Stolovanie je veľkou súčasťou brunchovania. Nejeme len bruchom ale aj očami, nie? Výborná hostina chutí ešte lepšie, keď je aj krásne naaradžovaná a poteší hladného ale aj esteticky ladeného hosťa. Z jednoduchých waflových raňajok tak viete pomocou pár servírovacích kúskov vykúzliť takýto bohatý stôl, kde si ani nevšimnú, že ste vlastne pripravili iba jedno hlavné jedlo.

Krásne doplnky na bohato prestretý stôl nájdete na TU. Od obrusov, misiek či doštičiek si tam môžete vyhľadať naozaj čokoľvek podľa vášho vkusu.

Začnime pri základe. Čo vyznie lepšie? Drevený stôl alebo práveže ten krásny obrus, čo si odkladáte na nejakú príležitosť? To záleží od jedla a riadu. Chceme predsa, aby jedlo bolo protagonistom stola, tak nejaký vzorovaný obrus, v ktorom sa jedlo stratí asi nie je ten najlepší nápad. Vyskúšajte, ako spolu všetko ladí a keď tak vymeňte. K obrusu vyberieme aj servítky, či už látkové alebo papierové.

Servírovací riad je rovnako dôležitý. Bude to dnes kamenná keramika alebo maľovaný porcelán? Je to úplne na vás, ale venujte sekundu na zváženie, na ktorom tanieri jedlo vyznie najlepšie. Chceme dnes všetky taniere rovnaké alebo sa práveže pohráme s kombináciou rôznych kúskov. Napríklad taký mix hrnčekov môže byť veľmi efektný.

A teraz tá najdôležitejšia časť. Brunchový stôl je taký lákavý práve preto, že je na ňom všetko pekne rozložené. Namiesto toho, aby ste každému naložili hotové jedlo na tanier, poukladajte všetky možné prílohy na tanieriky, košíky, misky či drievka. Možno to bude trošku umývania navyše, ale za ten efekt to stojí. Kľudne vyberte aj tie veci zo špajze, ktoré si možno nikto nedá, ak pekne dotvoria stôl.

K dnešným waflám som pripravila misku s malinami, mandľami, a jednu citrónovým krémom. K tomu som pridala drevenú doštičku s nakrájaným ovocím a tanier s prázdnymi waflami na duplu. Mohli by sme pridať ďalšiu doštičku s rôznymi nátierkami, tanierik s maslom alebo nejaké to sústo navyše – napríklad mini croissanty alebo pre zmenu niečo slané. Ku každej miske priložíme príbor na nakladanie.

Už stačí len pridať vázu s čerstvými kvetmi a nápoje pre každú chuť a už sa nám na stôl toho viac ani nezmestí.

Recept na cca 5 waflí

Ingrediencie

• 180 g hladkej múky
• 2 lyžičky prášku do pečiva
• 1/2 lyžičky sódy bikarbóny
• 1 balíček vanilkového cukru
• štipka soli
• 2 vajíčka
• 180 ml mlieka
• 70 g roztopeného masla 
• 250 g ricotty: rozdelené na 3 lyžice a zvyšok
• 1 citrón
• 150 g gréckeho jogurtu
• 4 lyžice medu

Postup

1. V miske vidličkou vyšľaháme mlieko, vajíčka, 3 lyžice ricotty, šťavu z 1/2 citróna a roztopené maslo.
2. Vo väčšej mise zmiešame múku, prášok do pečiva, sódu, soľ a citrónovú kôru z 1 citróna.
3. Waflovač jemne potrieme maslom a rozpálime na vysokú teplotu. Jednu plnú naberačku cesta nalejeme do stredu a necháme asi 3 minúty piecť do chrumkava.
4. Zvyšok ricotty zmiešame v miske s jogurtom, šťavou z druhej polky citróna a medom.
5. Wafle podávame teplé s poriadnou dávkou citrónového krému, posypané čerstvým ovocím.

Ahoj Karolína:) Mohla by si sa nám trošku predstaviť?

Volám sa Karolína a pochádzam z Bratislavy. Keď som začala chodiť na strednú, tak sa moji rodičia presťahovali z bytu pri Podunajských biskupiciach do domčeku v dedinke Kvetoslavov. Asi aj vďaka tomu ma to potom z bytu vždy ťahalo do domu, lebo viem aké je to super. Po strednej som namiesto výšky išla do Londýna robiť au-pair a to ma veľmi ovplyvnilo do celej mojej budúcnosti. Začala som fotiť a prepadla móde, umeniu a blšákom. Keď som sa vrátila, aj som skúsila ísť na výšku, ale ja som bola taká nespútaná povaha, nebavilo ma sedieť nad učebnicami. Tak som si zvolila školu života. Skúsila som pracovať v kaviarni aj na recepcii v hoteli. Potom som si s kamarátkou otvorila čajovňu v centre mesta, ale nemali sme žiaden kapitál na podnikanie, a tak to dlho nevydržalo. Potom som túžila cestovať a prešla tréningom letušky, zistila, že ma lietanie strašne stresuje a zamestnala sa ako dekoratérka v obchode s módou. 

Vtedy som si uvedomila, že ma veľmi baví styling priestorov. Pomedzi to som stále fotila, viedla si taký amatérsky blog, prerábala oblečenie, proste tvorila. Jeden známy mi raz povedal, že robím všetko a vlastne nič. Dlho som si to myslela tiež, že by som mala mať „normálnu” prácu, tak som zakotvila v korporáte a tam som zistila, že to absolútne nie je cesta pre mňa. Že ak nebudem kreatívna, tak vnútorne zomriem. Našťastie som otehotnela a od vtedy sa venujem už len svojím projektom. Som stále na rodičovskej, ale verím, že s tým budem môcť pokračovať aj keď sa mi skončí. Manžela som stretla v roku 2015 cez Tinder. Bolo to obrovské šťastie a láska na prvý pohľad

Ako vznikla značka Little Souls a aká je jej vízia?

Little Souls vzniklo veľmi spontánne na káve s mojou mamou. Ona už mala teda rozbehnutú svoju značku PayaArt, ale cítila, že sa potrebuje niekam posunúť. Ja som mala malé bábätko a hlavu plnú nápadov. Tak sme to dali dokopy a vznikla značka pre deti a mamy. Snažíme sa hlavne využívať odpadový materiál na výrobu nových vecí. Upcyklujeme a zo starého tvoríme nové. Samozrejme používame aj nové látky, hlavne, ak sa jedná o hniezda pre bábätká. Najprv sme si mysleli, že budeme chodiť iba na jarmoky a trhy, ale to s coronou nehrozilo. Nakoniec sa nám podarilo preraziť na Sashe aj Instagrame.

Môžeš nám dať trošku behind the scenes pohľad na handmade módu na Slovensku? Aké publikum väčšinou oslovuje a aké ťažké je presadiť sa na tomto trhu?

Budem optimistická a poviem, že je to na veľmi dobrej ceste. Avšak so zahraničím sa ešte porovnávať nemôžeme. Pre mňa je to ťažké podporovať vždy handmade módu, pretože viem šiť a veľa vecí si vyrobím sama. Ale napríáklad neviem štrikovať, tak v tom prípade rada podporím niekoho tvorbu. Alebo obdivujem handmade kožené kabelky.

Myslím si, že publikum, ktoré vyhľadáva handmade módu je špecifické a určite to nie je mainstream. Myslím, že v dnešnej dobe je veľmi ťažké sa presadiť. Ale niekedy na úspech stačí, aby si vás všimol niekto s vplyvom na sociálnych sieťach. Potom je úspech zaručený.

Čo môžeme nájsť na tvojom profile Life on curry a ako vznikol?

U mňa je to asi hlavne o bývaní a lifestyle. Kedysi som zverejňovala hlavne fotky z dovoleniek alebo módu. Dnes si dávam skôr záležať na technickom prevedení, aby mi to pekne ladilo a aby sa mohli prísť ku mne ľudia inšpirovať. A snažím sa ešte rozbehnúť vlastnú značku Novak collective – je to taký koncept second handu hlavne pre doplnky do domu, keramiku a podobne. Zatiaľ je to len „v plienkach”, ale verím, že sa mi to rozbehne.

Aká cesta viedla do vášho domčeka? Podľa čoho ste si vybrali konkrétnu lokalitu?

Po 5 rokoch v byte na Slnečniciach sme s manželom hľadali vhodnú alternatívu. Najprv sme sa chodili pozerať na domy, ktoré by sme zrekonštruovali, ale nič nás tak neoslovilo. Vzdialenosť z Bratislavy sme chceli tak do 30 minút a aby tam neboli zápchy. To všetko spĺňa lokalita, kde žijeme (Jazero Vojka). Plus máme za domom obrovské jazero a nekonečné lužné lesy a ramená Dunaja.

Aký typ domu ste zvolili?

Domček je drevodom. Rozhodli sme sa pre neho preto, že sa nám páčila krátka doba výstavby a cenovo to bolo pre nás tiež prijateľné. Rozlohou nie je väčší ako bratislavský 4-izbák, ale nám bohate stačí. Na poschodí máme dve menšie izby, kúpeľňu a veľkú spálňu a na prízemí je obývačka s kuchyňou. Veľmi sme túžili najprv prerábať nejaký starý dom, ale bolo by to pre nás len zbytočne komplikované. Riešenie, aké sme si zvolili my je naozaj pre ľudí, ktorí potrebujú bývať rýchlo.

Čo boli úplne základné body na zozname vecí, ktoré ste určite doma chceli mať?

Musím sa priznať, že sme to veľmi premyslené nemali. Bol to projekt z katalógu. Vedeli sme, že chceme mať hlavne veľa svetla. Myslím, že keď by sme stavali znovu, tak si to už premyslím lepšie, ale vtedy som nevedela čo budem ešte potrebovať

Akým miestom je pre teba domov? Aký je tvoj obľúbený spôsob trávenia času doma?

Domov je pre mňa hlavne tam, kde máme svoju rodinnú pohodu. Či je to na gauči alebo terase. Obľúbený spôsob trávenia sa odvíja dosť od počasia. Ak je pekne, tak sme veľa vonku, na záhrade, na terasách, pri jazere alebo v lese. Ak je zima alebo prší, tak si zalezieme pod deku a pustíme Netflix  alebo počúvame platne a tancujeme:)

Keby si ho mala opísať tromi slovami, ktoré by to boli?

Harmonický, útulný a premenlivý.

Kde si čerpala inšpiráciu pri samotnom zariaďovaní a ktorý dizajnový štýl je ti blízky a ako by sme ho spoznali, keby sme vošli k tebe domov?

Toto je dosť vtipné. Moja prvotná idea zariadenia bola totiž na začiatku úplne odlišná. Strašne sa mi páčil taký austrálsky boho štýl, veľa zelene, minimalizmus a ratan. Mala som do detajlu premyslené moodboardy s každou miestnosťou. Keď sme sa nasťahovali, tak som si to zariadila presne tak, ako som si to vysnívala. A vtedy som zistila ako veľmi neútulne sa doma cítim. Taktiež ma z instagramu bombardoval boho štýl a ja som sa ho doslova presýtila. Odsledovala som všetky účty s tou tématikou a začala hľadať niečo iné. Premýšlala som na tým, čo by sa do toho priestoru hodilo viac. Presúvala nábytok hore dole:D

Potom som sa nejako, asi vďaka pinterestu preklikala až na švédske fotografky a do ich štýlu byvania sa zamilovala. Páčilo sa mi aké útulno vyžaruje z tých fotografií. Obdivovala som, že aj tmavé priestory môžu pôsobiť príjemne. Myslím, že u nás neprevláda iba jeden štýl. Ale keby som to mala nejako zosumarizovať tak romantický-škandinávsky-vidiecky.

Mala si nejakú predstavu o farbách, materiáloch či tvaroch? Sú nejaké, ktoré prevládajú?

Dekorovanie interiéru sa u mňa mení podľa sezóny. V teplých mesiacoch inklinujem skôr k minimalizmu, mám rada veľa interiérových rastlín, košíkov a ratanu. Svetlé farby a príjemné, ľahké materiály. Taký stredomorský štýl.

No a v tých studených mesiacoch prirodzene inklinujem k sviečkam, sušeným kvetom a farbám, ktoré zútulnia. Vtedy u mňa frčí skôr taký škandinávsky tmavý maximalizmus.

Prešla si si nejakou štýlovou evolúciou? Sú nejaké veci, čo sa ti veľmi páčili a teraz ich už nemusíš, či si držíš stále rovnaký štýl?

Keď sme si s manželom zariaďovali náš prvý byt, tak u nás dosť vládol industriálny štýl. Napríklad policová stena z vodovodných trubiek alebo veľký železný stôl. Tento štýl už u nás teraz nevidieť. Vtedy sme si veľa nábytku aj vyrábali. Napríklad železný stôl s vykachličkovaným povrchom, alebo sme si postavili posteľ na mieru, či spomínanú policu. Niekde v histórií môjho instagramu sa to dá ešte vydolovať.

Viem že rada reštauruješ starý nábytok a jedna z prvých vecí, čo ma na tvojom profile oslovila bol nádherný biely príborník. Aký je príbeh tohto príborníka a ktoré ďalšie kúsky si si takto prerobila? Ako sa dá k pekným zachovalým kúskom dostať a v čom je podľa teba ich čaro?

Tak príborník, to bol beh na dlhú trať. Už som po nejakom túžila niekoľko mesiacov, pretože nielen, že som potrebovala úložný priestor, ale veľmi sa mi to páčilo ako “pozadie” pre fotenie. Keďže ja ten náš dom využívam veľmi ako fotoateliér.

Zvyknem si každý deň pozrieť na Facebooku Marketplace, pretože mám skúsenosť, že sa tam raz za čas môže objaviť skutočný poklad. Tento príborník tam bol už asi 8 mesiacov, dokonca už bol aj zlavnený z pôvodnej ceny. Aj som ho tam už pár krát zahliadla, ale musel si počkať kým na neho dozrejem. Potom jedného dňa bol proste náš. Vedela som, že ho chcem premaľovať, lebo bol v takej mahagónovej/červenej farbe a to sa nám vôbec nehodilo. Rozhodla som sa pre bielu, ale uvidíme ako sa to časom vyvinie. Už sa na mne ľudia smejú, že u nás sa všetko stále mení.

Máme ešte jeden taký presklenný kredenc, tiež z Marketplace-u a ten slúži ako bielizník v spálni. Mal však krásnu drevenú farbu, tak sme ho zatiaľ tak nechali. K nemu nám ladia aj nočné stolíky, ktoré som zas kúpila na bazoči od nejakej pani zo Žiliny. S farbou som osviežila aj nábytok pre dcérku v detskej izbe. Nechcelo sa nám investovať do ničoho nového keďže izbičku ešte ajtak naplno nevyužíva.

V takomto starom/zrenovovanom nábytku vidím nielen ekologickú výhodu, ale najmä spôsob, ako sa dostať k originálnym kúskom. Mne interiér s úplne novým, „radovým” nábytkom nič nehovorí. Nudí ma to. Rada prídem niekam a vypočujem si príbehy o rôznych kúskoch, odkiaľ sú a tak.

Kde si hľadala zvyšné vybavenie?

Rada nakupujem v Jysku a Ikei, ale rôzne kúsky máme aj z menej známych e-shopov. Pri tých je často nevýhodou, že veci nemajú na sklade, ale ich objednávajú a tým pádom na nábytok čakate aj niekoľko mesiacov. Tak to bolo napríklad s našimi ratanovými stoličkami alebo sedačkou.

Na tvojich fotkách sa dá nájsť veľa originálnych detailov, ako napríklad košíky na stene. Ako vznikol tento nápad a máš nejakú radu, ako v dnešnej dobe všade prítomných okopírovaných trendov vniesť kúsok originality domov?

Pre mňa je jednoznačne zdrojom inšpirácie Pinterest. Rada si aj kupujem rôzne knižky o zariaďovaní a samozrejme Instagram.

Košíkovú stenu som videla v jednej z mojich obľúbených kníh – Bohemian Modern. Avšak tento ultra boho štýl sa tak rozmnožil, že som sa ho presýtila a posunula sa zas iným smerom. Je to v dnešnej dobe ťažké, každý totiž chce byť originálny, ale pritom kopírujeme to, čo sa nám páči. Čiže myslím si, že tie pravé originály sa ukrývajú v nakupovaní second hand vecí a na bazároch/ blšákoch.

Ktoré sú tvoje obľúbené kútiky a ako v nich tráviš čas? A na ktorý kúsok si špeciálne hrdá alebo ho najradšej fotíš?

Obľúbených zákutí mám veľa. Začnem kuchyňou. Vďaka otvoreným policiam sa dá všeliako nadekorovať, stále meniť. Na jedálenskom kúte mám veľmi rada už spomínaný príborník. V obývačke rada využívam ako pozadie fľakatú stenu a je tam skvelé svetlo. Na terase je zas veľa dreva, čo sa dá tiež skvele využívať. V spálni máme tmavo zelenú tapetu a tá dodáva fotkám dramatickosť a tajomnosť. Asi by som si nevedela vybrať len jedno miesto alebo kúsok. Mám rada všetky.

Ako foodbloger si doma hromadím peknú keramiku, ale úplne najradšej mám hrnčeky. Máš aj ty nejaký obľúbený kúsok, ktorého nemáš nikdy dosť?

Môj muž sa mi kedysi smial, že doma nebudeme mať nikdy dostatok misiek to bola moja úchylka – rôzne misky. Momentálne som najviac hrdá na moju zbierku vintage porcelánu. Vždy keď uvidím nejaký kúsok v takom dekore, tak ma svrbia ruky a musím si ho dopriať. A som veľkým zberateľom keramiky, preto som sa rozhodla založiť si aj moj secondhand butik, lebo ma veľmi baví také kúsky hľadať a nafotiť, no a keďže nemôžem mať všetko, tak ich rada potom posúvam novým majiteľom:)

A teraz sa ťa musím spýtať na tie steny, pretože si asi prvá Slovenka u ktorej som videla moje vysnívané tapety. Mám pocit, že na Slovensku sú tapety považované buď za hnusný prežitok z komunizmu alebo za nejaký celostenový moderný obraz a la džungla. Čo ťa viedlo k tapetám?

HAHA to si vystihla úplne dobre! Je pravda, že kedysi, ak si si išla vyhľadávať tapetu, tak ten výber bol naozaj biedny.

Myslím, že ma v tomto dosť ovplyvnilo aj Anglicko a moja láska k Williamovi Morrisovy. Taktiež dobové filmy, milujem retro a vintage. To presne vo mne vyvolávajú tapety Borastapeter. Sú cenovo veľmi dostupné, narozdiel od iných značiek. Strašne som to chcela vyskúšať. Viem, že jedného dňa sa ich presýtim a pôjdú dole. Zatiaľ ich ale máme radi.

Na niektorých fotkách som spoznala práškovú farbu na steny od Kalklitir, ktorú mám uloženú v mojom future home zozname:) Čím sa táto farba líši od klasických farieb na steny? Do ktorých izieb si ju zvolila a ako si s ňou spokojná?

Táto farba, ak sa nanáša určitým spôsobom, tak zanechá zaujímavý fľakatý efekt. Je to ďalší, pomerne lacný spôsob, ako si interiér ozvláštniť a takáto stena môže byť kľudne aj doplnkom. Majú na výber krásne odtiene, ťažko sa z nich vyberá jeden.

Najprv sme ňou natreli stenu, ktorá patrila do kuchyňe a jedálne. Potom sme sa v karanténe rozhodli ju rozšíriť aj na opačné dve steny v obývačke. Bolo to skvelé rozhodnutie. Z veľkých bielych plôch sa stali steny, ktoré sú zaujímavé. Nepotrebujú už žiadne ďalšie dekorácie a človeka neunudia. Teraz som dokonca aj mojich rodičov presvedčila na takú jednu fľakatú stenu v obývačke a sú nadšení.

V kuchyni si zvolila veľmi štýlové otvorené police namiesto skriniek. Aké sú výhody a nevýhody takéhoto usporiadania?

Nevýhoda je len jedna –  stratený úložný priestor. Ten sme ale vyriešili dvomi presklennými skrinkami z Ikei. Výhody sú, že je to stále neokukané, na policiach si môžete meniť dekorácie a priestor pôsobí vzdušne. Mali sme to takto riešené aj v byte a stále by sme do toho išli.

A keďže toto je hlavne foodblog, musím sa ťa spýtať, čo najradšej v kuchyni pripravuješ:) Žeby curry?

Áno prešla som si malou obsesiou na curry Hlavne po tom, čo sme s manželom navštívili Thaisko a Bali, tak sme si tú kuchyňu zamilovali. Momentálne ho robím maximálne 1x do týždňa. Inak veľmi rada robím rôzne Budha bowls, Burito bowls, šaláty, rizotá…

Ako vyzerá detská izba v tvojom prevedení?

Detskú som si pre Elišku vysnívala úplne v takom romantickom vintage štýle. Zatiaľ ju neobýva, tak je to len taká prezliekáreň. Keď už začne samostatne spávať, tak by som jej rada poskladala posteľ, ktorú som mala v detskej izbe aj ja. Je to taká čierna kovová posteľ z Ikei, už sa nevyrába. Ja som ju mala veľmi rada a chcela by som jej ju posunúť. Už som jej aj vytapetovala jednu stenu krásnou Borastapeter tapetou plnou kvetov. Myslím, že sa jej to páči, lebo stále k nej chodí a ukazuje na ňu :D. Než sa narodila, chcela som všetko v neutrálnych béžových odtieňoch. Zistila som ale, že deti milujú farby, tak prečo im ich nedopriať? Stále sa to dá urobiť s vkusom. Ěšte mám pre ňu vysnívaný domček pre bábiky, ktorý by som jej chcela vyrobiť alebo prerobiť. To som si ale naplánovala až na tretie narodeniny, tak mám ešte chvíľu čas

Plánujete do budúcna ešte nejaké úpravy? Máš nejaké dizajnové sny, ktoré si si ešte nesplnila?

Určite! Nechám to tak plynúť prirodzene. Uvidím, kam ma to zavedie. Viem, že sa dokážem pre niečo nadchnúť a po pár dňoch to už nechcem. Preto sa snažím nad tým viac rozmýšlať. Určite budeme meniť nejký nábytok (sedačku) kôli tomu, že s malým dieťaťom dostali zabrať. Na bazároch stále pokukujem po masívnom jedálenskom stole a malom stolíku, z ktorého by som si chcela spraviť taký toaletný/skrášľovací kútik v spálni. A raz sa nám snáď podarí aj zmeniť si podlahu v obývačke na drevený masív a v kuchyni by som chcela dlažbu.

Akým miestom je pre teba domov?

Domov pre mňa znamená bezpečie, pohodlie, istotu, miesto kde sa cítim dobre, kde relaxujem, hostím milovaných, ale aj pracujem. Je to jednoducho základňa, kam sa vždy radi vraciame po cestách, ktoré ale tiež milujeme. Za posledný rok sa síce veľa zmenilo, no dôležitosť domova ako miesta a priestoru, kde sa cítime príjemne a sami sebou, sa len posilnila.

Akými 3 slovami by si váš byt opísala?

Útulný, vzdušný, náš.

Viem, že ste si ho prerábali z úplnej novostavby. Boli nejaké veci, ktoré ste s manželom mali už dopredu jasné, či už priestorové rozloženie, farby alebo konkrétne kúsky nábytku, ktoré ste v byte chceli mať?

Priestorové rozloženie aj moodboardy boli hotové, keď sme „k nám” pozvali nášho dlhoročného kamaráta architekta, Mareka Bohunického. Ako on sám hovorí, on bol ten „neviditeľný” architekt, ktorý plnil naše túžby, pomáhal po technickej stránke, strážil všetky inštalácie, kvalitu práce jednotlivých profesií a dával praktické tipy. Práve tieto veci si človek pri svojom pracovnom nasadení a bez adekvátnych znalostí neustráži. Myslím si, že (ten správny) architekt vie ušetriť veľa nervov, peňazí, ukázať nečakané cesty, ale aj myslieť na detaily, ktoré bežne človek nerieši.

Naším snom bola od začiatku Marokom inšpirovaná kúpeľňa alebo klasické drevené podlahy skladané na stromček. Vedeli sme, že byt bude plný spomienok na cesty, umenia a rastlín.

Je zas niečo, čomu ste sa chceli vyhnúť?

Nechceli sme „falošné” materiály. Povrch, ktorý sa tvári ako drevo, ale nie je ním. Čo sme chceli a vedeli si dovoliť sme dali drevené, čo nie je masívne drevo je biele. Spolu s podlahou tvoria pre nás neutrálny a kvalitný základ pre všetko ostatné.

Čo by si povedala, že je na vašom byte najviac netradičné v porovnaní so slovenskou klasikou?

Asi tie kúpeľne. Marocká cementová podlaha, biele metro kachličky, sivé steny a stropy, obrazy. Aj keď dnes sa pod vplyvom sociálnych sietí a celkovo inej estetiky a možností všetko vyvíja, a tak je dnes už ťažko povedať, čo je „netradičné”.

Naopak, drevená podlaha klasicky skladaná na stromček je veľmi tradičná, hoci dnes si ju už domov veľa ľudí nedáva a aj zo starých bytov často mizne. Ešte mi napadá, podľa komentárov návštevníkov, že tie repasované kino sedačky na chodbe sú tiež celkom „vzácnosť”.

Kde ste pri zariaďovaní brali inšpiráciu? A ktoré značky, dizajny, materiály, tvary či estetiky vás inšpirovali?

Moje Pinterest boardy praskali vo švíkoch. Rovnako ma inšpirovali knihy o architektúre, časopisy, programy o bývaní. Veľmi sa mi vtedy páčili severské interiéry, ale boli často veľmi strohé. Na cestách sme objavili aj veľmi príjemnú španielsku architektúru, farebné Maroko, či doplnky z Ázie. Pre nás bol dôležitý pocit domova, to teplo, takže sme zaplnili steny, priniesli si doplnky a dekorácie zo zahraničia a použili zopár repasovaných kusov starého nábytku. Dôležité boli prírodné materiály a svetlo. Základným tvarom, ktorý u nás nájdete na mnohých miestach je kruh. Pokiaľ ide o značky, vedela by som si byt zariadiť nábytkom a doplnkami od kultových dizajnérov predávaných dnes pod značkami Vitra, &Tradition či Knoll. To by sme ale museli pre deti a psov kúpiť iný byt, haha.

Bolo ťažké niektoré predstavy splniť alebo zohnať na slovenskom trhu?

Určite boli. Rovnako náročné to bolo s budgetom… môj muž by vedel rozprávať. Vždy keď sme išli niečo vyberať, od dverí sa nám zapáčilo to najdrahšie Niekedy sme zľavili z predstáv, niekedy sme si našetrili. Ale bez podpory našich rodín by sme sa museli oveľa viac uskromniť, za čo sme tiež veľmi vďační.

Ako si z takého holobytu spraviť osobný byt, ktorý je nielen štýlový, ale cítiť v ňom jeho majiteľov?

Myslím, že treba poznať seba a svoj vkus. Myslieť na to, ako chcem, aby byt pôsobil, aké farby mám rada, akými predmetmi sa chcem obklopovať, v čom sa cítim dobre. Dôležité je podľa mňa si aj veľa interiérov napozerať a nájsť v nich následne nejaký vzorec, odpoveď na to, akým smerom sa uberať u seba doma. No a nebáť sa ísť aj do nekonvenčných/nových riešení. Čo na tom, že sa to vašej babičke alebo obkladačovi nebude páčiť, žiť tam budete vy.

My sme sa viackrát sťahovali, bývali sme aj mimo Slovenska a celkovo sme sa za tie roky, čo sme spolu, zladili. Páčia sa nám (vačšinou) rovnaké veci, čo situáciu značne uľahčuje. Aj keď ja som viac nerozhodná a perfekcionista, a niekedy moja snaha o „dokonalosť” nemá konca. Vtedy zasiahne môj muž a povie, „Neboj sa, dobré to tak bude. Už sme sa rozhodli”

Ako ste už zariadený byt doladili dekoráciami? Niekedy je ťažké nájsť rovnováhu a vybrať práve tie výstižné, ktoré o to viac vyznejú, ak sa v iných obmädzíme. Myslím, že vám sa to dokonale podarilo a byt pôsobí pomerne minimalisticky a zároveň v každom kútiku môžeme nájsť kopec originálnych detailov.

Ďakujem srdečne. Vždy sa tešíme, keď sa u nás ľuďom páči a cítia sa dobre. Moja odpoveď je asi návratom k predošlej otázke. Byt odráža nás, náš vkus, záľuby, životný štýl. Nechceli sme, aby to u nás pôsobilo ťažko a zapratane (čo aj tak na niekoho, kto má rád minimalizmus môže), ale zároveň sme chceli útulný domov. Je to neustále hľadanie balancu, čo je ešte fajn, a kde už sa nám to zdá príliš. Je to čisto pocitová vec, ktorá sa v čase mení. Dnes už by sme veľa vecí urobili inak ako pred 4 rokmi.

Na viacerých miestach máte zarámované obrázky, na obývačkovej stene ich je rovno 10. Podľa čoho ste vyberali, čo do rámikov dáte?

Je tam maľba našej kamarátky Olinky Paštekovej, ktorú sme dostali ako svadobný dar, grafiky technických pamiatok, ktoré sú nám blízke od Čiernych dier, obálky New Yorkera od obľúbenej Maliky Favre, obrázok z Budapešte, kachlička z Porta od jedného zberateľa. Na ďalších stenách sú napríklad fotografia Márie Švarbovej zo série Swimming pool, obraz od Dominiky Žákovej, grafika od Erika Šilleho. Ku každému dielu máme nejaký vzťah, ide o tvorbu našich priateľov, o darčeky, o príbeh zobrazeného miesta. Väčšinou sme vyberali z toho, čo sme už vlastnili, mnohé diela máme stále „v šuflíku”.

Vyrobili ste si nejakú časť dekorácie alebo vybavenia aj sami?

Svetelné inštalácie sú naša doména, haha V chodbe som si vymyslela natiahnuť nepravidelne cik-cak po strope exteriérovú svetelnú reťaž. Tam musel Juraj prerábať v podhľade elektriku, keďže reťaz bola pôvodne do zástrčky. V detskej izbe som si vysnívala pre dcérku hviezdnu oblohu. Okrem svetelných reťazí sme tam naťahali aj nadýchanú bielu látku. To bol takmer rozvodový projekt (a to my sa takmer nehádame). Ale skvelé je, že aj keď mi môj muž prvotnú ideu ofrfle alebo prehlási za nezrealizovateľnú, nakoniec nájde cestu a z výsledku je nadšený rovnako ako ja.

Aké sú nejaké obľúbenú kúsky, ktoré sa ti podarilo zohnať a dotvárajú atmosféru bytu?

Medzi jedáleň a obyvačku sme si vymysleli kvetinovú stenu, ktorú sme si dali na mieru vyrobiť a dnes už pripomína malú zelenú džungľu. Veľmi vďačná som aj za berberský koberec z marockého trhu pod kuchynským stolom, ktorý napriek skepse môjho muža fakt pár dní po príchode domov dorazil kuriérom. No a od babky som po dedkovi dostala na kojenie jeho staré kreslo, ktorému sme dali nový šat a krásne zapadlo.

A čo sú nejaké praktické riešenia, ktoré boli naozaj dobrý nápad?

Ja som veľmi chcela okno v kuchyni aj v kúpeľni a som za ne veľmi rada. Ak sa dá, určite si ho doprajte.

Terasa, ktorej pozadie tvoria práve koruny agátov je naozaj výnimočné miesto a úplne si viem predstaviť, ako si tam hodujete na sobotnom brunchi alebo večer čítate knižku. Akú rolu hrá tento priestor vo vašom každodennom rodinnom živote?

Od neskorej jari do jesene ju využívame hojne a veľmi radi. Od praktických pohnútok, akými je sušenie prádla, či pestovanie drobného ovocia a byliniek, až po príjemné večerné posedenie s rodinou a priateľmi, grilovačky, letné kúpanie dcérky v bazéniku alebo moje chvíľky na jógamatke. Je rozhodne veľkým benefitom, i keď pre nás pri hľadaní bytu nebola prioritou.

Spraviť taký veľký priestor útulným ale nie je len tak. Ako si také terasové posedenie zútulniť do nálady?

My sme si na terase urobili zóny. Posedenie na sedačke pod pergolou, jedenie za stolom a najmenej estetická, úžitková časť. Jednotlivé zóny aj pocit útulnosti robí zeleň. Rôzne rastliny v rozličných veľkostiach a výškových úrovniach. Svoje spravila aj pergola so svetielkami. Áno, svetielka musia byť aj na terase!

Pokiaľ ide o dážď, nezvykneme ho tráviť na terase, nakoľko nemáme krytú časť. To by sme možno do budúcna zvážili, ale keďže pred slnkom sa vďaka orientácii terasy chrániť nepotrebujeme, nepovažovali sme prestrešenie za prioritu. Navyše majú túto možnosť naši susedia, u ktorých sme pár večerov trávili aj pod krytou pergolou. Takže okrem vybavenia bytu odporúčame pre príjemné bývanie pestovať aj dobré vzťahy so susedmi. :))

Vždy ma na tvojich fotkách osloví ten veľký jedálenský stôl:) Presne taký by som raz chcela mať a hostiť na ňom návštevy a narodeninové oslavy. S akou víziou si vybrala práve tento a akú úlohu hrá v celom otvorenom priestore?

Moja vízia bola rovnaká: dostatok miesta pre celú rodinu a priateľov. Miesto, kde budeme jesť, pracovať, kresliť, oslavovať aj tvoriť. Takmer všetka aktivita sa u nás doma sústreďuje do priestoru kuchyňo-jedálňo-obyvačky, a tak je stôl využívaný nonstop.

Pokiaľ ide o výber, nevedela som si vybrať drevený stôl podľa mojich predstáv až som raz natrafila na starý holandský nábytok. Ten sa mi veľmi zapáčil, rovnako ako sa mi pozdávalo spojenie nových stoličiek a starého stola. Bohužiaľ som nenašla vhodný rozmer a vizuál, a tak som si stôl nakreslila, oslovila umeleckého rezbára, keďže tie nohy museli byť vyrezávané ručne, no a „skočila” do neznáma. Stôl dostal vďaka kartáčovanej hornej doske a farbe aj starý vzhľad.

Ktorý je tvoj obľúbený kútik? Čo máš na ňom najradšej a aké chvíle v ňom rada tráviš?

Uff, toto je ťažká otázka, keďže mám asi každý kútik bytu rada. Vzhľadom na vek a spánkové vzorce našej dcérky je ale aktuálne najobľúbenejšia naša veľká posteľ v spálni, v ktorej by som rada trávila viac času spánkom

Čítala som, že si si v byte splnila svoju vysnívanú kúpeľňu. Mám pocit, že kúpelňa je pre Slovákov často len funkčným miestom. Ako si spojila praktickú časť s tou estetickou? Aké sú nejaké drobnosti, ktoré z kúpeľne vytvoria aj vizuálne príjemné miesto?

Áno, ako som spomínala, kúpľňa je splneným snom. Marocká cementová dlažba, monochromatický vzhľad, ktorý však dopĺňajú a “otepľujú” pletené koše, rastliny či moje fotografie z Marrakechu v rámoch nad vaňou.

Áno, myslím si, že kúpeľne a toalety sú v slovenských domácnostiach často len funkčnou a strohou miestnosťou bytu. Osobne si myslím, že je to škoda, a že toto je práve miestnosť, kde oddychujeme, máme možnosť sa uvoľniť a môžeme si to celkom jednoducho spríjemniť. Nemyslím si, že platí kauzalita, že praktické veci sú neestetické alebo naopak. Treba si len správne vybrať.

Doladiť ju vieme textíliami, košíkmi, správnym osvetlením, funkčnými a zároveň peknými doplnkami (napr. mydelnička, pohárik na kefky, držiak na toaletný papier a pod.), obrázkami na stenách, rastlinami, sviečkami alebo vonnými tyčinkami, materiálmi a farbami, ktoré si do nej vyberáme. Samozrejme, ak máme dostatok úložných priestorov, môžeme vystavovať len veci, ktoré chceme a schovať to neestetické – to tiež atmosfére pomôže.

Na mnohých tvojich fotkách nájdeme práve rastlinky. Medzi jedálňou a obývačkou máš už pomaly celú džungľu. Ktorá je tvoja obľúbená „pokojvka“?

Medzi moje obľúbené patrí určite monstera, svokrine jazyky, voskovka. Sú to rastliny, ktorým sa u nás dobre darí a sú nenáročné na starostlivosť. Za mňa ideálna kombinácia

Mnohí ťa už poznajú či už osobne alebo z instagramu, ale mohla by si sa trošku predstaviť pre tých, ktorí o tebe počujú po prvý raz? Ako si sa do Ameriky vlastne dostala?

Volám sa Kaja, pochádzam z celkom veľkej rodiny (vyrástla som so siedmimi ďalšími súrodencami!). Som z Bratislavy, kde som aj dokončila strednú školu (anglické bilingválne gymnázium C.S.Lewisa). Po zmaturovaní som začala študovať Dejiny Umenia na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, no tak rýchlo, ako som začala som aj skončila. Po dvoch týždňoch som sa už do školy nevrátila, lebo som cítila, že sa musím/chcem venovať svojmu umeniu. Keď sa teraz pozriem späť, som si istá, že to bolo to najlepšie rozhodnutie, no vtedy mi nebolo všetko jedno. Krátko potom, teda koncom roka 2019, som odletela do Coloráda navštíviť svojho (vtedy) priateľa. No veci sa udiali tak, že som tu už aj zostala. V januári 2020 sme sa zasnúbili a presne dva mesiace potom aj vzali. Od vtedy som sa žiaľ ešte nedostala späť domov na Slovensko kvôli imigračnému procesu či korone. Zatiaľ to bol šialený prvý rok manželstva, no aj tak je nám nad slnko jasné, že rozhodnutia, ktoré sme urobili boli tie správe…respektíve tie, ktoré sme vo vnútri cítili, že sú správne pre nás a ani náhodou ich neľutujem. Všetko do seba zatiaľ krásne zapadlo.

Ako ste naplánovali svadbu? Mala si nejaké detaily, po ktorých si dlho túžila a ktoré sa ti podarilo zrealizovať?

Naša svadba nebola vôbec konvenčná, ale myslím, že to bolo všetko krásne tak, ako to bolo. Ešte v marci sme mali malinký obrad iba s Ryanovou rodinou a zopár kamarátmi. Vymenili sme si sľuby a prstene na kopci nad mestom s výhľadom na obrovskú priehradu. Bolo to krásne a naozaj v ten deň mrzlo. Celé to trvalo asi 20 minút a mali sme oblečené biele svetre…žiadne šaty ani nič podobné. Potom sme sa celá skupina išli najesť do reštaurácie, podpísali sme papiere, a noc sme strávili v hoteli. Bolo to skvelé, lebo sme nemali žiaden stres. Jediné, čo je mi ľúto je to, že tam s nami nemohla byť aj moja rodina. Našu väčšiu svadobnú oslavu sme mali až o pár mesiacov na to, v augute, kedy nám to opatrenia už dovolili. Bola to celkom ležérna záhradná slávnosť, na ktorej sme sa už aj riadne vyfešákovali. Mala som biele šaty, obrovskú kyticu a Ryan samozrejme oblek. Na večeru sme mali šalát a pizzu a ako zákusok ovocie a cookies. Ako hovorím, my dvaja sme celkom ležérni a chceli sme, aby to naša oslava aj pekne odzrkadľovala.

Profil máš pod menom Kaiah, asi aby sa Američanom dobre vyslovoval, volajú ťa tak aj v Amerike?

Presne tak, ak by to bolo po našom ako „Kaja“, vyslovovali by to ako „Kadža“, čo je podľa mňa fakt hrozné. Keď idem ku doktorovi a vyslovujú moje celé meno „Karolína“, je to vždy “Karolajna”, čo sa mi tiež nepáči, ale už som si na to tak zvykla, že ich ani neopravím. Je pre mňa jednoduchšie ich nechať tak. Ryan sa tomu vždy čuduje a stále mi hovorí, že by som im mala povedať, aby ma volali „Kaiah“, ak sa mi nechce vysvetľovať výslovnosť mena Karolína.

Kedy si sa do USA prvý krát pozrela, kam presne to bolo a aký dojem si po príchode mala? Čo ťa na Amerike prekvapilo?

Prvýkrát som letela do Ameriky v roku 2017 na výmenný pobyt. Dostala som štipendium na americkej univerzite v Montane. Leteli sme spolu aj s kamarátom a pristáli sme na letisku v Seattli. Hneď nás privítala obrovská americká vlajka, všade boli koberce, čo mi prišlo strašne zvláštne, no a potom…potom som išla na záchod. Doteraz si pamätám ten šok z amerických záchodov, haha. Ak ste boli v Amerike, tak asi rozumiete, čo myslím. A ak nie, nuž, neviem, čo k tomu povedať. Je v nich viac vody, sú menej súkromné – vačšinou sú medzi dverami obrovské škáry a nesplachujú sa tlačítkami, ale pákami. No a potom, keď sme sa konečne dostali do Billings v Montane a vyšli von z letiska, boli pre mňa obrovským šokom aj tie obrovské autá a neskutočné široké cesty! Do teraz ma to fascinuje.

Sú nejaké rozdiely, ktoré si začala pociťovať až po nejakej dobe, čo si tam bývala? Na ktoré prvotné šoky si si zase rýchlo zvykla a už ti neprišli čudné?

Dlhšie mi trvalo zvyknúť si na to, ako sa Američnia všetkým zdravia. Keď vojdete do kaviarne, hneď to ide “Ahoj, ako sa máš zlatíčko?”…niekedy aj len tak na ulici. Samozrejme nečakajú siahodlhú odpoveď, je to pre nich len súčasťou pozdravu. No mne to vždy prišlo zvláštne… Načo sa pýtať, ak nechcú počuť odpoveď? Ale popravde aj na to som si už úplne zvykla a začala som to robiť aj sama bez toho, aby som si to uvedomovala.

V čom to podľa teba majú Američania oveľa lepšie vymyslené, a čo si zas teraz možno viac vážiš na Slovensku?

Customer service je tu omnoho omnoho lepší. Už som sa úplne prestala báť ísť niečo vrátiť či vymeniť, ak treba. Doma na Slovensku z toho mám strašné traumy, lebo som vždy mala pocit, že tých pracovníkov veľmi otravujem. To má člověk pocit, že to robia s radosťou a úplne bez problémov.

Na Slovensku máme zase omnoho lepší systém MHD-čky. To mi tu dosť chýba, kedže nemám vodičák…

Čo sú nejaké slovenské zvyky, tradície, sviatky ktoré by si si rada uchovala? A zase, ktoré americké si ťa získali?

Už dva roky za sebou sme oslávili Vianoce aj 24. (Tu sa oslavuje až ráno 25.). My sme si to skombinovali. Na Štedrý večer pripravím tradičnú slovenskú večeru, teda zemiakový šalát a rezne, a potom ráno rozbalíme darčeky. Páči sa mi to takto skombinované. Dokonca sa mi teraz páči (aj keď to nie je úplne tradícia ako taká), že je tu zvykom sa všetkým pozdraviť, páči sa mi, že je normálne sa porozprávať s predavačkou v potravinách. Je to také oveľa príjemnejšie podľa mňa. Ale popravde, ja nie som veľmi zaťažená na tradície, takže mi vôbec nevadí ich meniť a upraviť podľa potreby, podľa toho, čo nám spoločne vyhovuje.

Povedz nám niečo o mestečku, v ktorom bývate? Aké sú jeho najväčšie výhody a nevýhody?

Bývame v meste Fort Collins na severe Colorada, počet obyvateľstva je cca 150 tisíc, takže to vôbec nie je také veľké. Je to veľmi príjemné miesto na bývanie. Je tu veľa mladých rodín, veľa bohatých štvrtí s peknými domami a hlavne krásny výhľad na hory hádam z každého uhla. Nie je tu veľa vysokých budov, takže máte vždy pocit, že nebo je obrovitánske, čo je podľa mňa skvelé. Na druhej strane mi trochu chýba taká ozajská mestská atmosféra, s ktorou som vyrástla v Bratislave. Před tým, než som sem priletela som bývala v byte blízko pri hrade. To je niečo, čo tu člověk nenájde…krásne staré budovy, nekonečne inšpirujúca architektúra, ten vek a charakter, ktorý je taký výrazný v každom európskom meste tu veľmi chýba.

Obľúbené miesta vo Fort Collins?

Čo sa týka prírody, je to určite Horsetooth reservoir — teda to miesto, kde sme mali náš svadobný obrad. Dokonca sa dá ísť na menšiu túru až hore na Horsetooth Rock, čo je veľmi príjemný výlet. Najlepšie ísť buď na východ alebo západ slnka. Je odtiaľ krásny výhľad na celé mesto. No a čo sa týka mesta, najradšej mám asi jeho kaviarne…Či už Bindle alebo Harbinger, sú to veľmi príjemné miesta s príjemnými ľudmi a skvelou kávou.

Aký je turistický bucket-list pri návšteve Colorada?  Ktoré je najlepšie obdobie na návštevu?

Podľa mňa naozaj stojí za to navštíviť západ Coloráda, kde sú kopce tak majestátne, že sa hádam nedá prestať ich obdivovať. Malé lyžiarske mestečká ako Telluride alebo Veil sú neskutočne krásne a ak ich navštívite na jeseň, keď sú všetky listy krásne žlté, určite nebudete ľutovať. No a na juhu Colorada…to je vlastne púšť. Nachádzajú sa tam tzv The Great Sand Dunes a to máte pocit, že ste sa ocitli niekde na Sahare. Colorado je naozaj krásny štát a počasie je tu úžasné. Takmer každý deň svieti slnko a kedže sa nachádzame celkom vysoko, aj v zime je slnko horúce. A síce si treba brať opaľovací krém so sebou všade, tie slnečné lúče celý rok neprestajne sú na nezaplatenie!

Mala si šancu pozrieť sa aj na iné miesta v USA? Kam plánujete ísť, až to zas bude možné?

V septembri sme si urobili road trip po Colorade, cez Utah až do Arizony a Grand Canyon-u. Geografia stredo-západnej Ameriky ma neprestáva udivovať. Je to naozaj ohromné a úplne iné, ako doma na Slovensku. Keď sa bude dať, určite chceme nastaviť Havaj, San Francisco alebo aj Nashville, Portland či Chicago. Ale je veľa veľa miest, ktoré chceme navštíviť, toto je len zopár z nich.

Ako na teba pôsobia Američania ako národ? Čo sú podľa teba najväčšie rozdiely medzi Slovákmi a Američanmi? Bolo pre teba ľahké zblížiť sa s manželovou rodinou a kamarátmi?

Myslím, že je ťažké Američanov ako takých generalizovať. Predsa len je Amerika obrovská krajina s 50-imi štátmi a miliónmi obyvateľov. Mentalita sa tak tiež prirodzene mení od štátu k štátu, z východu na západ. Ak by som však mala generalizovať, povedala by som, že Američania sú ako celok otvorenejší, rozprávajú hlasnejšie a výraznejšie a sú oveľa viac hrdí na svoju krajinu, ako som bola zvyknutá ja sama u nás na Slovensku. To je však další problém v tejto rovnici. Neviem to porovnať úplne objektívne, kedže všetko porovnávam so svojou skúsenosťou so Slovenskom: s Bratislavou, so svojou rodinou, svojimi kamarátmi a so svojou vlastnou bublinou. A tak isto mám skúsenosť s Amerikou veľmi obmedzenú oproti celku (bývala som zatiaľ len v Montane a Colorade, čo sú štáty, ktoré od seba nie sú veľmi vzdialené, no aj tak medi nimi vnímam obrovský rozdiel!)

Čo sa týka manželovej rodiny, sme si veľmi blízki a nemali sme žiadne problémy. Myslím, že som celkom dobrá v stanovovaní svojich hraníc a je pre mňa dôležité ich komunikovať hneď na začiatku vzťahu. Moji švagrovci teda neboli výnimkou. Iné kultúrne pozadie v našom vzťahu nehrá veľkú rolu a radi sa o týchto rozdieloch rozprávame. Máme sa radi a som vďačná, že som sa stala úplne prirodzenou súčasťou ich rodiny.

Sú nejaké stereotypy o Amerike pravda? a ktoré sú zas podľa teba úplným mýtom?

Jeden stereotyp, ktorý je podľa mňa celkom pravdivý, je, že Američania sú skvelí v tzv. „small talk”. (Teda v povrchných rozhovoroch napr. o počasí). Je to pravda, od mala sú vedení k tomu, aby s ľudmi jednoducho nadviazali rozhovor kdekoľvek a o čomkoľvek. Avšak mám pocit, že sme tento stereotyp prekrútili a spojili do iného. Často sa ma ľudia pýtajú, či je možné mať s Američanmi hlbší vzťah. Asi majú viacerí skúsenosť, že to na tom povrchnom leveli aj končí. Podľa mňa je to mýtus. S týmto sa totiž neviem stotožniť. Asi to bude opäť individuálne, ale Američania v mojom kruhu blízkych sú mi skvelými kamarátmi a nezaplatiteľnou oporou. Vieme sa rozprávať o čomkoľvek a medzi sebou sa „small talku” vyhýbame. Áno, poznám aj takých, s ktorými to pri tých povrchných rozhovoroch končí, ale to je pre mňa úplne prirodzené. Neviem si predstaviť rozprávať so všetkými o všetkom.

Čo ti najviac chýba zo Slovenska?

Toto je jedna z najbežnejších otázok – či už sa to týka jedla alebo kultúry. Vždy sa nad tým pozastavím a nikdy neviem jako odpoveď sformulovať. Je to zvláštne, lebo domov mi samozrejme chýba, naša kultúra, mentalita…ten pocit poznať a byť poznaná. Verte či nie aj naša MHDčka, krásne staré budovy a všetky kaviarne… Ale najviac zo všetkého mi chýba moja rodina a blízki. Už sa neviem dočkať kým ich všetkých vyobjímam!

Stihli ste už v manželstve zažiť nejaké kultúrne rozdiely, ktoré vás prekvapili? O to viac, že ste sa zobrali po chodení na diaľku. Aj keď ako niekto, kto je sám v 2-kultúrnom manželstve musím povedať, že tie rozdiely sú často o tom, že sa stretnú dvaja ľudia z 2 rôznych rodín, viac ako z 2 kultúr.

Presne ako hovoríš. Rozdiely sa týkajú toho, ako sme vyrastali, aké vzorce sme sa naučili v našich rodinách. Kultúrne rozdiely v našom prípade nie sú nejako veľmi výrazné, ale to je asi aj tým, že sme si naše kultúry podrobne vysvetlili a navzájom sme ich aj zažili. Toto bolo niečo, v čom nám chodenie na diaľku práveže pomohlo. Strávili sme hodiny a hodiny rozprávaním sa, a preto sme boli pripravení urobiť rozhodnutie vziať sa. Vedeli sme, že sme prebrali každý dôležitý aj nedôležitý detail a že nás už nič nemôže prekvapiť. Tak to aj bolo. Po takmer roku manželstva môžem povedať, že nebolo nič, čo by ma prekvapilo a naše skĺbenie životov bolo zatiaľ veľmi príjemné. Všetko je to však o dobrej komunikácii. Ak je pre nás niečo veľmi dôležité, vysvetlíme si to. Ak niečomu nevieme porozumieť kvôli inému kultúrnemu pozadiu, vysvetlíme si to. Niekedy sa zhodneme na tom, že sa nezhodneme, ale aj to je úplne v poriadku.

Zmenil sa ti po presťahovaní jedálníček? Zvykla si varievať aj pred svadbou? Ako ste si nastavili stravovanie v 2-kultúrnom manželstve?

Milujem variť a piecť, takže áno, už dlho dlho si pripravujem jedlo sama. Jedálniček sa mi nijako výrazne nezmenil. Nikdy som nemala tradičný slovenský jedálniček a teraz nemám tradičný americký. Jem zdravo, veľa zeleniny a ovocia, čerstvé potraviny, sladkého nejem veľa, moja sladkosť je moja šálka kávy (ale inak na bezlaktózovú zmrzlinu mám slabosť).

Aké americké jedlá/ potraviny máš obľúbené a odporúčaš na ochutnanie?

Ani neviem, či sa to dá zohnať na Slovensku, ale milujem BAGELS! To sú také „žemle” s dierou v strede. Zapiecť trošku v toastovači, natrieť smotanovou pomazánkou a na to volské oko alebo praženica…to je asi moje najobľúbenejšie raňajkové jedlo, čo som doma veľmi nejedávala.

Obľúbené kútiky v americkom supermarkete

Ach, sto-percentne tá bezlaktózová zmrzlina. Je ich tu kopec! To je niečo, čo mi doma vždy chýbalo. Ak ste takú našli, tak akurát možno nejakú vanilkovú z Kauflandu alebo niečo veľmi predražené. Asi je to postupne stále lepšie, ale aj tak sa to nevyrovná tomu výberu tu.

Ako si celý Covid prežívala z Ameriky? Vedela by si miestnu náladu porovnať s priebehom, ktorý si asi sledovala na Slovensku?

Mám pocit, že zo začiatku to tu nikto nebral vážne. My sami sme prvý mesiac, kde sa už v Európe všetko zatváralo spochybňovali či sa to dostane až ku nám. Deň po tom, ako sme sa s Ryanom vzali sme sedeli v poloprázdnej reštaurácii a raňajkovali. Bol piatok, vonku snežilo a nikde nikoho. Popíjali sme kávu a popritom v diaľke zahliadli správy v telke o korone a rozprávali sme sa o tom či to bude také vážne, ako to pôsobilo. Och, ani by nám nenapadlo, že o pár dní budeme na dlhé týždne v karanténe. No a potom samozrejme prišla panika, nikde nebol toaleťák, múka či cukor alebo cestoviny. Bolo to práve v čase, keď sme sa presťahovali do našeho prvého bytu a nemali sme nič. Veľa z týchto základných vecí sme si museli zobrať od Ryanových rodičov, lebo v žiadnych obchodoch sme nepochodili. Dnes je nám to už vtipné.

Myslím, že od vtedy sa to celkom ukľudnilo. Tu vo Fort Collins je celý priebeh od vtedy už veľmi pokojný, ale popravde, tým, že obaja pracujeme z domu ani nemáme veľa možností vycítiť atmosféru tam vonku, haha. Je pre mňa ťažké to porovnať so Slovenskom, kedže som tam od začiatku pandémie nebola, ale myslím, že je to veľmi individuálne. Máme vo svojom živote ľudí z celého spektra: konšpirátorov, aj tých, ktorí nad tým stále len mávnu rokou a povedia, že je to len prechladnutie. A myslím, že tak isto je to aj na Slovensku…a asi aj na celom svete. My sa hlavne snažíme byť zodpovední, nosiť správne rúška, byť dobrým príkladom a hlavne rešpektovať jednak autority, ale aj ľudí v našom okolí. Je pre nás dôležité im komunikovať, že rozumieme, ak sa necítia príjemne byť v jednej miestnosti s viacerými ľudmi, ísť von či dokonca ak chcú byť dobrovoľne v karanténe. Lebo koniec koncov, v tejto celej kríze by malo ísť hlavne o ľudí. To najmenej, čo môžem spraviť je ochrániť tých, s ktorými som v kontakte.

K tvojmu presťahovaniu do USA sa okrem Covidu pridali všetky imigračné papierovačky, na ktoré sa človek načaká. Ako tráviš tvoje bežné dni? Našla si si nejaké nové zvyky, záujmy?

Celý môj život sa riadne prevrátil hore nohami a čelila som mnohým zmenám. Je to obdobie čakania a čakania… a ďalšieho čakania. No napriek tomu som si v tom celom dokázala nájsť rutinu, čo mi výrazne pomohlo zmieriť sa so všetkými zmenami aj mentálne. Obaja s Ryanom pracujeme z domu, a tak si vždy pripravíme raňajky aj kávu spolu. Potom pracujeme pri tom istom stole. Tento čas trávim odpisovaním na emaily, plánovaním a pripravovaním rôznych spoluprác či marketingových plánov pre budúci rozvoj mojej značky. Okrem toho veľa kreslím (asi celkom pochopiteľne). No a popri tom si obaja radi pravidelne zacvičíme rôzne workouty od HIIT, pilates, plávanie či jógu, chodíme často na prechádzky von, radi spolu varíme a po večeroch si pozrieme dobrý seriál či film. Máme v živote pekný rytmus a myslím, že aj veľmi zdravý balanc medzi prácou a zvyškom života. Všetko toto dokopy nám dáva pocit normálu v našich životoch a je to dôvod, prečo sme sa minulý rok nezbláznili, aj keď sme zrazu a úplne neplánovane prešli zo vzťahu na diaľku ku životu spolu 24/7.

Na tomto blogu máme aj rubriku o interiérovom dizajne, tak by ma zaujímalo, ako ste si zariadili váš nový domov a odkiaľ ste čerpali inšpiráciu.

Momentálne bývame v byte, ktorý si prenajímame. Bolo pre mňa veľmi dôležité, aby náš priestor bol príjemný a hlavne pokojný. Teda, aby tu neboli žiadne šialené a krikľavé farby (alebo v mojom prípade takmer žiadne farby) a aby sme priestor nenaplnili zbytočnosťami. Náš interiér je teda veľmi minimalistický bez veľa zbytočností. Ja sama milujem interiérový dizajn a je to jedna z vecí, ktorú by som išla študovať, ak by som sa znovu rozhodla ísť na vysokú školu. Neviem sa dočkať, kým budeme s Ryanom vo svojom vlastnom, aby sme to všetko mohli zariadiť presne tak, ako chceme. Bude tam veľa bielej a krémovej, minimalistické prírodné farby, veľa prírodného svetlého dreva a hlavne veľmi veľa svetla.

Čo sa ti na amerických domoch najviac páči a čo je na nich také špecificky iné od tých našich? Je ten váš typický americký?

Typické americké domy tu na stredo-západe Ameriky na mňa pôsobia ako domy z papiera. Celé domy sú tu z dreva a je to pre mňa veľmi zvláštne. Všade tu dávajú koberce, čomu absolútne nerozumiem (z dizajnového hľadiska) a nepáči sa mi, že každý dom pôsobí tak isto. Voláme ich „cookie cutter houses“ (alebo vykrojené cez tú istú formičku). Staršie domy vo väčších mestách sa mi páčia, tie majú oveľa viac charakteru a pôsobia na mňa decentnejšie a zaujímavejšie. Ale samozrejme, je to naozaj o preferencii. Ja v dizajne milujem miešať staré a nové elementy a pracovať s veľa charakterom, aby priestor nepôsobil príliš plytko. Náš byt je v klasickej americkej novostavbe. Je pekný, priestranný a príjemný. Určite mu ale chýba presne ten aspekt charakteru, ktorý opisujem. Na teraz nám však veľmi vyhovuje jeho lokalita a pocit bezpečia a pokoja, ktorý v tejto časti mesta panuje. Máme blízko dva krásne parky a výhľad na kopce. Človek má pocit, že sa tu dá dýchať. A k tomu máme obrovskú kuchyňu, takže sa naozaj nemáme na čo sťažovať. Sme za náš domov veľmi vďační.

A teraz viac o tvojich ilustráciach. Ako si sa ku tejto práci dostala? Prešla si si nejakým výtvarným procesom, kým si sa začala tvoriť cez ipad? Ako sa z hobby stala práca? Ako si u teba môžeme ilustráciu objednať?

Kreslím a tvorím už odjakživa. Už od základnej školy som snívala, že raz budem tvoriť a budem sa tým aj živiť. Vtedy som si však ani nevedela predstaviť, ako tento sen zrealizovať. Všetko to tak do seba zapadlo po mojom semestri v Montane, kde som študovala Dejiny umenia a mala zopár hodín vizuálneho umenia. Úplne ma to nadchlo a vedela som, že s tým musím pokračovať. Začala som oveľa viac a pravidelne maľovať akvarelom a postupne som prešla na digitálne ilustrácie. Stalo sa to mojim hobby a postupne si moju tvorbu ľudia začali všímať aj na instagrame. Netrvalo to dlho a prišla prvá objednávka ilustrácie na zakázku. No a tak sa to nejako celé rozbehlo. Momentálne stále prijímam svoje objednávky vďaka môjmu portfóliu na instagrame, no tento rok mám v pláne konečne spustiť svoj vlastný eShop a posunúť svoju tvorbu a biznis zase o kus ďalej.  

Ako by si opísala svoj štýl? Čo najradšej kreslíš? Majú tvoje ilustrácie nejaké spoločné prvky, taký tvoj rukopis?

Hmm, to je dobrá otázka. Myslím, že môj štýl je taký mix všeho-všudy. Ide o štylizovanú ilustráciu, veselú digitálnu grafiku a v neposlednom rade o 2D florálne a iné vzory. Moje ilustrácie ľahko spoznáte podľa veselých pastelových farieb. Asi v každej ilustrácii nájdete ružovú, tá je moja obľúbená.  Rada všade pridávam nejaké florálne prvky, listy a konáre a všelijaké kvetinky sú obrovskou súčasťou môjho estetického vizuálu. Čo sa týka portrétov, pre radosť si kreslím postavy s menšími hlavami a širokými ramenami. No na zakázku tvorím aj viac realistické podobizne. Rada sa hrám s organickými tvarmi, pokojnými kombináciami farieb a nikdy neprikladám príliš veľkú dôležitosť realite a pravdivým pomerom. Umenie som nikdy nevyštudovala a v ilustrácii som samouk, čo mi dáva voľnosť tvoriť tak, ako sa mi len chce.

Aké máš plány s tvojou značkou do budúcna? Máš publikum aj medzi Američanmi aj Slovákmi? Tvoj instagram je dvojjazyčný, čo je výhoda.

Kedže teraz bývam v USA, chcem sa venovať rozšíreniu svojho amerického publika. Momentálne je 70% mojich sledovateľov zo Slovenska a Čiech a zvyšok z Ameriky a ostatných kútov sveta. Aj preto je môj IG hlavne po anglicky. Niekedy prekladám veci do slovenčiny, ale zvyčajne to nechávam všetko po anglicky, aby čo najviac ľudí mohlo rozumieť.  Mojim cieľom tento rok je svojich sleodvateľov rozdeliť asi 50 na 50. Ako som už spomínala, tento rok sa chcem venovať spusteniu svojho eshopu, s čím prídu aj nové produkty. Postupne by som chcela menej času tráviť individuálnymi portrétmi na zákazku a vytvoriť si skôr stabilný pasívny príjem, aby som sa mohla venovať aj väčším projektom ako ilustrovaniu kníh či väčším spoluprácam s rôznymi firmami a tvorcami.

Chcela by si sa kresleniu venovať naplno?

Určite áno. V podstate je to jediná vec, ktorú momentálne aj konzistentne robím. Nechodím do školy a inde pracovať nemôžem kvôli imigračným zaležitostiam, preto sa moje umenie stalo mojou jedinou prácou. Zatiaľ z toho však nemám dostatočne vysoký príjem na uživenie sa — hlavne tu v Amerike, kde sú ceny vyššie. Našťastie na mojom príjme nestojí chod našej domácnosti, a tak môžem bez stresu tvoriť koľko sa mi chce a nie je to problém, ak mesačne nezarobím danú sumu.

Máš nejaké plány do budúcna, keď už budú všetky papierovačky s pobytom uzavreté?

Mojim snom je mať jedného dňa nejaké pekné štúdio a asistentku – niekoho, kto mi bude pomáhať so všetkou administratívou. Vizuálne to už mám všetko naplánované. Bude tam stena, ktorú celú vymaľujem svojimi klasickými lístkami a kvetmi v ružovej, bude tam pekný tmavo-tyrkysový gauč, ktorý bude ladiť so všetkými ilustráciami. Budeme mať vysoké okná a stropy, dobrý kávovar a príjemný priestor. Ja som klasický vizionár. Často neviem zaspať, lebo si v mysli predstavujem a vizualizujem svoje sny a túžby (ako napríklad aj toto štúdio). Ale ked sa všetka imigrácia konečne vyrieši, hneď budem letieť späť na Slovensko. Oficiálne si zmením meno a pôjdem do všetkých obľúbených bratislavských kaviarní…samozrejme, ak to situácia dovolí!

Nie to prekvapivé, že sa ich prírodná a minimalistická estetika prejavila aj pri zariaďovaní ich domova. Ja som síce u Jakuba a Naty ešte nebola, ale z tých pár kútikov, ktoré som videla na instagrame som tušila, že to bude niečo špeciálne. Keď súhlasili s mojim nápadom pozrieť sa k nim na virtuálnu návštevu, veľmi som sa tešila, že na blogu budeme mať zas niečo nové, z čoho sa môžeme inšpirovať. Ešte viac sa ale možno teším z toho, že si ich domov budeme môcť pozrieť ich očami alebo teda ich objektívom. Tak teda vitajte u Jakuba a Naty alebo Simmer and Simmer. Verím, že okrem krásnych fotiek vás inšpiruje aj príbeh ich cesty k foteniu, hľadania rytmu medzi prácou a domovom, nachádzania ich vlastnej estetiky a nakoniec aj Vianoc.

Ako ste sa dostali ku foteniu? Čo je takou vašou špecialitou? Kde momentálne sídli vaša značka?

N: “Jak šľepa kura ku zarnu” (ako slepá sliepka k zrnu pozn. preklad.) jak by povedal pravý vyhodňar. K foteniu sme sa dostali každý trochu inak. Ja fotím už od mojich štrnástich, fotila som jednu svadbu kamarátky a potom len nejaké akcie u nás, profilovky kamošiek. Základy ma naučil môj brat a neskôr kámoš, ktorý mi daroval jeho starý foťák, ale inak som moc nemala ani profi program na úpravu, takže som upravovala na pixlr a snapseed. No a potom som stretla Jakuba. 

J: K focení jsem se dostal když jsem působil jako dobrovolník v Žilině. Jak symbolické! Tehdy jsem si jel do Prahy k neznámému arabovi po svoji první zrcadlovku. A začal jsem se učit fotit. Po skončení stáže v Žilině jsem absolvoval 3-měsíčný mediální stáž s misijní organizaci Josiah Venture. Tři měsíce jsme jezdili po Evropě a fotodokumentovali činnost organizace. 

N: Usadili sme sa na nejakú dobu v malom mestečku pod Krušnými horami, v Litvínove na severe Čiech. Fotíme hlavne svadby, rodiny a páry. Sústreďujeme sa na zachytávanie príbehov ľudí. Tiež radi objavujeme poklady tohto zabudnutého kraja, kreatívcov, ktorí sú tu na severe vzácni. Och a veľmi radi cestujeme a spoznávame tento krásny svet. No a čím sme špeci, … asi tým, že sme obyčajní. 

J: To je dobrý! S tím souhlasím. Naši specialiatou je v přirozenost, nestrojené momenty, věrné barvy, autenticita, příroda…

Ako sa vaša práca – teda fotka – prelína s vaším domácim životom, rodinou, domovom?

N: Prelína sa až moc a práve preto sa snažíme žiť v rytmoch a oddeľovať prácu od domova. Napríklad na ranných prechádzkach, na obede a na rande sme si zakázali hovoriť o fotení. Napríklad aj to že máme oddelený byt od nášho office/atelieru je jedna z vecí , ktoré nám pomáhajú oddeľovať.

Ale otázka bola ako sa prelína… Prelína sa pretože fotíme spolu a je to niečo naše, takže to nesieme v srdci a rozmýšľame nad tým a investujeme do toho. Sme manželia a kolegovia. To, čo sa mi páči na tom spojení domova a fotky, a čo by som nechcela určite obmedziť, sú vzťahy, ktoré vzniknú pri fotení s úplne neznámymi ľuďmi. A oni sa stanú súčasťou nášho života. 

Povedzte nám teraz niečo o vašom domove. Akým procesom ste si bývanie vybrali? Aké sú jeho najväčšie výhody?

N: Bývame v radovej zástavbe v kľudnej časti mesta. Výhodou nášho domu je záhrada a členitosť domu, čo môže byť aj nevýhodou, ale zatiaľ je to výhoda. Páči sa nám aj lokalita, 10 min autom máme krásne Krušné hory, sme hodinku od Drážďan a od Prahy. Nemyslím si, že sme si bývanie vyložene vyberali podľa najlepšej lokality a výhod. V rozhodovaní hrali rolu ešte iné, pre nás dôležitejšie faktory. 

J: Mne se líbí historie domu, líbí se mi že má historii a že je to na něm vidět. Během rekonstrukce jsme nechali jednu stěnu odhalenou. Baví mne to, že každá cihla je iná, nekteré nesou v sobe díri po hřebících, na kterých viseli obrazy.  

Akým miestom je pre vás váš domov?Ako by ste ho opísali 3 slovami?

N: Miestom odpočinku, miestom plným navštev, príbehov a rozhovorov do hĺbky a tiež miestom, kde oslavujeme. 

J: Toto místo je útulné, bezpečné a prostě naše.

Ako ste si dom zariadili? Mali ste nejaké konkrétne veci na mysli, ktoré ste tam chceli mať a aj ste ich zrealizovali? Ktoré kúsky máte špeciálne radi?

N: Mne sa veľmi páčil dánsky minimalizmus, pretože som tam rok študovala a bola som prekvapená, ako ten design Dáni majú v sebe.  Každý dom bol útulne zariadený, hovoria tomu Hygge. Takže moja predstava bola Škandinávia. Ale úplne sa nenaplnila a v našom byte je z Dánska len to Hygge.

J: K tomu máme hodně co povědět. Ja jsem si představoval náš byt v urban minimalistickm stylu. Proto tady máme ty cihly. Chtěl jsem dřevěnou prkennou podlahu. Dokonce jsme kvůli tomu nechali koupit prkna na bazoši a pak je přes známost zbrousili v truhlárne. No nakonec jsme je nepoužili, na místo dřevěné podlahy jsme se rozhodli pro lino v imitaci dřeva. Ale prkna se zužitkovali. Vyrobil jsem z nich a staré židličky stolek. Vyznamným kusem je pro mne stůl z Československa, na něm jsem snídal od svého narození. Natálka ho hezky obrousila. A taky máme zrcadlo po naší babičce. 

N: Mnoho vecí sme zrekonštruovali alebo vyrobili. Jakub upravil svoje komunistické skrinky, že? 

J: To jsem taky chtěl říct… natřel jsem je na bílo a přimontoval kolečka, tak aby byli mobilní. A židle jsou ze staré modlitebny, našli jsme je na půdě. V tomto domě se totiž kdysi scházeli křesťané. 

N: Potom sme väčšinu vecí kúpili z IKEI alebo z JYSK, niektoré doplnky, vázy máme z H&M Home.  

Máte nejaký obľúbený kútik?

N: Ja mám rada veľmi náš “obejvák s ušákem” a s krbom, a v lete záhradka. Pretože tam sa deje väčšinou môj odpočinok. 

J: Súhlasím, mám rád taky knihovnu. Náš office/atelier je taky moje oblíbené místo kvůli industriálním prvkům, které jsme do nej vložili. 

7. V ktorej miestnosti najviac trávite čas a ako ste ju tomu prispôsobili?

N: V našom byte najviac používame obývačku a jedáleň (sú spojené). Počas dlhých večerov si zapálime v krbíku a čítame knihu, s dobrým čajom alebo vínom alebo len tak pozeráme do ohňa a meditujeme. Návštevy to väčšinou ocenia najviac, keď sa po dlhej prechádzke v zime uchýlime k nám domov a prekrehnutý sa môžeme zohriať pri ohni. Ale najviac času trávime v našej pracovni. Určite je menej útulnejšia ako u nás v byte ale je nám v nej aj napriek tomu dobre. Povedala by som, že ma to tam motivuje pracovať a byť kreatívnou. Neviem kvôli čomu to môže byť. 

J: Podle mne je to tím industriálním feelem a minimalismem co ta místnost má. Je tam velké plátno na focení lidí nebo produktů, 3-metrová masivní deska (nohy jsou z IKEI) a taky lepší židle. Máme tam i gauč pro pracovní setkání nebo chillout. 

N: Sme veľmi radi za tento náš atelierik. Pomáha nám to nie len v stimulovaní kreativity, ale aj v oddelení pracovného života. Snažíme sa nechať prácu zamknutú v office. Ale nie vždy nám to ide. 

J: Souhlasím, je fajn pracovat spolu u jednoho stolu. Pomáháme si navzájem v disciplíně ale zároveň si všední chvíle dokážem zpříjemnit různou srandou, interním vtipem. Strašne rýchle nám spolu čas letí.

Ako vyzerajú Vianoce u vás doma? Čím je toto obdobie iné od zvyšku roka a ako ho zvyčajne ako rodina trávite?

N: Tento rok to budeme spolu stráviť tretie Vianoce. Vianoce máme veľmi radi, stromček máme už začiatkom decembra. Máme radi svetielka a sviečky, sneh a vetvičky. Každý rok ideme s našimi kamošmi do Seifenu, čo je kúzelné nemecké mestečko 20 minút odtiaľto. Chodíme tam na trhy a na “Českou mši vánoční”. Nádherná atmosféra, priala by som vám to zažiť. 

J: Miluju bramborový salát a rád jsem uvítal změnu ve formě lososa místo kapra. Naty to dělá strašně dobře. Cukroví moc neděláme, když tak Naty udělá medovníkové kuličky. Posloucháme gramofon, Naty dělá věnce a zdobíme stromeček. 

N: Tvoríme si tradície, niektoré sú prevzaté z našich domovov, niektoré sú úplne nové. Na Štedrý večer si spolu pripravujeme večeru, zapálime v krbe a čítame si vianočný príbeh, príbeh narodenia Ježiša Krista. Po večeri si dávame darčeky, reflektujeme a pozrieme si spolu nejakú rozprávku. Tento rok plánujeme zaniesť zvieratkám v lese jabĺčka. To je tradícia, ktorý sme si prevzali z Jakubovej rodiny. A chcela by som urobiť vaječný likér, tak uvidím ako sa mi podarí. 

 Akým spôsobom si tvoríte vianočnú atmosféru? Ktoré sú vaše obľúbené vianočné dekorácie?

J: Moje nejoblíbenější dekorace je velký věnec na stěně nad krbem. 

N: Vianočnú atmosféru určite pomáha tvoriť vôňa vetvičiek, svetielka a koledy.  Často počúvame album od Lauren Daigle Behold. Tento rok som skúšala vytvoriť ozdoby s papiera, myslím že pri tom ostanem. Inšpirovala som sa H&M Home. 

Zhodli sme sa s Jakubom, že ten najdôležitejší faktor je príprava srdca. Pretože Vianoce sú o jednom veľkom Dare, ktorý nám bol daný, každé Vianoce sa modlíme: “Bože, čo nové mi necháš si uvedomiť počas týchto Vianoc? Čo z tohto tajomného príbehu odkryješ môjmu srdcu?“. Tak na to každé Vianoce čakáme a stále nám Boh niečo nové ukáže z toho tajomného príbehu Vianočnej noci.

Týmto jednoduchým spôsobom si môžete vyrobiť niekoľko typov dekorácií. Dlhú girlandu môžeme využiť ako reťaz na stromček alebo si ju povešať po schodisku, popri záclone, na okno, na skrinku. Jednotlivé koliečka pomaranča uviazané na špagátiku sú tiež peknými ozdobami na čečinu vo váze alebo aj samotný stromček. Odložte si pár kúskov, ako milý detail k baleniu darčekov. No a ďalší nápad je pohľadať v lese peknú drevenú halúzku, priviazač na ňu niekoľko menších girlánd a celý výtvor zavesiť ako ozdobu na stenu.

Viem, že sa sušené pomaranče dajú kúpiť v kvetinárstve, ale je to celkom škoda, keď z jedného pomaranča nakrájate aj 8 koliečok. Navyše tie domáce majú trošku živšie farby ako tie, čo som videla v kvetinárstvach.

Postup na výrobu girlandy

Čo nám treba:

• Čerstvé pomaranče (veľkosť a počet podľa chuti)
• papier na pečenie
• servítky/ utierka
• Pekný špagátik – jutový, ligotavý či čisto biely
• Nožnice
• Ihla na vytvorenie dierky
• Ozdoby navyše: halúzka, celá škorica, badián, čečina, stužka…

Postup:

1. Rúru predhrejeme na 120°C a pripravíme si plech vystlatý papierom na pečenie (podľa množstva pomarančov aj 2 plechy).
2. Pomaranče ostrým nožíkom nakrájame na stredne tenké koliečka. Utierkou alebo servítkou ich trošku vysušíme.
3. Koliečka poukladáme vedľa seba na plech a na hodinu (prípadne viac, ak sa vám budú zdať ešte príliš šťavnaté – záleží aj od priemeru koliečok) vložíme do rúry. Po hodine ich otočíme z opačnej strany a pečieme ďalšiu hodinu. Necháme vychladnúť v rúre. Každá rúra je iná, tak proces pravidelne sleduje a ak by sa rýchlo opekali, teplotu znížime.
4. Vychladnuté koliečka teraz môžeme navliecť na nitku. Ihlou alebo aj nožnicami spravíme 2 malé dierky na protiľahlých stranách koliečka a špagát nimi prevlečieme. Pokračujeme s ľubovoľným počtom koliečok. Dekoráciu môžeme dotvoriť škoricou, badiánom, vetvičkami čečiny… Ak robíme girlandu, dáme si pozor, aby sme všetky koliečka navliekli z rovnakej strany – tak, aby šnúrka ostala zo zadnej strany koliečka. Mne pomaranče celkom dobre držali, ale ak by sa vám po nitke posúvali, môžete ich zo zadu ešte pripevniť páskou.
   
   

Nájdete tu kúsok nášho domova a príbeh o tom, ako som si našla svoj štýl. Domov je pre mňa hlavne miesto, kde sa cítim príjemne, bezpečne a útulne. Mal by mať tú správnu atmošku do jesenných večerov, ale aj letných nocí. Je to miesto, kde sa naši priatelia môžu cítiť ako doma.

Tento rok sme sa neplánovali sťahovať, ani kupovať byt. Celé sa to tak zomlelo, že práve keď sa začala karanténa sme sa ocitli v novom prázdnom byte s výhľadom na lúku a kúpnou zmluvou v šuflíku. Keď sa pozriem na tento rok, bola to asi tá najlepšia vec, čo nás čakala, bez toho, aby sme o tom vedeli (aj keď asi veľmi nemala s čím súťažiť o prvé miesto #2020). V starom prenájme sme si veľmi hrať na dizajnérov nemohli, takže predstava čistého, nového a hlavne prázdneho bytu bola pre mňa ako sen. Byt mal hotovú plávajúcu podlahu, kúpeľňu a zariadenú kuchyňu, ale okrem toho bol ako maliarske plátno.

Len čo som sa s nadšením pustila do internetových prieskumov v štýlových a nábytkových končínách, moja dlho vysnívaná predstava o tom, ako si raz zariadim vlastný domov narazila na realitu. Ukázalo sa, že tie kúsky, ktoré som mala úplne jasné a dopodrobna vymyslené akosi neexistujú na slovenskom trhu. Ak sa k nim náhodou niečo priblížilo, bolo to buď šialene cez rozpočet alebo to bola ikea, ktorá je super, ale má ju doma každý.

Plné vrece inšpirácií

Druhý konflikt som mala s mojimi vlastnými estetickými tendenciami. Už od malička ma svojím pohodlím lákal útulný štýl amerických domov s mäkkými károvanými gaučami, okrúhlymi stolmi a jemne starožitným nádychom (žeby Gilmore Girls?). Tiež ma to posledné roky ťahalo k boho inšpirácii, ktorá je možno príjemná v lete ale v zime z nej vôbec nejde tá útulnosť. Začiatkom roka som čítala Harry Pottera a v mojej mysli sa uložila predstava mať v obývačke kúsok z Gryffindor common room a truhlicu namiesto stolíka. Tiež celkom frčím na mierne zaprataných parížskych bytoch s vysokými stropmi, fancy zlatými či zamatovými doplnkami, záplavou rastlín a komínmi kníh. A do toho všetkoho sa hlásila moja vidiecka vintage duša, ktorá túžila po dome z Malých žien so starými príborníkmi, rustikálnymi stoličkami, mosadznými kohútikmi a ľanovými obrusmi. A ten moderný minimalizmus má tiež čosi do seba, ako aj moja dlhoročná predstava zarámovaných plagátov mojich obľúbených kapiel.

Toľko v skratke k mojej inšpirácii, keď máte dvojizbový byt a lesklú kuchyňu v ňom. Asi vám je jasné, že tieto štýly sa proste nedajú skĺbiť. Ani si nechcem predstaviť, ako by niečo také vyzeralo. Alebo?

Bolo pre mňa ťažké rozhodnúť sa, ktorým smerom ísť a ktorý zas obetovať a do toho všetkého sa mi zamiešala farba dlážky, dverí a kuchyne, ktoré v byte už boli ako aj celkom veľká priestorová limitácia. Bola to výzva! Ale vďaka nej som našla svoj štýl. Neviem, či má nejaké meno, ale niekedy na internete narazím na interiéry, v ktorých niečo podobné spoznám a rozmýšľam, ako by sa dal vystihnúť. To, čo ma na ňom prekvapilo je, že sa v ňom dajú nájsť stopy všetkých tých vyššie spomenutých rozporuplných štýlov.

A tak teda, takto to celé do seba zapadlo. Nechceli sme zbytočne míňať peniaze, tak sme si, čo sa dalo, teda gauč a posteľ, priniesli zo starého bytu. Kreslo som dostala od babičky a okrem toho, že je zachované a pekne sa sem hodí, mám veľmi rada kúsky, ktoré v sebe skrývajú aj nejaký osobný význam.

Prvú vec, čo som si kúpila bol koberec

Asi to bude ten boho smer, ktorý mi už dávnejšie dal predstavu o mojom ideálnom koberci. Taká tá moderná verzia vyblednutého perzského koberca, najlepšie vo vínovej. V mojich prieskumoch som ale taký nikde nenašla a už som si myslela, že pôjdem smerom farebného mexického koberca (asi tiež z boho zákutí), keď som presne taký vysnívaný našla vo vianočnom výpredaji v Zara home. Počas prieskumu som málokedy našla niečo, čo ma tak nadchlo, takže koberec rozhodol a zvyšok sa musel prispôsobiť.

Aj kvôli priestoru a možno aj ako pozostatok mojej americkej idylky som hľadala okrúhly drevený stôl. Ten náš som našla na bazoši za 25 eur. Jedna fotka na instagrame mi do hlavy vložila predstavu presne toho tvaru stoličiek, ktoré teraz aj máme, len som sa rozhodovala medzi bielymi a čiernymi kvôli vyváženiu farieb v miestnosti. Vyhrali biele, keďže sa k nim pri väčšej návšteve ľahko pridajú balkónové biele stoličky. (Tretia alternatíva bola mať každú stoličku úplne inú).

Kam s knihami…

S Josém sme obaja veľkí čitatelia a knihy boli prvá vec, čo sme presťahovali. Bolo teda jasné, že nám treba veľkú knižnicu, na ktorú však v byte nikde nebolo miesto. Niekde v kútiku hlavy som mala uložený obraz s policami plnými kníh, ktoré nesiahali ani len do pol steny a tvorili miesto na dekorácie a obrazy. A tak vznikol náš tv stolík a knižnica v jednom.

Zato nad tým kávovým stolíkom som veľmi dlho špekulovala. Kedysi som túžila po takom stolíku, čo vyzerá, ako odrezaný hmeň stromu a teraz som si ho mohla splniť. Nevedela som, či by sa sem hodil a či ho vôbec ešte stále chcem. Stále som mala v hlave ten Gryffindor a tmavé surové drevo, na ktoré si položím hrnček čaju v neskorý večer. Nakoniec vyhrala pragmatika. Keďže sme obaja veľkí odkladači tak nám bolo treba stolík s priestorom, kde môžme všetky knihy, zošity, ovládače, sluchátka….schovať mimo zraku a presne taký, ešte aj vo farbe blízkej našej podlahe a s efektom starého kusu dreva ale elegantnými modernými nožičkami som našla a dodnes neoľutovala.

Postupne som sa stále viac uberala takým tradičným štýlom s moderným nádychom. Veľmi rýchlo som zistila, že to, čo je na mojom výbere najdôležitejšie je práve útulnosť. Tá spájala všetky tie estetiky, až na tú boho. Dala som si teda pozor, aby som to neprehnala, ale sem tam do dekoru zakomponovala nejaký ten slamenný košík, bambusový rebrík, aj to ratanové zrkadlo alebo macrame kvetináč. Krásne dopĺňajú tento priestor a sami v ňom dostávajú novú podobu.

Medzi ďalšie obľúbené doplnky patrí koberček v spálni, ktorý som už dlho vyzerala v Coincase a sadol sem ako uliaty a minimalistická lampa s veľkou žiarovkou, moderná obmena retro petrolejovej lampy.

Zo starého bytu sme si doniesli tmavosivý štrikovaný puf. Už od kúpy koberca som sa potešila, že nebudem musieť meniť vankúšiky na sedačke (s tým mexickým kobercom by neprešli), pretože ich mám veľmi rada. Sivý puf a sivý vankúš ma priviedli k tmavosivému obrusu a deke. Táto farba sa krásne hodila k zútulneniu bielej izby a tieto jednotlivé kúsky sa skvelo zohrali k vytvoreniu jednotného dojmu.

A čo steny?

Steny som chcela nechať biele. East of Eden od Johna Steinbecka je kniha, ktorý nás oboch veľmi zasiahla, preto som hľadala nejaké umenie, ktorá by s ňou bolo spojené. Nakoniec som na etsy kúpila plagáty v digitálnej forme a dala si ich za pár eur vytlačiť podľa rozmerov magnetických rámikov, ktoré nakoniec vyhrali nad tými kovovými priesvitnými. Aj keď jeden zlatý stojatý som si predsa neodpustila.

V spálni som využila kus bielej steny nad písacím stolom, aby som si vystavila niekoľko našich spomienok ako aj pekných kúskov umenia.

A čo tá kuchyňa?

Sama by som si asi takúto kuchyňu nikdy nevybrala. Moderná lesklá nebola na mojom zozname estetických vplyvov, ale musím sa priznať, že som si ju celkom obľúbila. Je to presne ten moderný element, ktorý dotvára tento priestor a vďaka tej drevenej časti pôsobí teplejšie a nie tak sterilne, ako by inak mohla.

Nemám rada, keď je kuchynská linka plná vecí, preto som na nej nechala len tie, ktoré okrem funkčnosti dotvárajú aj atmosférou. Občas sa to tu síce nahromadí, ale v zásade som skryla hriankovač a kávovar a nechala drevené lopáriky, drôtený košík na ovocie, retro kanvicu, keramický hrnček na varešky, ktorý som si priniesla z Nórska a moje kuchárske knihy.

Myslela som si, že spojená obývačka s kuchyňou môže po čase pôsobiť trochu stiesňujúco – stále zavretí v tej istej izbe. Pravdou ale je, že sa v tomto otvorenom priestore cítime oveľa lepšie ako v dvoch malých panelákových komôrkach a stále nás aj napriek mnohým dňom strávených len v tejto izbe, neomrzel.

Nekonečný balkón

Okrem výhľadu na lúku, ktorá je pár minút peši a skvelým miestom na prechádzky, je veľkou výhodou tohto bytu obrovský bálkón. Zo začiatku mi prišla škoda, že je oranžový, ale rýchlo som si ho zaplnila rastlinkami, svetielkami a záhradným nábytkom a  krásne nám spríjemnil zoomové pauzy v teplých mesiacoch.

Och, a ak si po dočítaní tohto článku hovoríte, kde bol pri plánovaní môj manžel, bol presne tam, kde sme obaja chceli.

Spokojný, že ho nezaťažujem s detailami, v ktorých sa nevyzná ma nechal spokojnú, robiť si svoje wordové dokumenty a pinterestové boardy. Ak sa mu niečo naozaj nepáčilo, tak sme to zavrhli, ale väčšinou som moje široké interierové dilemy zúžila na výber medzi dvoma alebo troma kúskami a vtedy sa k jednému priklonil.

Okrem bosých výletov na pláž, spoločenských hier či pečenia domácej pizze sme boli nadšené zo samotnej chatky, ktorá (narozdiel od našich slovenských víkendovích chát) vyzerala, akoby vypadla z pinterestu alebo časopisu o bývaní. Pôsobila takou útulnou harmóniou medzi divokou prírodou naokolo a moderným škandinávskym minimalizmom. Námornícke doplnky ladili s dych-berúcim výhľadom na fjord, biele presvetlené priestory chatke dali letný nádych a rustické drevo dodávalo pocit domova.

Keď som rozmýšľala, ktorý interiér by ďalej obohatil našu rubriku Na návšteve, spomenula som si na náš krásny deň pri fjorde a nadšene napísala Ingrid, ktorý nás veľmi ochotne aj so svojou rodinou znovu privítala v ich krásnej víkendovej idylke. Veľmi sa teším, že si tento krát môžeme nabrať inšpiráciu z trošku iného štýlu a pozrieť sa aj za hranice Česka a Slovenska. Tento raz som si interér nemohla prísť sama nafotiť, ale myslím, že vám fotky z ich rodinného archívu dajú dostatočnú predstavu. Pridala som aj pár momentiek z nášho letého výletu, ktoré atmosféru tohto domova celkom dobre zachytávajú.

Ingridina mamina Cecilie mi na diaľku zodpovedala pár otázok o tejto krásnej chatke a inšpirácii za ňou

Ako dlho už máte túto chatku a s akým účelom ste si ju postavali?

Kúpili sme si ju pred 8 rokmi. Dovtedy sme si prenajímali chatku v tej istej oblasti a veľmi sme chceli mať vlastné miesto. Nachádza sa menej ako hodinu autom od nášho domu, takže v nej môžeme tráviť veľa času.

Keby si mala chatku opísať tromi slovami, aké by to boli?

Jednoduchá, pohodová, jasná a pokojná (aj keď to sú štyri).

Čo sa nachádza vo vnútri?

Je tam kuchyňa, obývačka, 3 spálne a kúpeľňa. Vzadu je malá prístavba s manželskou posteľou.

Aká bola inšpirácia pri zariaďovaní interiéru? Je táto chatka podobná väčšine nórskym chatkám?

Tá pôvodná chatka bola veľmi tmavá s malými oknami a izbami a terasou smerom na sever a teda preč od mora. Chceli sme to spraviť viac svetlé a priedušné. Zabudovali sme veľké okná a skladacie dvere, ktoré otvoria kuchyňo-obývačkový priestor smerom na prednú terasu. Kvôli nariadeniam sme nemohli pridať ďalšie metre štvorcové k hotovej stavbe, tak sme pôvodnú terasu prerobili na extra izbu a kúpeľňu. Steny a podlahy sme natreli na bielo, aby sme dnu dostali čo najviac svetla. Narozdiel od vertikálnych dosiek, ktoré sú v Nórsku tradičné, som chcela horizontálne dosky. Páči sa mi, ako chatke dávajú ten správny plážový nádych.

Aký je váš obľúbený kútik chatky?

Milujeme naše veľké okná a to, že aj keď si dnu, je to ako keby si bola vonku. Ten pohľad je nádherný.

Kde ste si zadovážili nábytok a vybavenie? Hľadali ste nejaké konkrétne kúsky?

Nábytok v kuchyni a obývačke je z prírodných materiálov ako drevo, slama, vlna alebo bavlna ako aj v prírodných tónoch s výraznými prvkami okrovej žltej. Obliečky v izbách sú ladené do tlmených zemitých farieb, k čomu ma inšpirovala fotka vankúšov v jednom časopise. Konferenčný stolík ako aj nočné stolíky sme si vyrobili sami zo starých drevených bedničiek na jablká. Jedálenský stôl so stoličkami sme si priviezli z nášho mestkého domu, keď sme ich vymenili za nové. Tie stoličky sú od tradičnej nórskej značky Axel a vyrábajú sa na západe Nórska z borovicového dreva a slamy. Máme aj klasické Adirondack stoličky z cédrového dreva, ktoré v lete používame ako vonkajšie lehátka a keď sa ochladí ich prikryjeme kožušinou a máme z nich vnútorné kreslá. Krb je z pôvodnej chatky a páči sa nám jeho rustický vzhľad. Tiež tu máme krásne sklenené banky, ktoré pôvodný majiteľ používal na rybárskych sieťach. Položila som ich ako dekoráciu na okno a je to naozaj krásne, keď sa svetlo odráža cez ich farebné sklo.

Akým spôsobom v chatke trávite čas?

Počas leta tam trávime skoro každý víkend. Je to veľmi dobré miesto pre hostí. Tým, že je veľmi blízko nášmu domu tak nás známi niekedy spontánne prídu navštíviť a veľmi si to užívame.

Využívate chatku na nejaké špeciálne príležitosti?

Trávime v nej skoro všetky jarné a letné víkendy ako aj dovolenky a sviatky. Niekedy nám slúži aj ako home office.

Čo máte na tomto mieste najradšej?

Máme na tom radi, že sme tak blízko prírody, hlavne mora a pláže. Veľmi radi chodíme na túru popri popbreží. Najradšej ale trávime čas plávaním alebo opaľovaním sa. Často hráme hry alebo chodíme na výlet na člne.

Vždy tu zažívame akýsi zvláštny pokoj. Myslím, že to je preto, že sme tak ďaleko od dopravnej premávky a tak blízko prírody. More je tiež veľmi upokojujúce.

Je pre Nórov typické mať letnú chatku pri pláži?

Je u nás veľmi typické mať buď chatku na pobreží alebo chatku v horách. My máme to šťastie, že máme obe. Nóri veľmi radi trávia čas v ich „hytte“ (drevenej chatke). Tradičná hytte je veľmi jednoduchá, bez tečúcej vody alebo kúpelne, ale moderné dovolenkové chatky sa svojím štandardom vyrovnajú alebo ešte prevýšia naše bežné domy. Nóri tiež veľmi radi cestujú okolo celého sveta, ale v tomto koronovom období sú nám naše chatky veľmi vzácne.

Máte nejaké obľúbené jedlá, ktoré v chatke počas prázdnin pripravujete?

Veľmi radi prirpavujeme kávu v mojich Bialetti konvičkách rôznych rozmerov. Vymyslela som veľmi múdry systém viacfarebných hrnčekov, aby si každý zapamätal ten svoj a nemuseli sme zbytočne umývať viac riadu, než treba. Robíme domácu pizzu na grile. Máme tu miestne talianske potraviny, kde kupujeme múku na pizzu a mozzarellu. Radi tiež grilujeme a pripravujeme šaláty zo zeleniny od nášho miestneho organického farmára a byliniek z našej malej bylinkovej záhradky.

Je niečo, čo by ste do budúcna chceli na chatke zmeniť?

Radi by sme mali prístrešok nad vonkajšou terasou, aby sme mohli tráviť ešte viac času vonku, ale kvôli nariadeniam spojených s pobrežnými stavbami to nie je možné.

Ako sa vám ako dvom Slovákom žije v Prahe? Čo je na tom meste najlepšie a čo vám zas vadí?

Vadia mi turisti, ale to sme aj my – preto do centra nechodím, keď nemusím. Mišovi chýba euro:D a rovinaté cesty na bicykel. Ja mám rada, že v okolí máme všetko čo potrebujeme a do centra nemusím vôbec chodiť. Vadí mi, že precestujem dve hodiny každý deň do práce.

Kúpili ste prázdny byt, odkiaľ ste pri zariaďovaní čerpali inšpiráciu? Aký štýl je vám blízky?

Ja sa neviem rozhodnúť pre jeden štýl, našťastie Mišo má vačšinou jasno. Na jednej strane by som chcela skandi minimalismus, na druhej sa zas chcem cítiť útulne ako v parížskom byte. Keď sme zariaďovali, dostala som od Miša knižku z nášho obľúbeného kníhkupectva (Book Therapy) Petite Places – inšpirácia pre malé domy/byty. Nejak sme podľa toho nešli, ale inšpirácia sa asi nalepí aj len z listovania stránok. Mám ale rada obdobie funkcionalizmu, keby môžem, tak bývam vo Vile Tugendhat. A milujem kvetiny, bez tých by to nešlo.

Kupovali ste všetko nové alebo máte niečo aj z bazaru alebo prerobené?

Snažili sme sa vyhnúť Ikei pri kúpe nábytku, preto sme hľadali rôzne alternatívy. Okrem dvierok na kuchyni a vstavanej skrine v spálni sa nám to aj celkom podarilo. Všetky stoličky v byte máme z bazárov – od začiatku som vedela, že nebudem kupovať nové stoličky a hlavne som chcela mať každú inú, keď k nám prídu návštevy. Dve som dokonca zobrala z fakulty, kde som pracovala a boli na vyhodenie. Sú to Ton stoličky a to som nemohla dopustiť, tak so mnou išli z práce električkou.

Páči sa mi ten kontrast medzi novým a starým. Zariaďovali sme postupne, asi ako väčšina mladých ľudí a to nám umožnilo si všetko dostatočne premyslieť a nekupovať veci unáhlene. Veľa vecí máme na mieru, keďže náš byt je malý a potrebujeme využiť priestor na plno – kuchyňa, knižnica v obývačke, skrinky v kúpeľni. Samozrejme máme ešte veľa plánov v byte – mám vysnívanú posteľ, na ktorú si však budeme musieť ešte počkať.

Keď človek vstúpi do vášho bytu, hneď si všimne krásny kuchynský kút. Aký je za ním príbeh?

Michal si vo svojom obľúbenom bare (Luft) už od začiatku všimol krásného interiéru a tam začal príbeh našej kuchyne. Zistil, kto to zariadil a spojil sa s dizajnérkou, ktorá to navrhla. Mišo všetko premeral, nakreslil – povedal akú ma predstavu a spolu to vymysleli. Drevo v kuchyni je neopracované, je z jedného kusu a sušené dva roky. S kuchyňou to teda nebolo vôbec jednoduché a miestami som si myslela, že ju nikdy nebudeme mať, ale stálo to za to, pretože je presne taká akú som si vysnívala

Ktoré kúsky nábytku alebo dekorácií máte špeciálne obľúbené? Prečo?

Moje kreslo! Videla som ho na instagrame a rôznych blogoch a potom som ho objavila na designbanke. Je to design od Le Corbusiera. Túžila som po ňom strašne dlho, až sa mi to konečne na moje 26. narodiny splnilo a som z neho fakt šťastná.

Máte nejaké doplnky privezené zo zahraničia?

Mišo nechce nikdy nosiť nič, takže to ostáva na mne. Vačšinou sú to ale maličkosti, možno keď pojdeme niekam autom, tak ma Mišo nechá na polceste aj so všetkým, čo budem chcieť priniesť:D Privážam vačšinou veci do kuchyne, misky z Kréty, taniere a vankúše z Maroka alebo poldecáky (poháre na sake) z Japonska. Väčšinou si ale odvšadial kde sme spolu prinesieme kávu a platňu.

Plánujete ešte nejaké renovácie do budúcna? Kebyže nemáte limity v zariaďovaní, čo by ste spravili inak?

Kebyže nemám limity, tak máme obrovský byt s dvomi kúpeľňami, vysokými stropni a oblúkovitým výklenkom:D Čo ale plánujeme v tomto byte je nová posteľ, po ktorej túžim odkedy sme sa nasťahovali. Bude na mieru z dubového masívu – podobné drevo ako máme v kuchyni. Chcela by som ešte dozariaďovať hosťovskú izbu, aby bola funkčná (to znamená, že by mala skriňu), keď k nám príde návšteva. A rada by som prerobila kúpeľňu – zmenšila vaňu, vymenila obklad a oddelila záchod, ale to je asi nereálne a aj zbytočné, keďže při našťahovaní bola úplne nová.

Čo by ste v byte nezniesli?

Mišo: ďalšieho člověka:D Veronika: Linoleum, milujeme drevo a našu drevenú podlahu. Alebo koberec po celej miestnosti ako v amerických filmoch. Vaňu v kuchyni – také byty v Prahe naozaj existujú! Susedov, ktorí nemajú nič iné na práci len ťa sledovať a sťažovať si (väčšinou sú to staré susedky, ale nechcem generalizovať). Našťastie sme v novej bytovke a máme super susedov, ktorí neriešia blbosti a starajú sa o seba.

Veľká výhoda vášho bytu je jeho pozícia. Čo máte najradšej na jeho okolí a ktoré miesta najčastejšie navštevujete?

Najlepšie na našom byte je jeho poloha, kdeže je blízko centra a obklopený krásnymi dvomi parkmi. Mišo tu miluje všetko. Od príchodu do Prahy nechcel bývať nikde inde ako na Letnej a miluje tu najmä podniky. Kaviarne – Cafe Letka, Luft a hlavne Mr. HotDog a Salt and Pepa – najlepšie hotdogy a burgre v Prahe.

Ako trávite voľný čas doma? Čo pre vás tento domov znamená?

Vero: Milujem byť doma. Milujem sedieť vo svojom kresle alebo na balkóne. Bývala som počas vysokej v byte, kde som sa nikdy necítila dobre a chcela tam tráviť čo najmenej času, preto si teraz vážim svoj pokoj. Milujem, keď prídem domov z práce a privíta ma Emil, ktorý sa tak teší.

Mišo: Na gauči – hraním playstation, trénovaním Emila alebo varením podľa Jamieho Olivera. Keď prídem domov, čaká ma tu vždy šťastný psík. Domov je pre mňa miesto, kde viem kto chytá veci s mastnými rukami (Veronika):D.

Z ulice vyzerá možno celkom nenápadne, počkajte ale až vám ukážem, čo sa skrýva dnu:)

Na Slovensku nájsť mnoho dedinských apartmánov blízko prírody, to čo nás práve na tomto domčeku tak očarilo je do detailu premyslená atmosféra, ktorá z neho sála. Izby sú zariadené v rustikálnom duchu a naozaj vám dajú ilúziu takého pravého folklórneho života a tak zachovajú históriu samého domčeka a rodiny, ktorá v ňom niekoľko generácií žila. Napriek tomu je ale domček vybavený modernou kúpelňou a všetkými spotrebičmi, ktoré by ste počas víkendu mohli potrebovať. Cítite sa útulne, ale pohodlne.

V domčeku nájdete dve útulné izbičky, každú s vlastnou kúpeľňou, a spoločnú obývačku s kuchyňou. Dobre by sa tu vyspalo aj 7 ľudí, ak počítame gauč. Na záhrade sa dá opekať na ohnisku aj na grile alebo len tak posedávať na tráve.

Počasie nám krásne vyšlo, tak sme si obed aj so stolom presunuli z kuchyne do záhrady pod strom. V celej dedinke vládne príjemný pokoj, ktorý nám dodal novú energiu. Strávili sme niekoľko hodín čítaním na tráve a jediný zvuk v pozadí boli piesne vtákov.

Poprosila som Evku, tú kreatívnu osobu za týmto projektom, aby nám povedala kúsok príbehu, ako sa zo starého dedinského domu stala dokonalá víkedová idylka pre celú rodinu.

Evka, ja som domček v pôvodnom stave nevidela, ale viem, že prešiel poriadnou rekonštrukciou. S akou predstavou si sa do prerábania pustila?

Je to domček po mojich starých rodičoch, kde som chodielavala na prázdniny. No niekoľko rokov bol opustený a chátral, nakoľko nikto nemal financie na rekonštrukciu. Vždy keď som išla okolo alebo sme prišli na návštěvu k rodine, ktorá býva v susedstve a videla som domček, tak som prežívala taký zvláštny pocit na srdci, neviem to popísať, ale ma to vždy ťahalo k tomu domčeku. Až raz mi bola vnuknutá myšlienka, ako by sme ho mohli zobytniť, predniesla som ju rodine (kdeže domček nie je naše osobné vlastníctvo) rodina súhlasila a pustili sme sa do rekonštrukcie. Aby sme získali financie, museli sme najskôr predať časť pozemku.

Do veľkej časti prác ste sa pustili svojpomocne. Odkiaľ si čerpala inšpiráciu a čo bola najväčšia výzva?

No práveže, začiatok rekonštrukcie sme zverili firme, nakoľko nikto z rodiny nemal toľko času a energie, aby sme to zvládli. Keď bol dom v obývateľnom stave, tak som sa pustila do zariadenia domu a môj manžel so švagrami ešte dokončujú exteriér, vonkajšiu izoláciu domu a podobne. Zvládli sme to za 1 rok, bolo to náročné, ale neskutočne ma to bavilo. Je to práca, ktorú si viem predstaviť robiť na plný úväzok

Čo sa týka inšpirácie, tak pretváranie interiéru tak, aby plnil  účel a aby vyhovoval konkrétnym požiadavkam a potrebám ma vždy bavilo. Boli to hodiny kreslenia náčrtov, hľadania inšpirácií na internete a potom hľadania možnosti, kde už konkrétny materiál, ktorý som mala v predstave kúpiť – to bolo asi najhoršie. Po zariadení domu, som mala nejaký čas odpor vstúpiť do obchodov ako sú Merkury market, Obi a pozrieť sa vystavené laminátové podlahy alebo obklad

Ktorý kút domčeka je podľa teba najkrajší? Na ktorý kúsok si špeciálne hrdá?

To je tažká otázka, som hrdá na celý domček. Ale najviac sa mi páčia kúpelne a kuchyňo-obývačka. A konkrétny kúsok? Asi jedálenský stôl z dverí, ktorý som vyrobila pre vonkajšie sedenie

Vnútro domčeka je ozdobené množstvom krásnych ľudových a rustikálnych kúskov. Väčšina z nich vyzerá autenticky a zároveň veľmi zachovale. Kde sa dá takéto vybavenie zohnať?

Veľa vecí je pôvodných, ktoré som zreštaurovala a niektoré zohnala cez Bazoš alebo na trhu so starožtnosťami. Nejaké prvky sme si museli dať vyrobiť jako napr. stolík a zrkadlo v kúpelni, poličky v kuchyni. Moje hobby je reštaurovať staré nábytky a dávať im novú šancu resp. vyrábať z už nepotrebných vecí niečo užitočné alebo len pekné. Podobné hobby objavila aj moja sestra, ktorá napríklad zohnala a zreštaurovala tie staré kreslá v obývačke.

Najnovší projekt, ktorý by som chcela v domčeku zrealizovať je výroba svietidla zo starého trámu a drevenej lavice z čela postele. Takže sa už teším na dovolenku.

Môžeš nám povedať niečo o oblasti, v ktorej sa domček nachádza? Aké sú jej najlepšie kvality? Nejaké tipy na víkendový pobyt?

Domček je v tesnej blízkosti Demänovskej doliny, takže lokalita je veľmi atraktívna v zime aj v lete. Zároveň je to veľmi tichá pokojná dedinka, takže tam skoro nie je poznať turistický ruch. Je tam veľa možností na turistiku, určite odporúčam výstup na Demänovskú horu s krásnym výhľadom, pre trochu náročnějších výstup na Sinú alebo Chopok, Demänovské jaskyne, artikulárny kostol v Svätom kríži. Ja osobne milujem ranné alebo večerné vychádzky len tak nad dedinou, odkiaľ je krásny výhľad na celú panorámu od Malej Fatry po Západné Tatry a Kriváň, kde celú atmosféru dotvára ranná hmla, stádo ovečiek alebo krásny zapad slnka.