Posledný týždeň sú sociálne siete zaplnené rozhorčením a výzvami ku konaniu po tragickej a zbytočnej smrti Georga Floyda. Aj keď tieto slogany kolujú najmä na amerických portáloch, už sa museli dostať aj ku bežnému Slovákovi.
Možno máme pocit, že sa nás tento celkom geograficky špecifický prípad až tak netýka, na Slovensku sa s takou situáciou často nestretneme. Prípadne môžeme s odsúdením preposlať jeden z kolujúcich sloganov I can’t breathe, bez toho, aby sme s danou realitou museli byť na našich uliciach kedy konfrontovaní.
Pravda je, že si takú dilemu v našej clekom homogénnej slovenskej spoločnosti veľmi nevieme predstaviť, ale to nám nedáva žiadnen náskok. Nevieme si totiž úprimne predstaviť ani to, ako by ľudia v našej krajine reagovali, keby sa niečo také na dennej báze dialo u nás. Spomeniem si na nedávny incident s Lidl katalógom a neviem s istotou odpovedať. Tento príbeh je pre nás ale rovnako blízky svojím posolstvom o hodnote ľudského života a rovnosti práv teba a mňa, bezohľadu na naše rozdiely a máme sa z neho čo naučiť.
Na vysokej škole som prešla mnohými kurzmi americkej literatúry a bolo to práve štúdium afro-amerických autorov a autoriek, ktoré sa ma najviac dotklo. Ako vonkajší pozorovateľ som žasla nad neprávosťami, ktoré jedna z najpokrokovejších krajín systematicky uznávala za normálne.
Krajina, ktorá prišla do Európy spasiteľsky bojovať proti rasizmu druhej svetovej vojny bez toho, aby si uvedomila tú iróniu svojho oddeleného čierno-bieleho vojska. Krajina, ktorej 4-medajlový olympíjsky víťaz po slávnostnom dorazení do USA musel na vlastnú úvítaciu párty prísť dopravným výťahom, pretože hlavný vstup bol white-only.
Tieto príbehy sú súčasťou nie až tak dávnej histórie. Stále je ťažké uveriť, že po 70 rokoch to očividné zlo a absurdita týchto a tisícky ďalších bolestivých svedectiev pomaly každého, kto sa bohžual nenarodil ako biely protestant z vyššej strednej vrstvy, ešte stále nie je každému jasné. Po tej dlhej ceste, ktorú si táto krajina v otázke rasizmu prešla, od otroctva cez autobusové jazdy s Rosou Parks po afro-amerického prezidenta, je zarmucujúce, ako sa posledné roky posúva smerom naspäť.
Snáď budú udalosti posledných dní novým podnetom, ktorý spojí hlasy ľudí do radikálnych krokov.
Nebuďme ignorantní voči niečomu čo sa nás zdanlivo netýka. Začnime tým, že sa budeme zaujímať a informovať a nebude nám to jedno.
V dnešnom čitateľskom zozname preto odporúčam 6 kníh inšpirovaných skutočnými príbehami bežných afro-američanov a situáciami z ich každodenného života, ktoré si my ale nevieme ani predstaviť. Sú to romány písané pútavým perom s kúskom duše ich autoriek. V Amerike patrí väčšina z týchto kníh do povinnej literatúry a mne samej ich svedectvo veľmi otvorilo oči. Možno sa pri nich niekedy budete cítiť nepríjemne, možno vás rozplačú alebo rozhnevajú, a práve preto stoja za čítanie.
1. Maya Angelou: I Know Why the Caged Bird Sings (Prečo vtáčik v klietke spieva)
Autobiografický príbeh autorky od dievčatka, ktoré býva so starou mamou v malom mestečku na juhu USA a už od malička sa od druhých ľudí učí, že s ňou nie je niečo v poriadku až po ženu, ktorá každodenným bojom postupne nájde vlastnú slobodu. Okrem iného sa Maya Angelou stala prvou afro-americkou šoférkou slávnych električiek v San Franciscu, o čom sa dočítate aj v jej príbehu, ktorého realita vami miestami poriadne zatrasie.
2. Alice Walker: Barva Nachu (The Color Purple)
Alice Walker založila hnutie Womanism, ktoré spájal utrpenie afro-američanov v rasistickej spoločnosti so špecifickou situáciou afro-amerických žien, na ktorých si svoju zlosť zo spoločenského poníženia často vybili ich vlastní muži. Príbeh The Color Purple reprezentuje tento smer ľudských bytostí, ktoré po celoživotnom presviedčaní, že si nezaslúžia mať hodnotu, znovu objavia vlastnú identitu. Príbeh nájdete aj vo filmovej verzii, v ktorej si zahrala aj Oprah.
3. Kathryn Stockett: Černobílý svět (The Help)
Čiastočne humorný film s Emmou Stone a Jessicou Chastain je skvelou adaptáciou knihy s rovnakým titulom. V južanskom mestečku, kde biele ženičky v domácnosti nechájú afro-americké slúžky, aby za nich navarili, upratali a vychovali ich vlastné deti, ale nedovolia im použiť ten istý záchod, čo oni samé zrazu nájdeme mladú žurnalistku, ktorej tento dlhodobo zaužívaný systém nie je ľahostajný.
4. Toni Morrison: The Bluest Eye (Najmodrejšie oko)
Protagonistkou tohto príbehu je Pecola, jedenásťročné černošské dievčatko, ktorým snom je mať modré oči, ako zlatovlasé modelky usmievajúce sa zo sladkostí v obchode. Toto osamelé želanie ju sprevádza na ťažkej ceste, ktorá vás nenechá ľahostajnými.
5. Harper Lee: Nezabíjajte vtáčika (To Kill a Mockingbird)
Ak hľadáte knihu, ktorá zobrazuje krutú realitu rasizmu a diskriminácie a zároveň je nostalgicky príjemná na čítanie, vyberte si Harper Lee. Príbeh nezabíjajte vtáčika je rozprávaný s pohľadu malého bieleho dievčaťa, ktoré svojimi detskými očami spoznáva správanie ľudí navzájom, kým sa so svojím otcom učí láske k druhým a spravodlivosti v tomto svete.
6. Angie Thomas: Hnev, čo si zasial (The Hate U Give)
Posledná kniha je zo všetkých asi najviac súčasná. Odohráva sa v dnešnom svete a rozpráva príbeh o zbytočnej smrti mladého chalana, ktorého zastrelil policajt v dojme, že vyťahuje zbraň, zatiaľ, čo on len chcel utešiť svoju kamarátku vydesenú v aute. Príbeh o tom, ako sa jedno odvážne dievča rozhodne, že nechce ďalej žiť vo svete, kde sú zbytočné smrti odignorované bez následkov.