Katka, aká cesta viedla k vášmu domčeku na stráni?

Žili sme v Bratislave, vtedy s dvoma malými deťmi. Bývali sme na byte vo veľmi
príjemnej štvrti, no vedeli sme, že sa chceme posunúť a určite chceme vlastný domček.
Ja pochádzam z Oravy a veľmi často sme sem na víkendy cestovali. Preto padlo po
dlhom rozhodovaní konečné slovo a presťahovali sme sa na Oravu, kde sme postupne
začali budovať náš Dom na stráni, na mieste, kde sme sa s deťmi často hrávali.

Aké boli vaše predstavy pred realizáciou?

Mala si nejaké vysnívané detaily, ako by mal dom vyzerať? Podarilo sa všetko splniť? Brali ste pri nejakých plánoch špeciálne ohľad na vaše malé deti?

Vedeli sme, že chceme vysoké stropy, drevenú fasádu, veľké okno, kde sa môžu
deti hrať a priehľady v každom rohu domu a chceli sme dobrých architektov, ktorých sa
nám aj podarilo nájsť. Guča architektúry, ďakujeme. Krásne učesali naše predstavy,
presvedčili ma na veci, ktorých by som sa sama bála, napr. schodisko popred celé okno.
Špeciálne ohľady na deti sme nebrali. Kvôli svetelnosti im do budúcna necháme
pôvodne našu spálňu, lebo v nej poobede krásne hrá svetlo a my si necháme tmavšiu
izbu, kde nás ráno bude budiť východné slnko. Vedeli sme, že chceme veľký priestor v
kuchyňo-obývačke, kde budeme ako rodina spolu. Celkovo máme pocit, že tento dom je
aj vďaka galérii tak poprepájaný, že kdekoľvek v dome sa nachádzame, stále sme
jednou súčasťou.

Čo bolo inšpiráciou pri stavbe a zariaďovaní domu?

Čomu ste sa práve naopak chceli vyhnúť? Sú nejaké konkrétne materiály, farby, tvary alebo značky, ktoré ste cielene zapojili do dizajnu?

Myslím, že od začiatku som mala jasnú predstavu ako má dom aj interiér
vyzerať. Minimalistický na materiály aj farby. Chcela som vymurovanú kuchyňu
doplnenú smrekovým drevom, veľký ostrovček uprostred, kde budeme spoločne
pripravovať večeru. Rovnako som mala v hlave ako ma vyzerať kúpeľňa. Všetko to boli
ale predstavy, ktoré boli finančne veľmi náročné a vďaka môjmu šikovnému mužovi sa
veľa veci pod jeho rukami premenilo na realitu. Samozrejme sa všetko učíme od
začiatku, preto sme zistili, že niektoré veci nefungujú a musíme ich už teraz opraviť.
Mám rada zemité farby, manžel čiernu, tak sme ich prepojili. Z materiálov
prírodne drevo, betón, kov, ľan. Všetko zariaďujeme veľmi pomaly a postupne.

Jednak sú moje predstavy finančne náročne a nerada veci lepím len aby boli. Na druhej strane
nechcem dom hneď zaplniť vecami, ktoré budú napokon zbytočné. Mám rada
minimalizmus, tak aby veci lahodili oku a zároveň bývanie pôsobilo útulne. Priestor, v
ktorom sa nachádzam, výrazne ovplyvňuje ako sa cítim. Mne sa veľmi páči napríklad
japonský štýl a niektoré prvky škandinávskeho štýlu, no sme na Slovensku, na Orave,
tak to treba trošku prispôsobiť.

Dom ste stavali svojpomocne alebo ste si najali firmu?

Narazili ste na nejaké prekážky alebo prekvapenia?

Väčšie veci ako hrubá stavba, omietky, stierky robili firmy, v istom bode to
prevzal do rúk môj muž a postupne dorába. Prekážky sa pri stavaní domu nájdu asi vždy
ale asi to nebolo nič nevyriešiteľné a veľké, keďže si nato nespomínam.

Ako sa vám od marca býva?

Už ste skúsili 3 ročné obdobia, v čom ste si každé užili? Pestujete alebo plánujete do budúcna aj nejakú vlastnú úrodu?

Býva sa nám výborne, je to náš vytúžený a vysnívaný domček. Okrem toho sa
nám niečo vyše mesiaca od nasťahovania narodil synček a všetky tieto zmeny prežívam
veľmi intenzívne. Keď niekedy len tak sedím doma za stolom a pozerám z okna, mám
pocit, že sedím priamo vonku, v prírode. Máme taký jeden strom, na ktorý pozeráme
vždy z postele a vnímame jeho premeny od jari až teraz do jesene a čoskoro ho pokryje
vrstva jemného snehu a to bude pre nás opäť niečo nové.
Záhrada je zatiaľ pre mňa veľká otázka. Vytvoriť ju tak, aby v našom okolí
splynula, aby hrala spolu s ňou. Určite chceme na jar zasiať vlastnú úrodu, kvety.
Chcela by som si počas zimných mesiacov, rozšíriť svoje vedomosti. V tomto smere nie
som znalec. Ako vybudovať peknú prírodnú záhradu. Na jeseň sme stihli vysadiť ovocné
stromy, každý si vybral ten svoj. Najmladšiemu synovi sme posadili lipu.

Aké máš očakávania od zimy?

Ako budete tráviť prvé Vianoce v dome? Máte nejaké rodinné tradície? Aké jedlá sú vo vašej rodine spojené s Vianocami? Zapájaš do varenia aj deti?

Na prvú zimu sa veľmi tešíme. Čakáme, či bude sneh aj na Vianoce, pretože
posledné roky to nebýva samozrejmosť. Predstavujeme si, že nás tu zasneží a
nedostaneme sa z nášho kopca. Asi by sme si to celkom aj užili, piekli chlieb, sánkovali
sa. Pred zimou a počas nej tu chodia srnky vždy ráno a poobede, sledujeme ich rovno
pred našimi oknami, je to taká naša malá rozprávka. Vianoce máme všetci veľmi radi ale
nezvykneme ich prežívať už mesiac pred. Skôr sa teším, že si počas tohto zimného
adventného obdobia budeme veľa čítať, vyrábať lampáše, sviečky, ozdoby, ktoré nám
spríjemnia toto čakanie na veľký príchod. Že sa rozvonia v dome vôňa včelieho vosku a

čečiny vo váze. Od prvého decembra si každý deň do Vianoc zapálime jednu sviečku na
našej adventnej špirále a čítame si pri tom zimné a vianočné príbehy, pomodlíme sa a
poďakujeme. Stromček zdobíme počas týždňa pred Štedrým dňom. Doposiaľ sme vždy
večerali aj s mojou rodinou a na štedrovečernom stole bývalo u nás toho vždy dosť. A
to, oblátky s medom, cesnak, praženica s rybou, kyslé ryby, slivková polievka, makové
opekance, kapustnica a ryba so šalátom. Z každého sme vždy aspoň trošku ochutnali.
Uvidíme ako tradície dodržíme tento rok. Deti všeobecne radi pomáhajú v kuchyni. Sú
takmer pri každom pečení. Niektoré ľahšie koláče zvládnu aj sami, ja musím už len
spraviť po nich poriadok. A keďže máme radi sladké, určite budeme piecť aj vianočné
koláče a pečivo a najviac sa teším na štedrák.

Ktorý je tvoj obľúbený kútik a kde tráviš najviac času?

Je ich viac. Rada sedím v obývačke a pozerám na rozpálený oheň v piecke, za
stolom v kuchyni s výhľadom na les v diaľke ako sa skrýva v hmle. Alebo v spálni na
posteli, v tichu, pri kojení syna sa nechávam objať západným slnkom.

Čo by si do budúcna ešte chcela na dome doplniť?

Je toho veľa, náš dom ešte ani z ďaleka nie je dokončený. Veľmi sa teším, keď
konečne dostane svoju drevenú fasádu. Postupne dorábame skrine a veľmi sa teším na
knižnicu pod veľkým oknom. Chýba nám veľa malých aj veľkých detailov, ktoré náš vždy
potešia, keď sa nám ich podarí zrealizovať. A vždy mi spraví radosť malá drobnosť,
nová váza, keramika, svietnik, veniec …

Ako vyzerá váš bežný deň doma?

Momentky z vášho rodinného života, ktoré sú zachytené na tvojom instagrame
pôsobia veľmi pokojne a pomaly.

Mám rada naše pomalé rána. Nikam sa neponáhľame. Manžel pracuje z domu,
ja som s deťmi doma. Máme čas na raňajky, zomlieť kávu a v kľude si ju vypiť. To je
najkrajší štart do dňa. Potom nastupujú povinnosti. Deti riešia školu, pomedzi to sa
hrajú, ja varím, uspávam a robím bežné práce doma. Chodíme von a poobede majú deti
krúžky. S príchodom jesene sa večery predlžujú a to je čas na stíšenie a spomalenie.
Častejšie berieme do rúk knihy, spoločenské hry. Niekedy mám pocit, že sa dni zlievajú
a pri tom si každý nesie svoju vlastnú vôňu spomienok.

Ktoré sú nejaké hodnoty, ktoré sa doma snažíte budovať a ako ich prepájate do každodenného života?

Dôležité je pre mňa tráviť ako rodina veľa času spolu, byť prítomná pre deti.
Rodina je pre mňa najviac. Rozprávať sa s deťmi, počúvať ich a odpovedať na otázky.
Chcem tu byť pre nich. O pár rokov si začnú tvoriť vlastné životy a ja chcem spomínať
na ich krásne detstvo a byť ich oporou a kamarátkou naďalej. Niekedy je ale naozaj
ťažké zachovať si chladnú hlavu, nevybuchnúť, keď je všade navôkol chaos. Nechcem,
aby náš život pôsobil ako jedna veľká idylka, lebo sme ako každá iná rodina, ktorá má
svoje radosti aj starosti. Učím deti aby boli vďačné za všedné maličkosti dňa, aby si avšímali krásu všade navôkol, aby neboli ľahostajní k ľuďom , prírode. Svet potrebuje
sebaistých a láskavých ľudí, ktorí nebudú rozdeľovať ale spájať.

Je očividné, že máš veľmi silný vzťah k prírode a vedieš k tomu aj svoje deti. Ako sa v lese cítia tvoje deti? V čom je podľa teba najväčší benefit detstva stráveného uprostred prírody?

Vyrastala som na dedine, obklopená lesom a kopcami. Pre mňa je príroda mojou
terapiou. V tichu kráčať a počúvať vlastné myšlienky, triediť a upratovať alebo len tak
byť. Von, na lúkach a v lese môžu byť deti skutočne slobodné, môžu počúvať sami seba
bez akýchkoľvek vplyvov, sú autentické. Často ich sledujem pri hre ako pracuje ich
fantázia, ako si z listnatého stromu spravia zmrzlináreň, ako predávajú malé ihličnaté
stromy na Vianoce, ako sa neboja dažďa. Mali sme aj taký zvyk, na ktorý sme posledné
dni pozabudli. Keď začne byť doma dusno, treba sa ísť prejsť a ono to opadne.
Fungovalo to

Tvoje deti nechodia do klasickej školy, ale učíš ich doma.Na Slovensku je to stále netypická forma vzdelávania. Ako ste sa k domácemu vzdelávaniu dostali? Ako vyučovanie u vás doma prebieha?

Keď sme sa presťahovali z hlavného mesta na Oravu, vzdelanie deti bola moja
najväčšia dilema. Okrem klasickej školy u nás na dedine, tu nebola iná alternatíva. Syn
navštevoval predškolskú triedu veľmi málo, prišla korona. Dcérka mala pár pokusov v
škôlke ale veľmi sa jej nepáčilo, chcela byť s nami doma. Syn nastúpil do prvej triedy aj
keď som v tom čase intenzívne rozmýšľala o domácom vzdelávaní, no strach ma
premohol. Všetko sa to začalo viac formovať práve počas toho prvého školského roka.
Veľa sme sa o tom rozprávali s manželom, ktorý ma v mojej myšlienke podporoval, aj so
samotným synom, ktorý v podstate prvý oznámil triednej pani učiteľke, že ďalší rok sa
bude učiť doma. Spoznala som aj pár rodín v okolí, ktoré mali takýto domškolácky prvý
rok už za sebou. Preto sme sa rozhodli syna z klasického systému vziať. Nepáči sa mi
forma vzdelávania v našom štáte, že malé deti musia sedieť 5 hodín v škole a častokrát
popri krúžkoch a iných povinnostiach nestihnú za celý deň ísť von. Taktiež sa mi nepáči
memorovanie, známkovanie, porovnávanie a stres, ktorý tam deti prežívajú.

Pri našom domácom vzdelávaní si stále hľadáme systém, v ktorom nám to bude
najviac vyhovovať. Na začiatku som verila idei unschoolingu ale rýchlo som pochopila,
že moja hlava to zatiaľ nedokáže prijať tak, aby som bola spokojná, kľudná a vyrovnaná
matka. Preto sa pridržiavame klasických osnov, to znamená, keď sa v 3. ročníku
preberajú vybrané slová, viem, že si ich za ten rok nejak osvojíme. Momentálne sa snažíme
fungovať systémom učenia v čase od 9 do 11, pričom sú dni keď sa neučíme vôbec(v
zmysle osnov) a sme len von alebo sa učíme dlhšie, ak ich niečo zaujme. Učenie je
široký pojem a verím tomu, že deti sa učia stále. Vnímajú svet okolo seba, pýtajú sa,
učia sa riešiť konflikty, prekonávať sa, pomáhať si navzájom.

Ak sa nemýlim, tak máte za sebou celý jeden školský rok. Ako to hodnotíš? Čo ste si s deťmi na tom užili a čo bolo naopak náročné? Komu by si takýto typ školy odporučila?

Prvý školský rok na domácom vzdelávaní bol veľmi príjemný. Bolo to pre nás
nové, a tú voľnosť sme si veľmi užívali. Tento rok začal pre mňa o dosť náročnejšie a
sama si hľadám spôsob ako v tomto celom kolotoči fungovať, tak aby nám všetkým bolo
príjemne. K tretiakovi pribudla prváčka a náš malý 7. mesačný chlapček. Asi by som
klamala, keby poviem, že je to úplne jednoduché. Sú dní a dní. Nie vždy chcú deti
spolupracovať a ja občas bojujem sama so sebou, aby som im to neznechucovala.
Napriek všetkému som nesmierne vďačná za tento čas navyše, ktorý môžeme s deťmi
tráviť. Viem, že nie je bežné, aby rodičia takto dlho fungovali s deťmi v podstate 24/7 a ja
to beriem ako veľké privilégium. Veľmi neplánujeme dopredu, čo bude. Môže sa stať, že
to z nejakého dôvodu nebudeme zvládať a deti sa vrátia do systému alebo budeme
ťahať takto spolu ešte veľmi dlho. Rovnako by som rada začala pracovať, aspoň
čiastočne, preto uvidíme, či sa všetky tieto povinnosti budú dať skĺbiť. Domáce
vzdelávanie je forma pre všetky deti ale nie pre všetkých rodičov. Veta, s ktorou som sa
stretla a stotožňujem sa s ňou. Veľa ľudí mi píše, že sa mu táto froma páči ale neverí si,
že nato nemá. Ja som pochybovala o sebe rovnako a sú dní, keď pochybujem stále.
Potom je to o tom uvedomení si, čo pre tie deti ozaj chcem, čo mi dáva väčší zmysel.

Ako si ako mama nachádzaš rovnováhu medzi starostlivosťou o deti a časom pre seba? Čo sú nejaké veci, ktoré ťa bavia a z ktorých načerpáš? Ako ste radi trávili spoločný čas s mužom ako ste to popri deťoch museli pozmeniť?

Posledné obdobie veľmi ťažko. Boli časy, keď som každý deň chodila behávať
alebo na prechádzku, minimálne na hodinu som potrebovala byť sama, v tichu. Veľmi mi
to pomáhalo nájsť vnútorný pokoj. Túžim sa k tomu vrátiť. Cítim, že to potrebujem, aby
som vedela zvládať vyhrotené situácie. Mám rada maličkosti doma, ktoré ma vytrhnú zo
stereotypu. Rada vytváram prijemnú atmosféru, ktorá vo mne vzbudzuje pokoj. Túžim
opäť začať tvorit, viac fotiť, to mi tiež povznáša dušu. Teším sa, že prichádza zima, malý
synček už bezo mňa chvíľkuvydrží a ja sa budem môcť vrátiť k obľúbeným bežkám. Čas
s mojím mužom sa točí okolo detí a nového domčeka. Či je to správne neviem ale
myslím, že to prirodzene vychádza z aktuálnej situácie, v ktorej sa nachádzame. A že sa
to postupne bude všetko meniť, podľa toho v akom životnom cykle sa budeme práve
nachádzať. Teším sa, že už niekoľko rokov môžeme byť stále spolu a väčšinu okamihov
dňa spoločne zdieľať bez toho, aby sme mali zo seba ponorku.

Je niečo, čo ti na živote na dedine občas chýba? Kam sa vyberiete, keď potrebujete zmenu prostredia?

Určite je veľa vecí, ktoré mi chýbajú. Od kultúry, divadiel, cez kvalitné potraviny,
školy, širšia možnosť práce. A najmä priatelia. Hlboké rozhovory a tvorivé chvíle s ľuďmi,
ktorých mám rada, s ktorými sa vznášame na jednej vlne. Taká vlastná bublina. Keď
nám chýba mesto, ideme do Žiliny. Náš program je tam väčšinou vždy rovnaký.

Bábkové divadlo, dobrá káva, kníhkupectvo. Párkrát do roka ideme naspäť do Bratislavy
alebo si spravíme výlet v blízkom okolí. Posledný rok je pre nás skutočne pomalým
jednoduchým rokom, kde si spoločne užívame chvíle v novom dome a najmä nášho
malého synčeka. Nie je sa kam ponáhľať. Niekedy človek nemusí utekať za krásou
ďaleko, aj keď sa to mnoho ráz mne samotnej žiada. Krása je niekedy bližšie ako si
myslíme len sa ju musíme naučiť nachádzať a pozorovať.

Na tvojich fotkách je vidno inšpiráciu prírodou aj na oblečení, ktoré ty a deti nosíte. Ako vyberáš, do akého oblečenia zainvestovať? Vedela by si nejak opísať váš štýl?

Obliekanie je pre mňa istý spôsob vyjadrovania. Nejdem po kvantite, skôr kvalite,
prípadne takom oblečení, ktoré viem vynosiť roky. Mám rada neutrálne, zemité farby,
prírodne materiály bavlna, vlna, ľan. Snažím sa nakupovať jednofarebné a ľahko k sebe
ladiace kúsky. Keď videla kamarátka náš šatník, smiala sa, že ešte aj ten ladí k domu
Deťom prirodzene nakupujem oveľa častejšie ako sebe lebo stále z niečoho vyrastú.
Kvalitné topánky a funkčné oblečenie sú na Orave potrebné. Sebe dlho nedoprajem nič
nové a na narodeniny som si kúpila Fjallraven bundu, po ktorej som už tri roky pozerala
a verím, že mi bude slúžiť dlhé roky. Začala som veľmi využívať vinted. Skvelá forma
nakupovania, najmä deťom. Pri častom sliedení, viete nájsť krásne kúsky za oveľa
nižšiu cenu. Keď niečo veľmi potrebujeme a nenájdem to tam, kúpim aj vo väčšom
reťazci. Kvalitné oblečenie malých značiek je nádherné a rada ho podporujem, keď si to
môžem práve dovoliť. Na druhej strane je aj veľmi drahé a netreba mať výčitky, keď si
človek kúpi niečo vo fast fashion, pokiaľ vie, že to naozaj potrebuje a vynosí to v
najväčšej možnej miere. Ale veľmi by som sa chcela naučiť šiť, aspoň základne veci a
pracovať na mojich základoch štrikovania. Milujem vlnené svetre, také poctivé, hrejivé
krásne. Vlastne taký poriadny doma nemám, to bude možno najbližší úlovok. Ale teda
behanie po obchodoch s oblečením naozaj neznášam.

Na záver, akými slovami by si opísala váš domov?

Náš domov, je miesto, o ktorom sme dlho snívali a teraz sme tu. Sedím v
kuchyni pri malom svetle, deti spia a píšem tieto riadky. Vždy som tu cítila veľký pokoj,
ešte dávno pred tým ako tu boli základy domu. Neviem, čím to bude. Spomienky na
detstvo? Veľa slnka a krásne výhľady? Možno áno. Prajem si, aby mali naše deti
najkrajšie spomienky na detstvo, aby tu ich duša rástla slobodne a vytvorili sme im
pevné základy, radosť, úctu k prírode, ľudom a k ním samotným. Cítim, že nechcem
ostať ukotvená len na tomto jednom mieste, časom chceme začať viac cestovať,
spoznávať a ukázať deťom väčší svet ale rovnako si prajem, aby sme sa vždy mohli
vrátiť na miesto, kde sa cítime najlepšie a bezpečne. Domov.

Ahoj Karolína:) Mohla by si sa nám trošku predstaviť?

Volám sa Karolína a pochádzam z Bratislavy. Keď som začala chodiť na strednú, tak sa moji rodičia presťahovali z bytu pri Podunajských biskupiciach do domčeku v dedinke Kvetoslavov. Asi aj vďaka tomu ma to potom z bytu vždy ťahalo do domu, lebo viem aké je to super. Po strednej som namiesto výšky išla do Londýna robiť au-pair a to ma veľmi ovplyvnilo do celej mojej budúcnosti. Začala som fotiť a prepadla móde, umeniu a blšákom. Keď som sa vrátila, aj som skúsila ísť na výšku, ale ja som bola taká nespútaná povaha, nebavilo ma sedieť nad učebnicami. Tak som si zvolila školu života. Skúsila som pracovať v kaviarni aj na recepcii v hoteli. Potom som si s kamarátkou otvorila čajovňu v centre mesta, ale nemali sme žiaden kapitál na podnikanie, a tak to dlho nevydržalo. Potom som túžila cestovať a prešla tréningom letušky, zistila, že ma lietanie strašne stresuje a zamestnala sa ako dekoratérka v obchode s módou. 

Vtedy som si uvedomila, že ma veľmi baví styling priestorov. Pomedzi to som stále fotila, viedla si taký amatérsky blog, prerábala oblečenie, proste tvorila. Jeden známy mi raz povedal, že robím všetko a vlastne nič. Dlho som si to myslela tiež, že by som mala mať „normálnu” prácu, tak som zakotvila v korporáte a tam som zistila, že to absolútne nie je cesta pre mňa. Že ak nebudem kreatívna, tak vnútorne zomriem. Našťastie som otehotnela a od vtedy sa venujem už len svojím projektom. Som stále na rodičovskej, ale verím, že s tým budem môcť pokračovať aj keď sa mi skončí. Manžela som stretla v roku 2015 cez Tinder. Bolo to obrovské šťastie a láska na prvý pohľad

Ako vznikla značka Little Souls a aká je jej vízia?

Little Souls vzniklo veľmi spontánne na káve s mojou mamou. Ona už mala teda rozbehnutú svoju značku PayaArt, ale cítila, že sa potrebuje niekam posunúť. Ja som mala malé bábätko a hlavu plnú nápadov. Tak sme to dali dokopy a vznikla značka pre deti a mamy. Snažíme sa hlavne využívať odpadový materiál na výrobu nových vecí. Upcyklujeme a zo starého tvoríme nové. Samozrejme používame aj nové látky, hlavne, ak sa jedná o hniezda pre bábätká. Najprv sme si mysleli, že budeme chodiť iba na jarmoky a trhy, ale to s coronou nehrozilo. Nakoniec sa nám podarilo preraziť na Sashe aj Instagrame.

Môžeš nám dať trošku behind the scenes pohľad na handmade módu na Slovensku? Aké publikum väčšinou oslovuje a aké ťažké je presadiť sa na tomto trhu?

Budem optimistická a poviem, že je to na veľmi dobrej ceste. Avšak so zahraničím sa ešte porovnávať nemôžeme. Pre mňa je to ťažké podporovať vždy handmade módu, pretože viem šiť a veľa vecí si vyrobím sama. Ale napríáklad neviem štrikovať, tak v tom prípade rada podporím niekoho tvorbu. Alebo obdivujem handmade kožené kabelky.

Myslím si, že publikum, ktoré vyhľadáva handmade módu je špecifické a určite to nie je mainstream. Myslím, že v dnešnej dobe je veľmi ťažké sa presadiť. Ale niekedy na úspech stačí, aby si vás všimol niekto s vplyvom na sociálnych sieťach. Potom je úspech zaručený.

Čo môžeme nájsť na tvojom profile Life on curry a ako vznikol?

U mňa je to asi hlavne o bývaní a lifestyle. Kedysi som zverejňovala hlavne fotky z dovoleniek alebo módu. Dnes si dávam skôr záležať na technickom prevedení, aby mi to pekne ladilo a aby sa mohli prísť ku mne ľudia inšpirovať. A snažím sa ešte rozbehnúť vlastnú značku Novak collective – je to taký koncept second handu hlavne pre doplnky do domu, keramiku a podobne. Zatiaľ je to len „v plienkach”, ale verím, že sa mi to rozbehne.

Aká cesta viedla do vášho domčeka? Podľa čoho ste si vybrali konkrétnu lokalitu?

Po 5 rokoch v byte na Slnečniciach sme s manželom hľadali vhodnú alternatívu. Najprv sme sa chodili pozerať na domy, ktoré by sme zrekonštruovali, ale nič nás tak neoslovilo. Vzdialenosť z Bratislavy sme chceli tak do 30 minút a aby tam neboli zápchy. To všetko spĺňa lokalita, kde žijeme (Jazero Vojka). Plus máme za domom obrovské jazero a nekonečné lužné lesy a ramená Dunaja.

Aký typ domu ste zvolili?

Domček je drevodom. Rozhodli sme sa pre neho preto, že sa nám páčila krátka doba výstavby a cenovo to bolo pre nás tiež prijateľné. Rozlohou nie je väčší ako bratislavský 4-izbák, ale nám bohate stačí. Na poschodí máme dve menšie izby, kúpeľňu a veľkú spálňu a na prízemí je obývačka s kuchyňou. Veľmi sme túžili najprv prerábať nejaký starý dom, ale bolo by to pre nás len zbytočne komplikované. Riešenie, aké sme si zvolili my je naozaj pre ľudí, ktorí potrebujú bývať rýchlo.

Čo boli úplne základné body na zozname vecí, ktoré ste určite doma chceli mať?

Musím sa priznať, že sme to veľmi premyslené nemali. Bol to projekt z katalógu. Vedeli sme, že chceme mať hlavne veľa svetla. Myslím, že keď by sme stavali znovu, tak si to už premyslím lepšie, ale vtedy som nevedela čo budem ešte potrebovať

Akým miestom je pre teba domov? Aký je tvoj obľúbený spôsob trávenia času doma?

Domov je pre mňa hlavne tam, kde máme svoju rodinnú pohodu. Či je to na gauči alebo terase. Obľúbený spôsob trávenia sa odvíja dosť od počasia. Ak je pekne, tak sme veľa vonku, na záhrade, na terasách, pri jazere alebo v lese. Ak je zima alebo prší, tak si zalezieme pod deku a pustíme Netflix  alebo počúvame platne a tancujeme:)

Keby si ho mala opísať tromi slovami, ktoré by to boli?

Harmonický, útulný a premenlivý.

Kde si čerpala inšpiráciu pri samotnom zariaďovaní a ktorý dizajnový štýl je ti blízky a ako by sme ho spoznali, keby sme vošli k tebe domov?

Toto je dosť vtipné. Moja prvotná idea zariadenia bola totiž na začiatku úplne odlišná. Strašne sa mi páčil taký austrálsky boho štýl, veľa zelene, minimalizmus a ratan. Mala som do detajlu premyslené moodboardy s každou miestnosťou. Keď sme sa nasťahovali, tak som si to zariadila presne tak, ako som si to vysnívala. A vtedy som zistila ako veľmi neútulne sa doma cítim. Taktiež ma z instagramu bombardoval boho štýl a ja som sa ho doslova presýtila. Odsledovala som všetky účty s tou tématikou a začala hľadať niečo iné. Premýšlala som na tým, čo by sa do toho priestoru hodilo viac. Presúvala nábytok hore dole:D

Potom som sa nejako, asi vďaka pinterestu preklikala až na švédske fotografky a do ich štýlu byvania sa zamilovala. Páčilo sa mi aké útulno vyžaruje z tých fotografií. Obdivovala som, že aj tmavé priestory môžu pôsobiť príjemne. Myslím, že u nás neprevláda iba jeden štýl. Ale keby som to mala nejako zosumarizovať tak romantický-škandinávsky-vidiecky.

Mala si nejakú predstavu o farbách, materiáloch či tvaroch? Sú nejaké, ktoré prevládajú?

Dekorovanie interiéru sa u mňa mení podľa sezóny. V teplých mesiacoch inklinujem skôr k minimalizmu, mám rada veľa interiérových rastlín, košíkov a ratanu. Svetlé farby a príjemné, ľahké materiály. Taký stredomorský štýl.

No a v tých studených mesiacoch prirodzene inklinujem k sviečkam, sušeným kvetom a farbám, ktoré zútulnia. Vtedy u mňa frčí skôr taký škandinávsky tmavý maximalizmus.

Prešla si si nejakou štýlovou evolúciou? Sú nejaké veci, čo sa ti veľmi páčili a teraz ich už nemusíš, či si držíš stále rovnaký štýl?

Keď sme si s manželom zariaďovali náš prvý byt, tak u nás dosť vládol industriálny štýl. Napríklad policová stena z vodovodných trubiek alebo veľký železný stôl. Tento štýl už u nás teraz nevidieť. Vtedy sme si veľa nábytku aj vyrábali. Napríklad železný stôl s vykachličkovaným povrchom, alebo sme si postavili posteľ na mieru, či spomínanú policu. Niekde v histórií môjho instagramu sa to dá ešte vydolovať.

Viem že rada reštauruješ starý nábytok a jedna z prvých vecí, čo ma na tvojom profile oslovila bol nádherný biely príborník. Aký je príbeh tohto príborníka a ktoré ďalšie kúsky si si takto prerobila? Ako sa dá k pekným zachovalým kúskom dostať a v čom je podľa teba ich čaro?

Tak príborník, to bol beh na dlhú trať. Už som po nejakom túžila niekoľko mesiacov, pretože nielen, že som potrebovala úložný priestor, ale veľmi sa mi to páčilo ako “pozadie” pre fotenie. Keďže ja ten náš dom využívam veľmi ako fotoateliér.

Zvyknem si každý deň pozrieť na Facebooku Marketplace, pretože mám skúsenosť, že sa tam raz za čas môže objaviť skutočný poklad. Tento príborník tam bol už asi 8 mesiacov, dokonca už bol aj zlavnený z pôvodnej ceny. Aj som ho tam už pár krát zahliadla, ale musel si počkať kým na neho dozrejem. Potom jedného dňa bol proste náš. Vedela som, že ho chcem premaľovať, lebo bol v takej mahagónovej/červenej farbe a to sa nám vôbec nehodilo. Rozhodla som sa pre bielu, ale uvidíme ako sa to časom vyvinie. Už sa na mne ľudia smejú, že u nás sa všetko stále mení.

Máme ešte jeden taký presklenný kredenc, tiež z Marketplace-u a ten slúži ako bielizník v spálni. Mal však krásnu drevenú farbu, tak sme ho zatiaľ tak nechali. K nemu nám ladia aj nočné stolíky, ktoré som zas kúpila na bazoči od nejakej pani zo Žiliny. S farbou som osviežila aj nábytok pre dcérku v detskej izbe. Nechcelo sa nám investovať do ničoho nového keďže izbičku ešte ajtak naplno nevyužíva.

V takomto starom/zrenovovanom nábytku vidím nielen ekologickú výhodu, ale najmä spôsob, ako sa dostať k originálnym kúskom. Mne interiér s úplne novým, „radovým” nábytkom nič nehovorí. Nudí ma to. Rada prídem niekam a vypočujem si príbehy o rôznych kúskoch, odkiaľ sú a tak.

Kde si hľadala zvyšné vybavenie?

Rada nakupujem v Jysku a Ikei, ale rôzne kúsky máme aj z menej známych e-shopov. Pri tých je často nevýhodou, že veci nemajú na sklade, ale ich objednávajú a tým pádom na nábytok čakate aj niekoľko mesiacov. Tak to bolo napríklad s našimi ratanovými stoličkami alebo sedačkou.

Na tvojich fotkách sa dá nájsť veľa originálnych detailov, ako napríklad košíky na stene. Ako vznikol tento nápad a máš nejakú radu, ako v dnešnej dobe všade prítomných okopírovaných trendov vniesť kúsok originality domov?

Pre mňa je jednoznačne zdrojom inšpirácie Pinterest. Rada si aj kupujem rôzne knižky o zariaďovaní a samozrejme Instagram.

Košíkovú stenu som videla v jednej z mojich obľúbených kníh – Bohemian Modern. Avšak tento ultra boho štýl sa tak rozmnožil, že som sa ho presýtila a posunula sa zas iným smerom. Je to v dnešnej dobe ťažké, každý totiž chce byť originálny, ale pritom kopírujeme to, čo sa nám páči. Čiže myslím si, že tie pravé originály sa ukrývajú v nakupovaní second hand vecí a na bazároch/ blšákoch.

Ktoré sú tvoje obľúbené kútiky a ako v nich tráviš čas? A na ktorý kúsok si špeciálne hrdá alebo ho najradšej fotíš?

Obľúbených zákutí mám veľa. Začnem kuchyňou. Vďaka otvoreným policiam sa dá všeliako nadekorovať, stále meniť. Na jedálenskom kúte mám veľmi rada už spomínaný príborník. V obývačke rada využívam ako pozadie fľakatú stenu a je tam skvelé svetlo. Na terase je zas veľa dreva, čo sa dá tiež skvele využívať. V spálni máme tmavo zelenú tapetu a tá dodáva fotkám dramatickosť a tajomnosť. Asi by som si nevedela vybrať len jedno miesto alebo kúsok. Mám rada všetky.

Ako foodbloger si doma hromadím peknú keramiku, ale úplne najradšej mám hrnčeky. Máš aj ty nejaký obľúbený kúsok, ktorého nemáš nikdy dosť?

Môj muž sa mi kedysi smial, že doma nebudeme mať nikdy dostatok misiek to bola moja úchylka – rôzne misky. Momentálne som najviac hrdá na moju zbierku vintage porcelánu. Vždy keď uvidím nejaký kúsok v takom dekore, tak ma svrbia ruky a musím si ho dopriať. A som veľkým zberateľom keramiky, preto som sa rozhodla založiť si aj moj secondhand butik, lebo ma veľmi baví také kúsky hľadať a nafotiť, no a keďže nemôžem mať všetko, tak ich rada potom posúvam novým majiteľom:)

A teraz sa ťa musím spýtať na tie steny, pretože si asi prvá Slovenka u ktorej som videla moje vysnívané tapety. Mám pocit, že na Slovensku sú tapety považované buď za hnusný prežitok z komunizmu alebo za nejaký celostenový moderný obraz a la džungla. Čo ťa viedlo k tapetám?

HAHA to si vystihla úplne dobre! Je pravda, že kedysi, ak si si išla vyhľadávať tapetu, tak ten výber bol naozaj biedny.

Myslím, že ma v tomto dosť ovplyvnilo aj Anglicko a moja láska k Williamovi Morrisovy. Taktiež dobové filmy, milujem retro a vintage. To presne vo mne vyvolávajú tapety Borastapeter. Sú cenovo veľmi dostupné, narozdiel od iných značiek. Strašne som to chcela vyskúšať. Viem, že jedného dňa sa ich presýtim a pôjdú dole. Zatiaľ ich ale máme radi.

Na niektorých fotkách som spoznala práškovú farbu na steny od Kalklitir, ktorú mám uloženú v mojom future home zozname:) Čím sa táto farba líši od klasických farieb na steny? Do ktorých izieb si ju zvolila a ako si s ňou spokojná?

Táto farba, ak sa nanáša určitým spôsobom, tak zanechá zaujímavý fľakatý efekt. Je to ďalší, pomerne lacný spôsob, ako si interiér ozvláštniť a takáto stena môže byť kľudne aj doplnkom. Majú na výber krásne odtiene, ťažko sa z nich vyberá jeden.

Najprv sme ňou natreli stenu, ktorá patrila do kuchyňe a jedálne. Potom sme sa v karanténe rozhodli ju rozšíriť aj na opačné dve steny v obývačke. Bolo to skvelé rozhodnutie. Z veľkých bielych plôch sa stali steny, ktoré sú zaujímavé. Nepotrebujú už žiadne ďalšie dekorácie a človeka neunudia. Teraz som dokonca aj mojich rodičov presvedčila na takú jednu fľakatú stenu v obývačke a sú nadšení.

V kuchyni si zvolila veľmi štýlové otvorené police namiesto skriniek. Aké sú výhody a nevýhody takéhoto usporiadania?

Nevýhoda je len jedna –  stratený úložný priestor. Ten sme ale vyriešili dvomi presklennými skrinkami z Ikei. Výhody sú, že je to stále neokukané, na policiach si môžete meniť dekorácie a priestor pôsobí vzdušne. Mali sme to takto riešené aj v byte a stále by sme do toho išli.

A keďže toto je hlavne foodblog, musím sa ťa spýtať, čo najradšej v kuchyni pripravuješ:) Žeby curry?

Áno prešla som si malou obsesiou na curry Hlavne po tom, čo sme s manželom navštívili Thaisko a Bali, tak sme si tú kuchyňu zamilovali. Momentálne ho robím maximálne 1x do týždňa. Inak veľmi rada robím rôzne Budha bowls, Burito bowls, šaláty, rizotá…

Ako vyzerá detská izba v tvojom prevedení?

Detskú som si pre Elišku vysnívala úplne v takom romantickom vintage štýle. Zatiaľ ju neobýva, tak je to len taká prezliekáreň. Keď už začne samostatne spávať, tak by som jej rada poskladala posteľ, ktorú som mala v detskej izbe aj ja. Je to taká čierna kovová posteľ z Ikei, už sa nevyrába. Ja som ju mala veľmi rada a chcela by som jej ju posunúť. Už som jej aj vytapetovala jednu stenu krásnou Borastapeter tapetou plnou kvetov. Myslím, že sa jej to páči, lebo stále k nej chodí a ukazuje na ňu :D. Než sa narodila, chcela som všetko v neutrálnych béžových odtieňoch. Zistila som ale, že deti milujú farby, tak prečo im ich nedopriať? Stále sa to dá urobiť s vkusom. Ěšte mám pre ňu vysnívaný domček pre bábiky, ktorý by som jej chcela vyrobiť alebo prerobiť. To som si ale naplánovala až na tretie narodeniny, tak mám ešte chvíľu čas

Plánujete do budúcna ešte nejaké úpravy? Máš nejaké dizajnové sny, ktoré si si ešte nesplnila?

Určite! Nechám to tak plynúť prirodzene. Uvidím, kam ma to zavedie. Viem, že sa dokážem pre niečo nadchnúť a po pár dňoch to už nechcem. Preto sa snažím nad tým viac rozmýšlať. Určite budeme meniť nejký nábytok (sedačku) kôli tomu, že s malým dieťaťom dostali zabrať. Na bazároch stále pokukujem po masívnom jedálenskom stole a malom stolíku, z ktorého by som si chcela spraviť taký toaletný/skrášľovací kútik v spálni. A raz sa nám snáď podarí aj zmeniť si podlahu v obývačke na drevený masív a v kuchyni by som chcela dlažbu.

Akým miestom je pre teba domov?

Domov pre mňa znamená bezpečie, pohodlie, istotu, miesto kde sa cítim dobre, kde relaxujem, hostím milovaných, ale aj pracujem. Je to jednoducho základňa, kam sa vždy radi vraciame po cestách, ktoré ale tiež milujeme. Za posledný rok sa síce veľa zmenilo, no dôležitosť domova ako miesta a priestoru, kde sa cítime príjemne a sami sebou, sa len posilnila.

Akými 3 slovami by si váš byt opísala?

Útulný, vzdušný, náš.

Viem, že ste si ho prerábali z úplnej novostavby. Boli nejaké veci, ktoré ste s manželom mali už dopredu jasné, či už priestorové rozloženie, farby alebo konkrétne kúsky nábytku, ktoré ste v byte chceli mať?

Priestorové rozloženie aj moodboardy boli hotové, keď sme „k nám” pozvali nášho dlhoročného kamaráta architekta, Mareka Bohunického. Ako on sám hovorí, on bol ten „neviditeľný” architekt, ktorý plnil naše túžby, pomáhal po technickej stránke, strážil všetky inštalácie, kvalitu práce jednotlivých profesií a dával praktické tipy. Práve tieto veci si človek pri svojom pracovnom nasadení a bez adekvátnych znalostí neustráži. Myslím si, že (ten správny) architekt vie ušetriť veľa nervov, peňazí, ukázať nečakané cesty, ale aj myslieť na detaily, ktoré bežne človek nerieši.

Naším snom bola od začiatku Marokom inšpirovaná kúpeľňa alebo klasické drevené podlahy skladané na stromček. Vedeli sme, že byt bude plný spomienok na cesty, umenia a rastlín.

Je zas niečo, čomu ste sa chceli vyhnúť?

Nechceli sme „falošné” materiály. Povrch, ktorý sa tvári ako drevo, ale nie je ním. Čo sme chceli a vedeli si dovoliť sme dali drevené, čo nie je masívne drevo je biele. Spolu s podlahou tvoria pre nás neutrálny a kvalitný základ pre všetko ostatné.

Čo by si povedala, že je na vašom byte najviac netradičné v porovnaní so slovenskou klasikou?

Asi tie kúpeľne. Marocká cementová podlaha, biele metro kachličky, sivé steny a stropy, obrazy. Aj keď dnes sa pod vplyvom sociálnych sietí a celkovo inej estetiky a možností všetko vyvíja, a tak je dnes už ťažko povedať, čo je „netradičné”.

Naopak, drevená podlaha klasicky skladaná na stromček je veľmi tradičná, hoci dnes si ju už domov veľa ľudí nedáva a aj zo starých bytov často mizne. Ešte mi napadá, podľa komentárov návštevníkov, že tie repasované kino sedačky na chodbe sú tiež celkom „vzácnosť”.

Kde ste pri zariaďovaní brali inšpiráciu? A ktoré značky, dizajny, materiály, tvary či estetiky vás inšpirovali?

Moje Pinterest boardy praskali vo švíkoch. Rovnako ma inšpirovali knihy o architektúre, časopisy, programy o bývaní. Veľmi sa mi vtedy páčili severské interiéry, ale boli často veľmi strohé. Na cestách sme objavili aj veľmi príjemnú španielsku architektúru, farebné Maroko, či doplnky z Ázie. Pre nás bol dôležitý pocit domova, to teplo, takže sme zaplnili steny, priniesli si doplnky a dekorácie zo zahraničia a použili zopár repasovaných kusov starého nábytku. Dôležité boli prírodné materiály a svetlo. Základným tvarom, ktorý u nás nájdete na mnohých miestach je kruh. Pokiaľ ide o značky, vedela by som si byt zariadiť nábytkom a doplnkami od kultových dizajnérov predávaných dnes pod značkami Vitra, &Tradition či Knoll. To by sme ale museli pre deti a psov kúpiť iný byt, haha.

Bolo ťažké niektoré predstavy splniť alebo zohnať na slovenskom trhu?

Určite boli. Rovnako náročné to bolo s budgetom… môj muž by vedel rozprávať. Vždy keď sme išli niečo vyberať, od dverí sa nám zapáčilo to najdrahšie Niekedy sme zľavili z predstáv, niekedy sme si našetrili. Ale bez podpory našich rodín by sme sa museli oveľa viac uskromniť, za čo sme tiež veľmi vďační.

Ako si z takého holobytu spraviť osobný byt, ktorý je nielen štýlový, ale cítiť v ňom jeho majiteľov?

Myslím, že treba poznať seba a svoj vkus. Myslieť na to, ako chcem, aby byt pôsobil, aké farby mám rada, akými predmetmi sa chcem obklopovať, v čom sa cítim dobre. Dôležité je podľa mňa si aj veľa interiérov napozerať a nájsť v nich následne nejaký vzorec, odpoveď na to, akým smerom sa uberať u seba doma. No a nebáť sa ísť aj do nekonvenčných/nových riešení. Čo na tom, že sa to vašej babičke alebo obkladačovi nebude páčiť, žiť tam budete vy.

My sme sa viackrát sťahovali, bývali sme aj mimo Slovenska a celkovo sme sa za tie roky, čo sme spolu, zladili. Páčia sa nám (vačšinou) rovnaké veci, čo situáciu značne uľahčuje. Aj keď ja som viac nerozhodná a perfekcionista, a niekedy moja snaha o „dokonalosť” nemá konca. Vtedy zasiahne môj muž a povie, „Neboj sa, dobré to tak bude. Už sme sa rozhodli”

Ako ste už zariadený byt doladili dekoráciami? Niekedy je ťažké nájsť rovnováhu a vybrať práve tie výstižné, ktoré o to viac vyznejú, ak sa v iných obmädzíme. Myslím, že vám sa to dokonale podarilo a byt pôsobí pomerne minimalisticky a zároveň v každom kútiku môžeme nájsť kopec originálnych detailov.

Ďakujem srdečne. Vždy sa tešíme, keď sa u nás ľuďom páči a cítia sa dobre. Moja odpoveď je asi návratom k predošlej otázke. Byt odráža nás, náš vkus, záľuby, životný štýl. Nechceli sme, aby to u nás pôsobilo ťažko a zapratane (čo aj tak na niekoho, kto má rád minimalizmus môže), ale zároveň sme chceli útulný domov. Je to neustále hľadanie balancu, čo je ešte fajn, a kde už sa nám to zdá príliš. Je to čisto pocitová vec, ktorá sa v čase mení. Dnes už by sme veľa vecí urobili inak ako pred 4 rokmi.

Na viacerých miestach máte zarámované obrázky, na obývačkovej stene ich je rovno 10. Podľa čoho ste vyberali, čo do rámikov dáte?

Je tam maľba našej kamarátky Olinky Paštekovej, ktorú sme dostali ako svadobný dar, grafiky technických pamiatok, ktoré sú nám blízke od Čiernych dier, obálky New Yorkera od obľúbenej Maliky Favre, obrázok z Budapešte, kachlička z Porta od jedného zberateľa. Na ďalších stenách sú napríklad fotografia Márie Švarbovej zo série Swimming pool, obraz od Dominiky Žákovej, grafika od Erika Šilleho. Ku každému dielu máme nejaký vzťah, ide o tvorbu našich priateľov, o darčeky, o príbeh zobrazeného miesta. Väčšinou sme vyberali z toho, čo sme už vlastnili, mnohé diela máme stále „v šuflíku”.

Vyrobili ste si nejakú časť dekorácie alebo vybavenia aj sami?

Svetelné inštalácie sú naša doména, haha V chodbe som si vymyslela natiahnuť nepravidelne cik-cak po strope exteriérovú svetelnú reťaž. Tam musel Juraj prerábať v podhľade elektriku, keďže reťaz bola pôvodne do zástrčky. V detskej izbe som si vysnívala pre dcérku hviezdnu oblohu. Okrem svetelných reťazí sme tam naťahali aj nadýchanú bielu látku. To bol takmer rozvodový projekt (a to my sa takmer nehádame). Ale skvelé je, že aj keď mi môj muž prvotnú ideu ofrfle alebo prehlási za nezrealizovateľnú, nakoniec nájde cestu a z výsledku je nadšený rovnako ako ja.

Aké sú nejaké obľúbenú kúsky, ktoré sa ti podarilo zohnať a dotvárajú atmosféru bytu?

Medzi jedáleň a obyvačku sme si vymysleli kvetinovú stenu, ktorú sme si dali na mieru vyrobiť a dnes už pripomína malú zelenú džungľu. Veľmi vďačná som aj za berberský koberec z marockého trhu pod kuchynským stolom, ktorý napriek skepse môjho muža fakt pár dní po príchode domov dorazil kuriérom. No a od babky som po dedkovi dostala na kojenie jeho staré kreslo, ktorému sme dali nový šat a krásne zapadlo.

A čo sú nejaké praktické riešenia, ktoré boli naozaj dobrý nápad?

Ja som veľmi chcela okno v kuchyni aj v kúpeľni a som za ne veľmi rada. Ak sa dá, určite si ho doprajte.

Terasa, ktorej pozadie tvoria práve koruny agátov je naozaj výnimočné miesto a úplne si viem predstaviť, ako si tam hodujete na sobotnom brunchi alebo večer čítate knižku. Akú rolu hrá tento priestor vo vašom každodennom rodinnom živote?

Od neskorej jari do jesene ju využívame hojne a veľmi radi. Od praktických pohnútok, akými je sušenie prádla, či pestovanie drobného ovocia a byliniek, až po príjemné večerné posedenie s rodinou a priateľmi, grilovačky, letné kúpanie dcérky v bazéniku alebo moje chvíľky na jógamatke. Je rozhodne veľkým benefitom, i keď pre nás pri hľadaní bytu nebola prioritou.

Spraviť taký veľký priestor útulným ale nie je len tak. Ako si také terasové posedenie zútulniť do nálady?

My sme si na terase urobili zóny. Posedenie na sedačke pod pergolou, jedenie za stolom a najmenej estetická, úžitková časť. Jednotlivé zóny aj pocit útulnosti robí zeleň. Rôzne rastliny v rozličných veľkostiach a výškových úrovniach. Svoje spravila aj pergola so svetielkami. Áno, svetielka musia byť aj na terase!

Pokiaľ ide o dážď, nezvykneme ho tráviť na terase, nakoľko nemáme krytú časť. To by sme možno do budúcna zvážili, ale keďže pred slnkom sa vďaka orientácii terasy chrániť nepotrebujeme, nepovažovali sme prestrešenie za prioritu. Navyše majú túto možnosť naši susedia, u ktorých sme pár večerov trávili aj pod krytou pergolou. Takže okrem vybavenia bytu odporúčame pre príjemné bývanie pestovať aj dobré vzťahy so susedmi. :))

Vždy ma na tvojich fotkách osloví ten veľký jedálenský stôl:) Presne taký by som raz chcela mať a hostiť na ňom návštevy a narodeninové oslavy. S akou víziou si vybrala práve tento a akú úlohu hrá v celom otvorenom priestore?

Moja vízia bola rovnaká: dostatok miesta pre celú rodinu a priateľov. Miesto, kde budeme jesť, pracovať, kresliť, oslavovať aj tvoriť. Takmer všetka aktivita sa u nás doma sústreďuje do priestoru kuchyňo-jedálňo-obyvačky, a tak je stôl využívaný nonstop.

Pokiaľ ide o výber, nevedela som si vybrať drevený stôl podľa mojich predstáv až som raz natrafila na starý holandský nábytok. Ten sa mi veľmi zapáčil, rovnako ako sa mi pozdávalo spojenie nových stoličiek a starého stola. Bohužiaľ som nenašla vhodný rozmer a vizuál, a tak som si stôl nakreslila, oslovila umeleckého rezbára, keďže tie nohy museli byť vyrezávané ručne, no a „skočila” do neznáma. Stôl dostal vďaka kartáčovanej hornej doske a farbe aj starý vzhľad.

Ktorý je tvoj obľúbený kútik? Čo máš na ňom najradšej a aké chvíle v ňom rada tráviš?

Uff, toto je ťažká otázka, keďže mám asi každý kútik bytu rada. Vzhľadom na vek a spánkové vzorce našej dcérky je ale aktuálne najobľúbenejšia naša veľká posteľ v spálni, v ktorej by som rada trávila viac času spánkom

Čítala som, že si si v byte splnila svoju vysnívanú kúpeľňu. Mám pocit, že kúpelňa je pre Slovákov často len funkčným miestom. Ako si spojila praktickú časť s tou estetickou? Aké sú nejaké drobnosti, ktoré z kúpeľne vytvoria aj vizuálne príjemné miesto?

Áno, ako som spomínala, kúpľňa je splneným snom. Marocká cementová dlažba, monochromatický vzhľad, ktorý však dopĺňajú a “otepľujú” pletené koše, rastliny či moje fotografie z Marrakechu v rámoch nad vaňou.

Áno, myslím si, že kúpeľne a toalety sú v slovenských domácnostiach často len funkčnou a strohou miestnosťou bytu. Osobne si myslím, že je to škoda, a že toto je práve miestnosť, kde oddychujeme, máme možnosť sa uvoľniť a môžeme si to celkom jednoducho spríjemniť. Nemyslím si, že platí kauzalita, že praktické veci sú neestetické alebo naopak. Treba si len správne vybrať.

Doladiť ju vieme textíliami, košíkmi, správnym osvetlením, funkčnými a zároveň peknými doplnkami (napr. mydelnička, pohárik na kefky, držiak na toaletný papier a pod.), obrázkami na stenách, rastlinami, sviečkami alebo vonnými tyčinkami, materiálmi a farbami, ktoré si do nej vyberáme. Samozrejme, ak máme dostatok úložných priestorov, môžeme vystavovať len veci, ktoré chceme a schovať to neestetické – to tiež atmosfére pomôže.

Na mnohých tvojich fotkách nájdeme práve rastlinky. Medzi jedálňou a obývačkou máš už pomaly celú džungľu. Ktorá je tvoja obľúbená „pokojvka“?

Medzi moje obľúbené patrí určite monstera, svokrine jazyky, voskovka. Sú to rastliny, ktorým sa u nás dobre darí a sú nenáročné na starostlivosť. Za mňa ideálna kombinácia

Nie to prekvapivé, že sa ich prírodná a minimalistická estetika prejavila aj pri zariaďovaní ich domova. Ja som síce u Jakuba a Naty ešte nebola, ale z tých pár kútikov, ktoré som videla na instagrame som tušila, že to bude niečo špeciálne. Keď súhlasili s mojim nápadom pozrieť sa k nim na virtuálnu návštevu, veľmi som sa tešila, že na blogu budeme mať zas niečo nové, z čoho sa môžeme inšpirovať. Ešte viac sa ale možno teším z toho, že si ich domov budeme môcť pozrieť ich očami alebo teda ich objektívom. Tak teda vitajte u Jakuba a Naty alebo Simmer and Simmer. Verím, že okrem krásnych fotiek vás inšpiruje aj príbeh ich cesty k foteniu, hľadania rytmu medzi prácou a domovom, nachádzania ich vlastnej estetiky a nakoniec aj Vianoc.

Ako ste sa dostali ku foteniu? Čo je takou vašou špecialitou? Kde momentálne sídli vaša značka?

N: “Jak šľepa kura ku zarnu” (ako slepá sliepka k zrnu pozn. preklad.) jak by povedal pravý vyhodňar. K foteniu sme sa dostali každý trochu inak. Ja fotím už od mojich štrnástich, fotila som jednu svadbu kamarátky a potom len nejaké akcie u nás, profilovky kamošiek. Základy ma naučil môj brat a neskôr kámoš, ktorý mi daroval jeho starý foťák, ale inak som moc nemala ani profi program na úpravu, takže som upravovala na pixlr a snapseed. No a potom som stretla Jakuba. 

J: K focení jsem se dostal když jsem působil jako dobrovolník v Žilině. Jak symbolické! Tehdy jsem si jel do Prahy k neznámému arabovi po svoji první zrcadlovku. A začal jsem se učit fotit. Po skončení stáže v Žilině jsem absolvoval 3-měsíčný mediální stáž s misijní organizaci Josiah Venture. Tři měsíce jsme jezdili po Evropě a fotodokumentovali činnost organizace. 

N: Usadili sme sa na nejakú dobu v malom mestečku pod Krušnými horami, v Litvínove na severe Čiech. Fotíme hlavne svadby, rodiny a páry. Sústreďujeme sa na zachytávanie príbehov ľudí. Tiež radi objavujeme poklady tohto zabudnutého kraja, kreatívcov, ktorí sú tu na severe vzácni. Och a veľmi radi cestujeme a spoznávame tento krásny svet. No a čím sme špeci, … asi tým, že sme obyčajní. 

J: To je dobrý! S tím souhlasím. Naši specialiatou je v přirozenost, nestrojené momenty, věrné barvy, autenticita, příroda…

Ako sa vaša práca – teda fotka – prelína s vaším domácim životom, rodinou, domovom?

N: Prelína sa až moc a práve preto sa snažíme žiť v rytmoch a oddeľovať prácu od domova. Napríklad na ranných prechádzkach, na obede a na rande sme si zakázali hovoriť o fotení. Napríklad aj to že máme oddelený byt od nášho office/atelieru je jedna z vecí , ktoré nám pomáhajú oddeľovať.

Ale otázka bola ako sa prelína… Prelína sa pretože fotíme spolu a je to niečo naše, takže to nesieme v srdci a rozmýšľame nad tým a investujeme do toho. Sme manželia a kolegovia. To, čo sa mi páči na tom spojení domova a fotky, a čo by som nechcela určite obmedziť, sú vzťahy, ktoré vzniknú pri fotení s úplne neznámymi ľuďmi. A oni sa stanú súčasťou nášho života. 

Povedzte nám teraz niečo o vašom domove. Akým procesom ste si bývanie vybrali? Aké sú jeho najväčšie výhody?

N: Bývame v radovej zástavbe v kľudnej časti mesta. Výhodou nášho domu je záhrada a členitosť domu, čo môže byť aj nevýhodou, ale zatiaľ je to výhoda. Páči sa nám aj lokalita, 10 min autom máme krásne Krušné hory, sme hodinku od Drážďan a od Prahy. Nemyslím si, že sme si bývanie vyložene vyberali podľa najlepšej lokality a výhod. V rozhodovaní hrali rolu ešte iné, pre nás dôležitejšie faktory. 

J: Mne se líbí historie domu, líbí se mi že má historii a že je to na něm vidět. Během rekonstrukce jsme nechali jednu stěnu odhalenou. Baví mne to, že každá cihla je iná, nekteré nesou v sobe díri po hřebících, na kterých viseli obrazy.  

Akým miestom je pre vás váš domov?Ako by ste ho opísali 3 slovami?

N: Miestom odpočinku, miestom plným navštev, príbehov a rozhovorov do hĺbky a tiež miestom, kde oslavujeme. 

J: Toto místo je útulné, bezpečné a prostě naše.

Ako ste si dom zariadili? Mali ste nejaké konkrétne veci na mysli, ktoré ste tam chceli mať a aj ste ich zrealizovali? Ktoré kúsky máte špeciálne radi?

N: Mne sa veľmi páčil dánsky minimalizmus, pretože som tam rok študovala a bola som prekvapená, ako ten design Dáni majú v sebe.  Každý dom bol útulne zariadený, hovoria tomu Hygge. Takže moja predstava bola Škandinávia. Ale úplne sa nenaplnila a v našom byte je z Dánska len to Hygge.

J: K tomu máme hodně co povědět. Ja jsem si představoval náš byt v urban minimalistickm stylu. Proto tady máme ty cihly. Chtěl jsem dřevěnou prkennou podlahu. Dokonce jsme kvůli tomu nechali koupit prkna na bazoši a pak je přes známost zbrousili v truhlárne. No nakonec jsme je nepoužili, na místo dřevěné podlahy jsme se rozhodli pro lino v imitaci dřeva. Ale prkna se zužitkovali. Vyrobil jsem z nich a staré židličky stolek. Vyznamným kusem je pro mne stůl z Československa, na něm jsem snídal od svého narození. Natálka ho hezky obrousila. A taky máme zrcadlo po naší babičce. 

N: Mnoho vecí sme zrekonštruovali alebo vyrobili. Jakub upravil svoje komunistické skrinky, že? 

J: To jsem taky chtěl říct… natřel jsem je na bílo a přimontoval kolečka, tak aby byli mobilní. A židle jsou ze staré modlitebny, našli jsme je na půdě. V tomto domě se totiž kdysi scházeli křesťané. 

N: Potom sme väčšinu vecí kúpili z IKEI alebo z JYSK, niektoré doplnky, vázy máme z H&M Home.  

Máte nejaký obľúbený kútik?

N: Ja mám rada veľmi náš “obejvák s ušákem” a s krbom, a v lete záhradka. Pretože tam sa deje väčšinou môj odpočinok. 

J: Súhlasím, mám rád taky knihovnu. Náš office/atelier je taky moje oblíbené místo kvůli industriálním prvkům, které jsme do nej vložili. 

7. V ktorej miestnosti najviac trávite čas a ako ste ju tomu prispôsobili?

N: V našom byte najviac používame obývačku a jedáleň (sú spojené). Počas dlhých večerov si zapálime v krbíku a čítame knihu, s dobrým čajom alebo vínom alebo len tak pozeráme do ohňa a meditujeme. Návštevy to väčšinou ocenia najviac, keď sa po dlhej prechádzke v zime uchýlime k nám domov a prekrehnutý sa môžeme zohriať pri ohni. Ale najviac času trávime v našej pracovni. Určite je menej útulnejšia ako u nás v byte ale je nám v nej aj napriek tomu dobre. Povedala by som, že ma to tam motivuje pracovať a byť kreatívnou. Neviem kvôli čomu to môže byť. 

J: Podle mne je to tím industriálním feelem a minimalismem co ta místnost má. Je tam velké plátno na focení lidí nebo produktů, 3-metrová masivní deska (nohy jsou z IKEI) a taky lepší židle. Máme tam i gauč pro pracovní setkání nebo chillout. 

N: Sme veľmi radi za tento náš atelierik. Pomáha nám to nie len v stimulovaní kreativity, ale aj v oddelení pracovného života. Snažíme sa nechať prácu zamknutú v office. Ale nie vždy nám to ide. 

J: Souhlasím, je fajn pracovat spolu u jednoho stolu. Pomáháme si navzájem v disciplíně ale zároveň si všední chvíle dokážem zpříjemnit různou srandou, interním vtipem. Strašne rýchle nám spolu čas letí.

Ako vyzerajú Vianoce u vás doma? Čím je toto obdobie iné od zvyšku roka a ako ho zvyčajne ako rodina trávite?

N: Tento rok to budeme spolu stráviť tretie Vianoce. Vianoce máme veľmi radi, stromček máme už začiatkom decembra. Máme radi svetielka a sviečky, sneh a vetvičky. Každý rok ideme s našimi kamošmi do Seifenu, čo je kúzelné nemecké mestečko 20 minút odtiaľto. Chodíme tam na trhy a na “Českou mši vánoční”. Nádherná atmosféra, priala by som vám to zažiť. 

J: Miluju bramborový salát a rád jsem uvítal změnu ve formě lososa místo kapra. Naty to dělá strašně dobře. Cukroví moc neděláme, když tak Naty udělá medovníkové kuličky. Posloucháme gramofon, Naty dělá věnce a zdobíme stromeček. 

N: Tvoríme si tradície, niektoré sú prevzaté z našich domovov, niektoré sú úplne nové. Na Štedrý večer si spolu pripravujeme večeru, zapálime v krbe a čítame si vianočný príbeh, príbeh narodenia Ježiša Krista. Po večeri si dávame darčeky, reflektujeme a pozrieme si spolu nejakú rozprávku. Tento rok plánujeme zaniesť zvieratkám v lese jabĺčka. To je tradícia, ktorý sme si prevzali z Jakubovej rodiny. A chcela by som urobiť vaječný likér, tak uvidím ako sa mi podarí. 

 Akým spôsobom si tvoríte vianočnú atmosféru? Ktoré sú vaše obľúbené vianočné dekorácie?

J: Moje nejoblíbenější dekorace je velký věnec na stěně nad krbem. 

N: Vianočnú atmosféru určite pomáha tvoriť vôňa vetvičiek, svetielka a koledy.  Často počúvame album od Lauren Daigle Behold. Tento rok som skúšala vytvoriť ozdoby s papiera, myslím že pri tom ostanem. Inšpirovala som sa H&M Home. 

Zhodli sme sa s Jakubom, že ten najdôležitejší faktor je príprava srdca. Pretože Vianoce sú o jednom veľkom Dare, ktorý nám bol daný, každé Vianoce sa modlíme: “Bože, čo nové mi necháš si uvedomiť počas týchto Vianoc? Čo z tohto tajomného príbehu odkryješ môjmu srdcu?“. Tak na to každé Vianoce čakáme a stále nám Boh niečo nové ukáže z toho tajomného príbehu Vianočnej noci.

Nájdete tu kúsok nášho domova a príbeh o tom, ako som si našla svoj štýl. Domov je pre mňa hlavne miesto, kde sa cítim príjemne, bezpečne a útulne. Mal by mať tú správnu atmošku do jesenných večerov, ale aj letných nocí. Je to miesto, kde sa naši priatelia môžu cítiť ako doma.

Tento rok sme sa neplánovali sťahovať, ani kupovať byt. Celé sa to tak zomlelo, že práve keď sa začala karanténa sme sa ocitli v novom prázdnom byte s výhľadom na lúku a kúpnou zmluvou v šuflíku. Keď sa pozriem na tento rok, bola to asi tá najlepšia vec, čo nás čakala, bez toho, aby sme o tom vedeli (aj keď asi veľmi nemala s čím súťažiť o prvé miesto #2020). V starom prenájme sme si veľmi hrať na dizajnérov nemohli, takže predstava čistého, nového a hlavne prázdneho bytu bola pre mňa ako sen. Byt mal hotovú plávajúcu podlahu, kúpeľňu a zariadenú kuchyňu, ale okrem toho bol ako maliarske plátno.

Len čo som sa s nadšením pustila do internetových prieskumov v štýlových a nábytkových končínách, moja dlho vysnívaná predstava o tom, ako si raz zariadim vlastný domov narazila na realitu. Ukázalo sa, že tie kúsky, ktoré som mala úplne jasné a dopodrobna vymyslené akosi neexistujú na slovenskom trhu. Ak sa k nim náhodou niečo priblížilo, bolo to buď šialene cez rozpočet alebo to bola ikea, ktorá je super, ale má ju doma každý.

Plné vrece inšpirácií

Druhý konflikt som mala s mojimi vlastnými estetickými tendenciami. Už od malička ma svojím pohodlím lákal útulný štýl amerických domov s mäkkými károvanými gaučami, okrúhlymi stolmi a jemne starožitným nádychom (žeby Gilmore Girls?). Tiež ma to posledné roky ťahalo k boho inšpirácii, ktorá je možno príjemná v lete ale v zime z nej vôbec nejde tá útulnosť. Začiatkom roka som čítala Harry Pottera a v mojej mysli sa uložila predstava mať v obývačke kúsok z Gryffindor common room a truhlicu namiesto stolíka. Tiež celkom frčím na mierne zaprataných parížskych bytoch s vysokými stropmi, fancy zlatými či zamatovými doplnkami, záplavou rastlín a komínmi kníh. A do toho všetkoho sa hlásila moja vidiecka vintage duša, ktorá túžila po dome z Malých žien so starými príborníkmi, rustikálnymi stoličkami, mosadznými kohútikmi a ľanovými obrusmi. A ten moderný minimalizmus má tiež čosi do seba, ako aj moja dlhoročná predstava zarámovaných plagátov mojich obľúbených kapiel.

Toľko v skratke k mojej inšpirácii, keď máte dvojizbový byt a lesklú kuchyňu v ňom. Asi vám je jasné, že tieto štýly sa proste nedajú skĺbiť. Ani si nechcem predstaviť, ako by niečo také vyzeralo. Alebo?

Bolo pre mňa ťažké rozhodnúť sa, ktorým smerom ísť a ktorý zas obetovať a do toho všetkého sa mi zamiešala farba dlážky, dverí a kuchyne, ktoré v byte už boli ako aj celkom veľká priestorová limitácia. Bola to výzva! Ale vďaka nej som našla svoj štýl. Neviem, či má nejaké meno, ale niekedy na internete narazím na interiéry, v ktorých niečo podobné spoznám a rozmýšľam, ako by sa dal vystihnúť. To, čo ma na ňom prekvapilo je, že sa v ňom dajú nájsť stopy všetkých tých vyššie spomenutých rozporuplných štýlov.

A tak teda, takto to celé do seba zapadlo. Nechceli sme zbytočne míňať peniaze, tak sme si, čo sa dalo, teda gauč a posteľ, priniesli zo starého bytu. Kreslo som dostala od babičky a okrem toho, že je zachované a pekne sa sem hodí, mám veľmi rada kúsky, ktoré v sebe skrývajú aj nejaký osobný význam.

Prvú vec, čo som si kúpila bol koberec

Asi to bude ten boho smer, ktorý mi už dávnejšie dal predstavu o mojom ideálnom koberci. Taká tá moderná verzia vyblednutého perzského koberca, najlepšie vo vínovej. V mojich prieskumoch som ale taký nikde nenašla a už som si myslela, že pôjdem smerom farebného mexického koberca (asi tiež z boho zákutí), keď som presne taký vysnívaný našla vo vianočnom výpredaji v Zara home. Počas prieskumu som málokedy našla niečo, čo ma tak nadchlo, takže koberec rozhodol a zvyšok sa musel prispôsobiť.

Aj kvôli priestoru a možno aj ako pozostatok mojej americkej idylky som hľadala okrúhly drevený stôl. Ten náš som našla na bazoši za 25 eur. Jedna fotka na instagrame mi do hlavy vložila predstavu presne toho tvaru stoličiek, ktoré teraz aj máme, len som sa rozhodovala medzi bielymi a čiernymi kvôli vyváženiu farieb v miestnosti. Vyhrali biele, keďže sa k nim pri väčšej návšteve ľahko pridajú balkónové biele stoličky. (Tretia alternatíva bola mať každú stoličku úplne inú).

Kam s knihami…

S Josém sme obaja veľkí čitatelia a knihy boli prvá vec, čo sme presťahovali. Bolo teda jasné, že nám treba veľkú knižnicu, na ktorú však v byte nikde nebolo miesto. Niekde v kútiku hlavy som mala uložený obraz s policami plnými kníh, ktoré nesiahali ani len do pol steny a tvorili miesto na dekorácie a obrazy. A tak vznikol náš tv stolík a knižnica v jednom.

Zato nad tým kávovým stolíkom som veľmi dlho špekulovala. Kedysi som túžila po takom stolíku, čo vyzerá, ako odrezaný hmeň stromu a teraz som si ho mohla splniť. Nevedela som, či by sa sem hodil a či ho vôbec ešte stále chcem. Stále som mala v hlave ten Gryffindor a tmavé surové drevo, na ktoré si položím hrnček čaju v neskorý večer. Nakoniec vyhrala pragmatika. Keďže sme obaja veľkí odkladači tak nám bolo treba stolík s priestorom, kde môžme všetky knihy, zošity, ovládače, sluchátka….schovať mimo zraku a presne taký, ešte aj vo farbe blízkej našej podlahe a s efektom starého kusu dreva ale elegantnými modernými nožičkami som našla a dodnes neoľutovala.

Postupne som sa stále viac uberala takým tradičným štýlom s moderným nádychom. Veľmi rýchlo som zistila, že to, čo je na mojom výbere najdôležitejšie je práve útulnosť. Tá spájala všetky tie estetiky, až na tú boho. Dala som si teda pozor, aby som to neprehnala, ale sem tam do dekoru zakomponovala nejaký ten slamenný košík, bambusový rebrík, aj to ratanové zrkadlo alebo macrame kvetináč. Krásne dopĺňajú tento priestor a sami v ňom dostávajú novú podobu.

Medzi ďalšie obľúbené doplnky patrí koberček v spálni, ktorý som už dlho vyzerala v Coincase a sadol sem ako uliaty a minimalistická lampa s veľkou žiarovkou, moderná obmena retro petrolejovej lampy.

Zo starého bytu sme si doniesli tmavosivý štrikovaný puf. Už od kúpy koberca som sa potešila, že nebudem musieť meniť vankúšiky na sedačke (s tým mexickým kobercom by neprešli), pretože ich mám veľmi rada. Sivý puf a sivý vankúš ma priviedli k tmavosivému obrusu a deke. Táto farba sa krásne hodila k zútulneniu bielej izby a tieto jednotlivé kúsky sa skvelo zohrali k vytvoreniu jednotného dojmu.

A čo steny?

Steny som chcela nechať biele. East of Eden od Johna Steinbecka je kniha, ktorý nás oboch veľmi zasiahla, preto som hľadala nejaké umenie, ktorá by s ňou bolo spojené. Nakoniec som na etsy kúpila plagáty v digitálnej forme a dala si ich za pár eur vytlačiť podľa rozmerov magnetických rámikov, ktoré nakoniec vyhrali nad tými kovovými priesvitnými. Aj keď jeden zlatý stojatý som si predsa neodpustila.

V spálni som využila kus bielej steny nad písacím stolom, aby som si vystavila niekoľko našich spomienok ako aj pekných kúskov umenia.

A čo tá kuchyňa?

Sama by som si asi takúto kuchyňu nikdy nevybrala. Moderná lesklá nebola na mojom zozname estetických vplyvov, ale musím sa priznať, že som si ju celkom obľúbila. Je to presne ten moderný element, ktorý dotvára tento priestor a vďaka tej drevenej časti pôsobí teplejšie a nie tak sterilne, ako by inak mohla.

Nemám rada, keď je kuchynská linka plná vecí, preto som na nej nechala len tie, ktoré okrem funkčnosti dotvárajú aj atmosférou. Občas sa to tu síce nahromadí, ale v zásade som skryla hriankovač a kávovar a nechala drevené lopáriky, drôtený košík na ovocie, retro kanvicu, keramický hrnček na varešky, ktorý som si priniesla z Nórska a moje kuchárske knihy.

Myslela som si, že spojená obývačka s kuchyňou môže po čase pôsobiť trochu stiesňujúco – stále zavretí v tej istej izbe. Pravdou ale je, že sa v tomto otvorenom priestore cítime oveľa lepšie ako v dvoch malých panelákových komôrkach a stále nás aj napriek mnohým dňom strávených len v tejto izbe, neomrzel.

Nekonečný balkón

Okrem výhľadu na lúku, ktorá je pár minút peši a skvelým miestom na prechádzky, je veľkou výhodou tohto bytu obrovský bálkón. Zo začiatku mi prišla škoda, že je oranžový, ale rýchlo som si ho zaplnila rastlinkami, svetielkami a záhradným nábytkom a  krásne nám spríjemnil zoomové pauzy v teplých mesiacoch.

Och, a ak si po dočítaní tohto článku hovoríte, kde bol pri plánovaní môj manžel, bol presne tam, kde sme obaja chceli.

Spokojný, že ho nezaťažujem s detailami, v ktorých sa nevyzná ma nechal spokojnú, robiť si svoje wordové dokumenty a pinterestové boardy. Ak sa mu niečo naozaj nepáčilo, tak sme to zavrhli, ale väčšinou som moje široké interierové dilemy zúžila na výber medzi dvoma alebo troma kúskami a vtedy sa k jednému priklonil.

Okrem bosých výletov na pláž, spoločenských hier či pečenia domácej pizze sme boli nadšené zo samotnej chatky, ktorá (narozdiel od našich slovenských víkendovích chát) vyzerala, akoby vypadla z pinterestu alebo časopisu o bývaní. Pôsobila takou útulnou harmóniou medzi divokou prírodou naokolo a moderným škandinávskym minimalizmom. Námornícke doplnky ladili s dych-berúcim výhľadom na fjord, biele presvetlené priestory chatke dali letný nádych a rustické drevo dodávalo pocit domova.

Keď som rozmýšľala, ktorý interiér by ďalej obohatil našu rubriku Na návšteve, spomenula som si na náš krásny deň pri fjorde a nadšene napísala Ingrid, ktorý nás veľmi ochotne aj so svojou rodinou znovu privítala v ich krásnej víkendovej idylke. Veľmi sa teším, že si tento krát môžeme nabrať inšpiráciu z trošku iného štýlu a pozrieť sa aj za hranice Česka a Slovenska. Tento raz som si interér nemohla prísť sama nafotiť, ale myslím, že vám fotky z ich rodinného archívu dajú dostatočnú predstavu. Pridala som aj pár momentiek z nášho letého výletu, ktoré atmosféru tohto domova celkom dobre zachytávajú.

Ingridina mamina Cecilie mi na diaľku zodpovedala pár otázok o tejto krásnej chatke a inšpirácii za ňou

Ako dlho už máte túto chatku a s akým účelom ste si ju postavali?

Kúpili sme si ju pred 8 rokmi. Dovtedy sme si prenajímali chatku v tej istej oblasti a veľmi sme chceli mať vlastné miesto. Nachádza sa menej ako hodinu autom od nášho domu, takže v nej môžeme tráviť veľa času.

Keby si mala chatku opísať tromi slovami, aké by to boli?

Jednoduchá, pohodová, jasná a pokojná (aj keď to sú štyri).

Čo sa nachádza vo vnútri?

Je tam kuchyňa, obývačka, 3 spálne a kúpeľňa. Vzadu je malá prístavba s manželskou posteľou.

Aká bola inšpirácia pri zariaďovaní interiéru? Je táto chatka podobná väčšine nórskym chatkám?

Tá pôvodná chatka bola veľmi tmavá s malými oknami a izbami a terasou smerom na sever a teda preč od mora. Chceli sme to spraviť viac svetlé a priedušné. Zabudovali sme veľké okná a skladacie dvere, ktoré otvoria kuchyňo-obývačkový priestor smerom na prednú terasu. Kvôli nariadeniam sme nemohli pridať ďalšie metre štvorcové k hotovej stavbe, tak sme pôvodnú terasu prerobili na extra izbu a kúpeľňu. Steny a podlahy sme natreli na bielo, aby sme dnu dostali čo najviac svetla. Narozdiel od vertikálnych dosiek, ktoré sú v Nórsku tradičné, som chcela horizontálne dosky. Páči sa mi, ako chatke dávajú ten správny plážový nádych.

Aký je váš obľúbený kútik chatky?

Milujeme naše veľké okná a to, že aj keď si dnu, je to ako keby si bola vonku. Ten pohľad je nádherný.

Kde ste si zadovážili nábytok a vybavenie? Hľadali ste nejaké konkrétne kúsky?

Nábytok v kuchyni a obývačke je z prírodných materiálov ako drevo, slama, vlna alebo bavlna ako aj v prírodných tónoch s výraznými prvkami okrovej žltej. Obliečky v izbách sú ladené do tlmených zemitých farieb, k čomu ma inšpirovala fotka vankúšov v jednom časopise. Konferenčný stolík ako aj nočné stolíky sme si vyrobili sami zo starých drevených bedničiek na jablká. Jedálenský stôl so stoličkami sme si priviezli z nášho mestkého domu, keď sme ich vymenili za nové. Tie stoličky sú od tradičnej nórskej značky Axel a vyrábajú sa na západe Nórska z borovicového dreva a slamy. Máme aj klasické Adirondack stoličky z cédrového dreva, ktoré v lete používame ako vonkajšie lehátka a keď sa ochladí ich prikryjeme kožušinou a máme z nich vnútorné kreslá. Krb je z pôvodnej chatky a páči sa nám jeho rustický vzhľad. Tiež tu máme krásne sklenené banky, ktoré pôvodný majiteľ používal na rybárskych sieťach. Položila som ich ako dekoráciu na okno a je to naozaj krásne, keď sa svetlo odráža cez ich farebné sklo.

Akým spôsobom v chatke trávite čas?

Počas leta tam trávime skoro každý víkend. Je to veľmi dobré miesto pre hostí. Tým, že je veľmi blízko nášmu domu tak nás známi niekedy spontánne prídu navštíviť a veľmi si to užívame.

Využívate chatku na nejaké špeciálne príležitosti?

Trávime v nej skoro všetky jarné a letné víkendy ako aj dovolenky a sviatky. Niekedy nám slúži aj ako home office.

Čo máte na tomto mieste najradšej?

Máme na tom radi, že sme tak blízko prírody, hlavne mora a pláže. Veľmi radi chodíme na túru popri popbreží. Najradšej ale trávime čas plávaním alebo opaľovaním sa. Často hráme hry alebo chodíme na výlet na člne.

Vždy tu zažívame akýsi zvláštny pokoj. Myslím, že to je preto, že sme tak ďaleko od dopravnej premávky a tak blízko prírody. More je tiež veľmi upokojujúce.

Je pre Nórov typické mať letnú chatku pri pláži?

Je u nás veľmi typické mať buď chatku na pobreží alebo chatku v horách. My máme to šťastie, že máme obe. Nóri veľmi radi trávia čas v ich „hytte“ (drevenej chatke). Tradičná hytte je veľmi jednoduchá, bez tečúcej vody alebo kúpelne, ale moderné dovolenkové chatky sa svojím štandardom vyrovnajú alebo ešte prevýšia naše bežné domy. Nóri tiež veľmi radi cestujú okolo celého sveta, ale v tomto koronovom období sú nám naše chatky veľmi vzácne.

Máte nejaké obľúbené jedlá, ktoré v chatke počas prázdnin pripravujete?

Veľmi radi prirpavujeme kávu v mojich Bialetti konvičkách rôznych rozmerov. Vymyslela som veľmi múdry systém viacfarebných hrnčekov, aby si každý zapamätal ten svoj a nemuseli sme zbytočne umývať viac riadu, než treba. Robíme domácu pizzu na grile. Máme tu miestne talianske potraviny, kde kupujeme múku na pizzu a mozzarellu. Radi tiež grilujeme a pripravujeme šaláty zo zeleniny od nášho miestneho organického farmára a byliniek z našej malej bylinkovej záhradky.

Je niečo, čo by ste do budúcna chceli na chatke zmeniť?

Radi by sme mali prístrešok nad vonkajšou terasou, aby sme mohli tráviť ešte viac času vonku, ale kvôli nariadeniam spojených s pobrežnými stavbami to nie je možné.

Ako sa vám ako dvom Slovákom žije v Prahe? Čo je na tom meste najlepšie a čo vám zas vadí?

Vadia mi turisti, ale to sme aj my – preto do centra nechodím, keď nemusím. Mišovi chýba euro:D a rovinaté cesty na bicykel. Ja mám rada, že v okolí máme všetko čo potrebujeme a do centra nemusím vôbec chodiť. Vadí mi, že precestujem dve hodiny každý deň do práce.

Kúpili ste prázdny byt, odkiaľ ste pri zariaďovaní čerpali inšpiráciu? Aký štýl je vám blízky?

Ja sa neviem rozhodnúť pre jeden štýl, našťastie Mišo má vačšinou jasno. Na jednej strane by som chcela skandi minimalismus, na druhej sa zas chcem cítiť útulne ako v parížskom byte. Keď sme zariaďovali, dostala som od Miša knižku z nášho obľúbeného kníhkupectva (Book Therapy) Petite Places – inšpirácia pre malé domy/byty. Nejak sme podľa toho nešli, ale inšpirácia sa asi nalepí aj len z listovania stránok. Mám ale rada obdobie funkcionalizmu, keby môžem, tak bývam vo Vile Tugendhat. A milujem kvetiny, bez tých by to nešlo.

Kupovali ste všetko nové alebo máte niečo aj z bazaru alebo prerobené?

Snažili sme sa vyhnúť Ikei pri kúpe nábytku, preto sme hľadali rôzne alternatívy. Okrem dvierok na kuchyni a vstavanej skrine v spálni sa nám to aj celkom podarilo. Všetky stoličky v byte máme z bazárov – od začiatku som vedela, že nebudem kupovať nové stoličky a hlavne som chcela mať každú inú, keď k nám prídu návštevy. Dve som dokonca zobrala z fakulty, kde som pracovala a boli na vyhodenie. Sú to Ton stoličky a to som nemohla dopustiť, tak so mnou išli z práce električkou.

Páči sa mi ten kontrast medzi novým a starým. Zariaďovali sme postupne, asi ako väčšina mladých ľudí a to nám umožnilo si všetko dostatočne premyslieť a nekupovať veci unáhlene. Veľa vecí máme na mieru, keďže náš byt je malý a potrebujeme využiť priestor na plno – kuchyňa, knižnica v obývačke, skrinky v kúpeľni. Samozrejme máme ešte veľa plánov v byte – mám vysnívanú posteľ, na ktorú si však budeme musieť ešte počkať.

Keď človek vstúpi do vášho bytu, hneď si všimne krásny kuchynský kút. Aký je za ním príbeh?

Michal si vo svojom obľúbenom bare (Luft) už od začiatku všimol krásného interiéru a tam začal príbeh našej kuchyne. Zistil, kto to zariadil a spojil sa s dizajnérkou, ktorá to navrhla. Mišo všetko premeral, nakreslil – povedal akú ma predstavu a spolu to vymysleli. Drevo v kuchyni je neopracované, je z jedného kusu a sušené dva roky. S kuchyňou to teda nebolo vôbec jednoduché a miestami som si myslela, že ju nikdy nebudeme mať, ale stálo to za to, pretože je presne taká akú som si vysnívala

Ktoré kúsky nábytku alebo dekorácií máte špeciálne obľúbené? Prečo?

Moje kreslo! Videla som ho na instagrame a rôznych blogoch a potom som ho objavila na designbanke. Je to design od Le Corbusiera. Túžila som po ňom strašne dlho, až sa mi to konečne na moje 26. narodiny splnilo a som z neho fakt šťastná.

Máte nejaké doplnky privezené zo zahraničia?

Mišo nechce nikdy nosiť nič, takže to ostáva na mne. Vačšinou sú to ale maličkosti, možno keď pojdeme niekam autom, tak ma Mišo nechá na polceste aj so všetkým, čo budem chcieť priniesť:D Privážam vačšinou veci do kuchyne, misky z Kréty, taniere a vankúše z Maroka alebo poldecáky (poháre na sake) z Japonska. Väčšinou si ale odvšadial kde sme spolu prinesieme kávu a platňu.

Plánujete ešte nejaké renovácie do budúcna? Kebyže nemáte limity v zariaďovaní, čo by ste spravili inak?

Kebyže nemám limity, tak máme obrovský byt s dvomi kúpeľňami, vysokými stropni a oblúkovitým výklenkom:D Čo ale plánujeme v tomto byte je nová posteľ, po ktorej túžim odkedy sme sa nasťahovali. Bude na mieru z dubového masívu – podobné drevo ako máme v kuchyni. Chcela by som ešte dozariaďovať hosťovskú izbu, aby bola funkčná (to znamená, že by mala skriňu), keď k nám príde návšteva. A rada by som prerobila kúpeľňu – zmenšila vaňu, vymenila obklad a oddelila záchod, ale to je asi nereálne a aj zbytočné, keďže při našťahovaní bola úplne nová.

Čo by ste v byte nezniesli?

Mišo: ďalšieho člověka:D Veronika: Linoleum, milujeme drevo a našu drevenú podlahu. Alebo koberec po celej miestnosti ako v amerických filmoch. Vaňu v kuchyni – také byty v Prahe naozaj existujú! Susedov, ktorí nemajú nič iné na práci len ťa sledovať a sťažovať si (väčšinou sú to staré susedky, ale nechcem generalizovať). Našťastie sme v novej bytovke a máme super susedov, ktorí neriešia blbosti a starajú sa o seba.

Veľká výhoda vášho bytu je jeho pozícia. Čo máte najradšej na jeho okolí a ktoré miesta najčastejšie navštevujete?

Najlepšie na našom byte je jeho poloha, kdeže je blízko centra a obklopený krásnymi dvomi parkmi. Mišo tu miluje všetko. Od príchodu do Prahy nechcel bývať nikde inde ako na Letnej a miluje tu najmä podniky. Kaviarne – Cafe Letka, Luft a hlavne Mr. HotDog a Salt and Pepa – najlepšie hotdogy a burgre v Prahe.

Ako trávite voľný čas doma? Čo pre vás tento domov znamená?

Vero: Milujem byť doma. Milujem sedieť vo svojom kresle alebo na balkóne. Bývala som počas vysokej v byte, kde som sa nikdy necítila dobre a chcela tam tráviť čo najmenej času, preto si teraz vážim svoj pokoj. Milujem, keď prídem domov z práce a privíta ma Emil, ktorý sa tak teší.

Mišo: Na gauči – hraním playstation, trénovaním Emila alebo varením podľa Jamieho Olivera. Keď prídem domov, čaká ma tu vždy šťastný psík. Domov je pre mňa miesto, kde viem kto chytá veci s mastnými rukami (Veronika):D.

Z ulice vyzerá možno celkom nenápadne, počkajte ale až vám ukážem, čo sa skrýva dnu:)

Na Slovensku nájsť mnoho dedinských apartmánov blízko prírody, to čo nás práve na tomto domčeku tak očarilo je do detailu premyslená atmosféra, ktorá z neho sála. Izby sú zariadené v rustikálnom duchu a naozaj vám dajú ilúziu takého pravého folklórneho života a tak zachovajú históriu samého domčeka a rodiny, ktorá v ňom niekoľko generácií žila. Napriek tomu je ale domček vybavený modernou kúpelňou a všetkými spotrebičmi, ktoré by ste počas víkendu mohli potrebovať. Cítite sa útulne, ale pohodlne.

V domčeku nájdete dve útulné izbičky, každú s vlastnou kúpeľňou, a spoločnú obývačku s kuchyňou. Dobre by sa tu vyspalo aj 7 ľudí, ak počítame gauč. Na záhrade sa dá opekať na ohnisku aj na grile alebo len tak posedávať na tráve.

Počasie nám krásne vyšlo, tak sme si obed aj so stolom presunuli z kuchyne do záhrady pod strom. V celej dedinke vládne príjemný pokoj, ktorý nám dodal novú energiu. Strávili sme niekoľko hodín čítaním na tráve a jediný zvuk v pozadí boli piesne vtákov.

Poprosila som Evku, tú kreatívnu osobu za týmto projektom, aby nám povedala kúsok príbehu, ako sa zo starého dedinského domu stala dokonalá víkedová idylka pre celú rodinu.

Evka, ja som domček v pôvodnom stave nevidela, ale viem, že prešiel poriadnou rekonštrukciou. S akou predstavou si sa do prerábania pustila?

Je to domček po mojich starých rodičoch, kde som chodielavala na prázdniny. No niekoľko rokov bol opustený a chátral, nakoľko nikto nemal financie na rekonštrukciu. Vždy keď som išla okolo alebo sme prišli na návštěvu k rodine, ktorá býva v susedstve a videla som domček, tak som prežívala taký zvláštny pocit na srdci, neviem to popísať, ale ma to vždy ťahalo k tomu domčeku. Až raz mi bola vnuknutá myšlienka, ako by sme ho mohli zobytniť, predniesla som ju rodine (kdeže domček nie je naše osobné vlastníctvo) rodina súhlasila a pustili sme sa do rekonštrukcie. Aby sme získali financie, museli sme najskôr predať časť pozemku.

Do veľkej časti prác ste sa pustili svojpomocne. Odkiaľ si čerpala inšpiráciu a čo bola najväčšia výzva?

No práveže, začiatok rekonštrukcie sme zverili firme, nakoľko nikto z rodiny nemal toľko času a energie, aby sme to zvládli. Keď bol dom v obývateľnom stave, tak som sa pustila do zariadenia domu a môj manžel so švagrami ešte dokončujú exteriér, vonkajšiu izoláciu domu a podobne. Zvládli sme to za 1 rok, bolo to náročné, ale neskutočne ma to bavilo. Je to práca, ktorú si viem predstaviť robiť na plný úväzok

Čo sa týka inšpirácie, tak pretváranie interiéru tak, aby plnil  účel a aby vyhovoval konkrétnym požiadavkam a potrebám ma vždy bavilo. Boli to hodiny kreslenia náčrtov, hľadania inšpirácií na internete a potom hľadania možnosti, kde už konkrétny materiál, ktorý som mala v predstave kúpiť – to bolo asi najhoršie. Po zariadení domu, som mala nejaký čas odpor vstúpiť do obchodov ako sú Merkury market, Obi a pozrieť sa vystavené laminátové podlahy alebo obklad

Ktorý kút domčeka je podľa teba najkrajší? Na ktorý kúsok si špeciálne hrdá?

To je tažká otázka, som hrdá na celý domček. Ale najviac sa mi páčia kúpelne a kuchyňo-obývačka. A konkrétny kúsok? Asi jedálenský stôl z dverí, ktorý som vyrobila pre vonkajšie sedenie

Vnútro domčeka je ozdobené množstvom krásnych ľudových a rustikálnych kúskov. Väčšina z nich vyzerá autenticky a zároveň veľmi zachovale. Kde sa dá takéto vybavenie zohnať?

Veľa vecí je pôvodných, ktoré som zreštaurovala a niektoré zohnala cez Bazoš alebo na trhu so starožtnosťami. Nejaké prvky sme si museli dať vyrobiť jako napr. stolík a zrkadlo v kúpelni, poličky v kuchyni. Moje hobby je reštaurovať staré nábytky a dávať im novú šancu resp. vyrábať z už nepotrebných vecí niečo užitočné alebo len pekné. Podobné hobby objavila aj moja sestra, ktorá napríklad zohnala a zreštaurovala tie staré kreslá v obývačke.

Najnovší projekt, ktorý by som chcela v domčeku zrealizovať je výroba svietidla zo starého trámu a drevenej lavice z čela postele. Takže sa už teším na dovolenku.

Môžeš nám povedať niečo o oblasti, v ktorej sa domček nachádza? Aké sú jej najlepšie kvality? Nejaké tipy na víkendový pobyt?

Domček je v tesnej blízkosti Demänovskej doliny, takže lokalita je veľmi atraktívna v zime aj v lete. Zároveň je to veľmi tichá pokojná dedinka, takže tam skoro nie je poznať turistický ruch. Je tam veľa možností na turistiku, určite odporúčam výstup na Demänovskú horu s krásnym výhľadom, pre trochu náročnějších výstup na Sinú alebo Chopok, Demänovské jaskyne, artikulárny kostol v Svätom kríži. Ja osobne milujem ranné alebo večerné vychádzky len tak nad dedinou, odkiaľ je krásny výhľad na celú panorámu od Malej Fatry po Západné Tatry a Kriváň, kde celú atmosféru dotvára ranná hmla, stádo ovečiek alebo krásny zapad slnka.

Ahoj Lído, môžeš sa nám najprv trochu predstaviť? Čomu sa venuješ, čo ťa baví a robí ti radosť?

Ahoj, jmenuju se Ludmila, je mi 27 let, jsem manželka Vaška a maminka dvouleté holčičky, kterou jsme pojmenovali Anna Grace. Bydlíme v Šumperku, odkud i pocházíme a kde jsem taky asi před 6 lety založili společně s dalšími lidmi Kostel jinak, křesťanský sbor. Já jsem uvěřila ve svých asi 19 letech. Je to i jeden z důvodů, proč ráda sdílím náš život na Instagramu, protože v České republice si lidé o křesťanech myslí různé věci. Jsem na mateřské, ale přitom mám živnost na kreativní činnosti, hlavně krasopsaní a ješte si dodělávám dálkově vysokou školu, takže je to někdy fakt náročné, ale baví mě to. Vašek je full time pastor na Kostele jinak, což když někde říkám, tak hned následuje otázka: “A pastor se může ženit?”. Tak může

Na instagrame vidím, ako sa každým dňom viac zabývate v novom byte. Kedy ste sa doň vlastne presťahovali? Vedela by si nám v krátkosti priblížiť podľa čoho ste si ho vybrali? Aké sú jeho výhody a nevýhody a čo máš na ňom najradšej?

Byt jsme koupili v únoru 2019 a od prvního dne začla rekontruce, která pokračovala i v květnu téhož roku, kdy jsme se do bytu přestěhovali. Dokonce ještě skoro měsíc nebyla hotová kuchyň, ale vystačili jsme si s grilem a okolními restauracemi.
Byt, který bychom mohli koupit, jsme hledali a modlili se za něj asi 4 roky. Bylo pro nás důležité být dostupní co nejvíce lidem i těm, kteří nedisponují autem, proto jsme hledali byt co nejblíže centru našeho města v Šumperku. Přáli jsme si velký obývák pro návštěvy a děti a kuchyňský stůl, kde se v pohodě nají 8 lidí. Protože Vašek pracuje často z domu, přáli jsme si místnost pro kancelář, ale nebyli jsme si jistí, jestli se dá něco takového najít za cenu, kterou jsme si mohli dovolit.

Podmínkami tak nějak “navíc” byl venkovní prostor, světlo, pokoj pro hosty a já jsem si fakt moc přála staré parkety.
Když nám náš kamarád v lednu poslal tip na teď už náš byt, nemohli jsme tomu věřit. Po prohlídce a zjištění ceny jsme tomu nemohli věřit už vůbec. Byt v centru města, ve kterím sice dřiv bydlela partička opic a nejen proto potřeboval rekonstruovat, byl náš.

Výhody jsou rozhodně to, že máme všude blízko a máme stoustu prostoru pro návštěvy a to i s dětmi. Máme i venkovní prostor s grilem a dva záchody! Dokonce máme místnost, která je Vaškovou kanceláří a současně pokojem pro hosty, když je třeba. Za nevýhodu se dá asi brát to, že nemáme zahradu, ale s tím jsme počítali, když jsme se rozhodli pro byt, takže nás to nějak netrápí.
Nejraději mám u nás doma to, že je náš a že si ho postupně můžeme tvořit.


Akým miestom je pre teba domov? Ktoré chvíle s ním máš najviac spojené? Aké vlastnosti musí mať, aby si sa tam cítila dobre?

Domov je pro mě hlavně místo, kde jsme společně, já, Vašek a Ani Grace a také místo, které můžeme sdílet se svými přateli a není jen pro nás. Potřebuju, aby věci měli svoje místo. I když na tom místě zrovna nejsou, ale mají se kam vrátit.

O domov pečujeme všichni tři a taky o to, aby se nám tu hezky žilo a abych se nemusela styďet někoho pozvat, protože možnost mát návšťevu se naskytne skoro každý den.

Ako by si opísala svoj domov 3 slovami?

Klid • Laskavost • Otevřenost

Odkiaľ si čerpala inšpiráciu pri zariaďovaní? Mala si nejaké predstavy, ku ktorým si sa chcela priblížiť? Podarilo sa?

Hodně jsem čerpala inspiraci z instagramu a pinterestu. Ze začátku jsem si myslela, že minimalistický styl je co chci, ale postupem času a zařizováním jsem zjistila, že se mi tento styl líbí na fotce, ale nelíbí se mi v něm žít. Takže teď už v našem bytě najdete víc barev než bílou a béžovou, ale base to víc odráží nás. V ničem jsem neměla přesnou představu. Obecně nejsem moc dlouhodobě plánovací typ.

Museli ste s manželom robiť kompromisy alebo ste sa na všetkom zhodli? Aký vplyv mala na zariaďovanie tvoja dcérka Anička?

Kompromisy jsme dělali, pro mě to je ale jedna z oblíbených částí zařizování bytu. Líbí se mi, že já chci jedno, Vašek druhé a pak společně najdeme třetí, které se líbí oběma. Ustoupila jsem asi nejvíc u sprchového koutu, který si Vašek přál opravdu velký a tak ho má.
Anička měla vliv asi vlastně na všechno, protože jsme nad každou místností přemýšleli tak, aby dělala radost i jí a aby si v ní neublížila. Nakonec taky aby si tu mohla v klidu a bezpečně hrát společně i s kamarádama.

Na internete nájdeme toľko krásnych fotiek a inšpirácie, myslíš že je v Čechách a na Slovensku ľahko možné taký ideál aj zrealizovať? V ktorých konkrétnych obchodoch si vybavenie hľadala? Nejaké odporúčania?

Myslím si, že pokud má člověk omezený budget a nechce volit obchody jako IKEA a JYSK, tak není vůbec lehké sehnat to, co hledá. Když jsme byly u kamarádů v USA viděli jsme krásne kousky nábytku v obyčejných supermarketech levněji, než u nas kousky, které ani pěkné nejsou. Trochu mě to štvalo, ale nakonec jsem si užívala proces hledání po bazarech a internetech. Například konferenční stolek a stolek pod TV v obýváku jsem našla na instagramu v TEAK PEAK obchodě.

Narazila si na nejaké problémy alebo prekážky, niečo sa nedalo a musela si zvoliť plán B?

Rozhodně. Bylo jich tolik, že už si ani konkrétně všechny nepamatuju. Hlavně v hrubé práci, jako byly zdi, elektrika apod. To si ale užil hlavně Vašek.

Máš v byte niečo, s čím si pôvodne nepočítala, ale teraz sa z toho tešíš?

Jsou to dvě věci. První je druhý záchod, který je opravdu velmi praktický a druhá asi foliovník, který jsem dostala od Vaška k narozeninám teď v dubnu a zkouším vypěstovat rajčata a okurky. Tak uvidíme.

Ktorá vec ti pri zariaďovaní bytu naozaj spravila radosť, keď si ju objavila? Ukáž nám nejaké tvoje obľúbené kúsky.

Asi hlavně dvě komody, jedna na chodbě a druhá v ložnici. Ta na chodbě je z místního secondhandového nábytku a ta v ložnici je stará po mé sestře, kterou měl táta na půdě a tak tam na nás čekala.

Máš nejaký obľúbený kútik? Prečo práve tento?

Mám jeden koutek uprostřed pokojovek v obýváku a pak náš balkon/terasu. Trávím tam čas, když jsem sama, což není moc často, možná proto si toho tak vážím. Potom svůj pracovní koutek mám moc ráda. A nakonec hlavně celou kuchyň. Je takovým srdcem bytu.

Máš ešte nejaké designové plány do budúcna?

Ještě bych ráda v obýváku zaplnila zeď obrázkami, pověsila kytaru, ukulele a mandolínu na zeď a Aničce pořídila velkou postel, jestli se to počítá jako designový plán. A také bychom si přáli klavír.

Keby si nemala tento byt, aký by bol tvoj vysnívaný plán B? Je nejaký štýl, ktorý by si naopak fakt nemohla?

Asi dům s malou zahradou v centru města, ale to není uplně reálné

Nemám asi ráda moc barev na zdech a televizi v každém pokoji. To se mi fakt nelíbí.

Ako ľudí najradšej hostíš?

Hostit někoho nabylo nový rozměr ve chvíli, kdy se nám narodila Anna Grace. Najednou spoustu našich hostů nemá víc, než 5 let. A já si s dětmi opravdu ráda hraju a vymýšlím program. Jinak je ale vždy důležité jídlo. Dobré jídlo jak pro děti i pro dospělé. To jde dobře Vaškovi. Ale já se zlepšuju. Proto jsme toužili po velkém jídelním stolu.