo sme už vlastnili, mnohé diela máme stále „v šuflíku”.
Vyrobili ste si nejakú časť dekorácie alebo vybavenia aj sami?
Svetelné inštalácie sú naša doména, haha 😀 V chodbe som si vymyslela natiahnuť nepravidelne cik-cak po strope exteriérovú svetelnú reťaž. Tam musel Juraj prerábať v podhľade elektriku, keďže reťaz bola pôvodne do zástrčky. V detskej izbe som si vysnívala pre dcérku hviezdnu oblohu. Okrem svetelných reťazí sme tam naťahali aj nadýchanú bielu látku. To bol takmer rozvodový projekt (a to my sa takmer nehádame). Ale skvelé je, že aj keď mi môj muž prvotnú ideu ofrfle alebo prehlási za nezrealizovateľnú, nakoniec nájde cestu a z výsledku je nadšený rovnako ako ja. 🙂
Aké sú nejaké obľúbenú kúsky, ktoré sa ti podarilo zohnať a dotvárajú atmosféru bytu?
Medzi jedáleň a obyvačku sme si vymysleli kvetinovú stenu, ktorú sme si dali na mieru vyrobiť a dnes už pripomína malú zelenú džungľu. Veľmi vďačná som aj za berberský koberec z marockého trhu pod kuchynským stolom, ktorý napriek skepse môjho muža fakt pár dní po príchode domov dorazil kuriérom. No a od babky som po dedkovi dostala na kojenie jeho staré kreslo, ktorému sme dali nový šat a krásne zapadlo.
A čo sú nejaké praktické riešenia, ktoré boli naozaj dobrý nápad?
Ja som veľmi chcela okno v kuchyni aj v kúpeľni a som za ne veľmi rada. Ak sa dá, určite si ho doprajte.
Terasa, ktorej pozadie tvoria práve koruny agátov je naozaj výnimočné miesto a úplne si viem predstaviť, ako si tam hodujete na sobotnom brunchi alebo večer čítate knižku. Akú rolu hrá tento priestor vo vašom každodennom rodinnom živote?
Od neskorej jari do jesene ju využívame hojne a veľmi radi. Od praktických pohnútok, akými je sušenie prádla, či pestovanie drobného ovocia a byliniek, až po príjemné večerné posedenie s rodinou a priateľmi, grilovačky, letné kúpanie dcérky v bazéniku alebo moje chvíľky na jógamatke. Je rozhodne veľkým benefitom, i keď pre nás pri hľadaní bytu nebola prioritou.
Spraviť taký veľký priestor útulným ale nie je len tak. Ako si také terasové posedenie zútulniť do nálady?
My sme si na terase urobili zóny. Posedenie na sedačke pod pergolou, jedenie za stolom a najmenej estetická, úžitková časť. Jednotlivé zóny aj pocit útulnosti robí zeleň. Rôzne rastliny v rozličných veľkostiach a výškových úrovniach. Svoje spravila aj pergola so svetielkami. Áno, svetielka musia byť aj na terase!
Pokiaľ ide o dážď, nezvykneme ho tráviť na terase, nakoľko nemáme krytú časť. To by sme možno do budúcna zvážili, ale keďže pred slnkom sa vďaka orientácii terasy chrániť nepotrebujeme, nepovažovali sme prestrešenie za prioritu. Navyše majú túto možnosť naši susedia, u ktorých sme pár večerov trávili aj pod krytou pergolou. Takže okrem vybavenia bytu odporúčame pre príjemné bývanie pestovať aj dobré vzťahy so susedmi. :))
Vždy ma na tvojich fotkách osloví ten veľký jedálenský stôl:) Presne taký by som raz chcela mať a hostiť na ňom návštevy a narodeninové oslavy. S akou víziou si vybrala práve tento a akú úlohu hrá v celom otvorenom priestore?
Moja vízia bola rovnaká: dostatok miesta pre celú rodinu a priateľov. Miesto, kde budeme jesť, pracovať, kresliť, oslavovať aj tvoriť. Takmer všetka aktivita sa u nás doma sústreďuje do priestoru kuchyňo-jedálňo-obyvačky, a tak je stôl využívaný nonstop.
Pokiaľ ide o výber, nevedela som si vybrať drevený stôl podľa mojich predstáv až som raz natrafila na starý holandský nábytok. Ten sa mi veľmi zapáčil, rovnako ako sa mi pozdávalo spojenie nových stoličiek a starého stola. Bohužiaľ som nenašla vhodný rozmer a vizuál, a tak som si stôl nakreslila, oslovila umeleckého rezbára, keďže tie nohy museli byť vyrezávané ručne, no a „skočila” do neznáma. Stôl dostal vďaka kartáčovanej hornej doske a farbe aj starý vzhľad.
Ktorý je tvoj obľúbený kútik? Čo máš na ňom najradšej a aké chvíle v ňom rada tráviš?
Uff, toto je ťažká otázka, keďže mám asi každý kútik bytu rada. Vzhľadom na vek a spánkové vzorce našej dcérky je ale aktuálne najobľúbenejšia naša veľká posteľ v spálni, v ktorej by som rada trávila viac času spánkom 😀
Čítala som, že si si v byte splnila svoju vysnívanú kúpeľňu. Mám pocit, že kúpelňa je pre Slovákov často len funkčným miestom. Ako si spojila praktickú časť s tou estetickou? Aké sú nejaké drobnosti, ktoré z kúpeľne vytvoria aj vizuálne príjemné miesto?
Áno, ako som spomínala, kúpľňa je splneným snom. Marocká cementová dlažba, monochromatický vzhľad, ktorý však dopĺňajú a “otepľujú” pletené koše, rastliny či moje fotografie z Marrakechu v rámoch nad vaňou.
Áno, myslím si, že kúpeľne a toalety sú v slovenských domácnostiach často len funkčnou a strohou miestnosťou bytu. Osobne si myslím, že je to škoda, a že toto je práve miestnosť, kde oddychujeme, máme možnosť sa uvoľniť a môžeme si to celkom jednoducho spríjemniť. Nemyslím si, že platí kauzalita, že praktické veci sú neestetické alebo naopak. Treba si len správne vybrať.
Doladiť ju vieme textíliami, košíkmi, správnym osvetlením, funkčnými a zároveň peknými doplnkami (napr. mydelnička, pohárik na kefky, držiak na toaletný papier a pod.), obrázkami na stenách, rastlinami, sviečkami alebo vonnými tyčinkami, materiálmi a farbami, ktoré si do nej vyberáme. Samozrejme, ak máme dostatok úložných priestorov, môžeme vystavovať len veci, ktoré chceme a schovať to neestetické – to tiež atmosfére pomôže.
Na mnohých tvojich fotkách nájdeme práve rastlinky. Medzi jedálňou a obývačkou máš už pomaly celú džungľu. Ktorá je tvoja obľúbená „pokojvka“?
Medzi moje obľúbené patrí určite monstera, svokrine jazyky, voskovka. Sú to rastliny, ktorým sa u nás dobre darí a sú nenáročné na starostlivosť. Za mňa ideálna kombinácia 🙂