Aj keď je Naty zo Slovenska a už dávno som ju poznala z videnia, naozaj som ju spoznala až vďaka Jakubovi, ktorý sa z ďalekých končín Severných Čiech prisťahoval na rok do Žiliny. Bolo to práve tu, kde sa začal viac venovať fotografii a išlo mu to tak dobre, že sme ho na konci jeho pobytu poprosili, aby nám zdokumentoval našu svadbu. Vtedy sme ešte netušili, že si raz s budúcou manželkou založia firmu a o ich vychýrené photo sessions sa bude čakať v rade. Majú výnimočný dar zachytiť prirodzený moment. Či už je to zaľúbený pár, rodina s deťmi, divoká príroda alebo symetria architektúry, chcela by som vidieť svet tak, ako ho dokumentujú Naty a Jakub svojím objektívom. Stačí si pozrieť galériu na ich webe.
Nie to prekvapivé, že sa ich prírodná a minimalistická estetika prejavila aj pri zariaďovaní ich domova. Ja som síce u Jakuba a Naty ešte nebola, ale z tých pár kútikov, ktoré som videla na instagrame som tušila, že to bude niečo špeciálne. Keď súhlasili s mojim nápadom pozrieť sa k nim na virtuálnu návštevu, veľmi som sa tešila, že na blogu budeme mať zas niečo nové, z čoho sa môžeme inšpirovať. Ešte viac sa ale možno teším z toho, že si ich domov budeme môcť pozrieť ich očami alebo teda ich objektívom. Tak teda vitajte u Jakuba a Naty alebo Simmer and Simmer. Verím, že okrem krásnych fotiek vás inšpiruje aj príbeh ich cesty k foteniu, hľadania rytmu medzi prácou a domovom, nachádzania ich vlastnej estetiky a nakoniec aj Vianoc.
Ako ste sa dostali ku foteniu? Čo je takou vašou špecialitou? Kde momentálne sídli vaša značka?
N: “Jak šľepa kura ku zarnu” (ako slepá sliepka k zrnu pozn. preklad.) jak by povedal pravý vyhodňar. 😀 K foteniu sme sa dostali každý trochu inak. Ja fotím už od mojich štrnástich, fotila som jednu svadbu kamarátky a potom len nejaké akcie u nás, profilovky kamošiek. Základy ma naučil môj brat a neskôr kámoš, ktorý mi daroval jeho starý foťák, ale inak som moc nemala ani profi program na úpravu, takže som upravovala na pixlr a snapseed. No a potom som stretla Jakuba.
J: K focení jsem se dostal když jsem působil jako dobrovolník v Žilině. Jak symbolické! Tehdy jsem si jel do Prahy k neznámému arabovi po svoji první zrcadlovku. A začal jsem se učit fotit. Po skončení stáže v Žilině jsem absolvoval 3-měsíčný mediální stáž s misijní organizaci Josiah Venture. Tři měsíce jsme jezdili po Evropě a fotodokumentovali činnost organizace.
N: Usadili sme sa na nejakú dobu v malom mestečku pod Krušnými horami, v Litvínove na severe Čiech. Fotíme hlavne svadby, rodiny a páry. Sústreďujeme sa na zachytávanie príbehov ľudí. Tiež radi objavujeme poklady tohto zabudnutého kraja, kreatívcov, ktorí sú tu na severe vzácni. Och a veľmi radi cestujeme a spoznávame tento krásny svet. No a čím sme špeci, … asi tým, že sme obyčajní.
J: To je dobrý! S tím souhlasím. 🙂 Naši specialiatou je v přirozenost, nestrojené momenty, věrné barvy, autenticita, příroda…
Ako sa vaša práca – teda fotka – prelína s vaším domácim životom, rodinou, domovom?
N: Prelína sa až moc a práve preto sa snažíme žiť v rytmoch a oddeľovať prácu od domova. Napríklad na ranných prechádzkach, na obede a na rande sme si zakázali hovoriť o fotení. Napríklad aj to že máme oddelený byt od nášho office/atelieru je jedna z vecí , ktoré nám pomáhajú oddeľovať.
Ale otázka bola ako sa prelína… Prelína sa pretože fotíme spolu a je to niečo naše, takže to nesieme v srdci a rozmýšľame nad tým a investujeme do toho. Sme manželia a kolegovia. To, čo sa mi páči na tom spojení domova a fotky, a čo by som nechcela určite obmedziť, sú vzťahy, ktoré vzniknú pri fotení s úplne neznámymi ľuďmi. A oni sa stanú súčasťou nášho života.
Povedzte nám teraz niečo o vašom domove. Akým procesom ste si bývanie vybrali? Aké sú jeho najväčšie výhody?
N: Bývame v radovej zástavbe v kľudnej časti mesta. Výhodou nášho domu je záhrada a členitosť domu, čo môže byť aj nevýhodou, ale zatiaľ je to výhoda. Páči sa nám aj lokalita, 10 min autom máme krásne Krušné hory, sme hodinku od Drážďan a od Prahy. Nemyslím si, že sme si bývanie vyložene vyberali podľa najlepšej lokality a výhod. V rozhodovaní hrali rolu ešte iné, pre nás dôležitejšie faktory.
J: Mne se líbí historie domu, líbí se mi že má historii a že je to na něm vidět. Během rekonstrukce jsme nechali jednu stěnu odhalenou. Baví mne to, že každá cihla je iná, nekteré nesou v sobe díri po hřebících, na kterých viseli obrazy.
Akým miestom je pre vás váš domov?Ako by ste ho opísali 3 slovami?
N: Miestom odpočinku, miestom plným navštev, príbehov a rozhovorov do hĺbky a tiež miestom, kde oslavujeme.
J: Toto místo je útulné, bezpečné a prostě naše.
Ako ste si dom zariadili? Mali ste nejaké konkrétne veci na mysli, ktoré ste tam chceli mať a aj ste ich zrealizovali? Ktoré kúsky máte špeciálne radi?
N: Mne sa veľmi páčil dánsky minimalizmus, pretože som tam rok študovala a bola som prekvapená, ako ten design Dáni majú v sebe. Každý dom bol útulne zariadený, hovoria tomu Hygge. Takže moja predstava bola Škandinávia. Ale úplne sa nenaplnila a v našom byte je z Dánska len to Hygge.
J: K tomu máme hodně co povědět. Ja jsem si představoval náš byt v urban minimalistickm stylu. Proto tady máme ty cihly. Chtěl jsem dřevěnou prkennou podlahu. Dokonce jsme kvůli tomu nechali koupit prkna na bazoši a pak je přes známost zbrousili v truhlárne. No nakonec jsme je nepoužili, na místo dřevěné podlahy jsme se rozhodli pro lino v imitaci dřeva. Ale prkna se zužitkovali. Vyrobil jsem z nich a staré židličky stolek. Vyznamným kusem je pro mne stůl z Československa, na něm jsem snídal od svého narození. Natálka ho hezky obrousila. A taky máme zrcadlo po naší babičce.
N: Mnoho vecí sme zrekonštruovali alebo vyrobili. Jakub upravil svoje komunistické skrinky, že?
J: To jsem taky chtěl říct… natřel jsem je na bílo a přimontoval kolečka, tak aby byli mobilní. A židle jsou ze staré modlitebny, našli jsme je na půdě. V tomto domě se totiž kdysi scházeli křesťané.
N: Potom sme väčšinu vecí kúpili z IKEI alebo z JYSK, niektoré doplnky, vázy máme z H&M Home.
Máte nejaký obľúbený kútik?
N: Ja mám rada veľmi náš “obejvák s ušákem” a s krbom, a v lete záhradka. Pretože tam sa deje väčšinou môj odpočinok.
J: Súhlasím, mám rád taky knihovnu. Náš office/atelier je taky moje oblíbené místo kvůli industriálním prvkům, které jsme do nej vložili.
7. V ktorej miestnosti najviac trávite čas a ako ste ju tomu prispôsobili?
N: V našom byte najviac používame obývačku a jedáleň (sú spojené). Počas dlhých večerov si zapálime v krbíku a čítame knihu, s dobrým čajom alebo vínom alebo len tak pozeráme do ohňa a meditujeme. Návštevy to väčšinou ocenia najviac, keď sa po dlhej prechádzke v zime uchýlime k nám domov a prekrehnutý sa môžeme zohriať pri ohni. Ale najviac času trávime v našej pracovni. Určite je menej útulnejšia ako u nás v byte ale je nám v nej aj napriek tomu dobre. Povedala by som, že ma to tam motivuje pracovať a byť kreatívnou. Neviem kvôli čomu to môže byť.
J: Podle mne je to tím industriálním feelem a minimalismem co ta místnost má. Je tam velké plátno na focení lidí nebo produktů, 3-metrová masivní deska (nohy jsou z IKEI) a taky lepší židle. Máme tam i gauč pro pracovní setkání nebo chillout.
N: Sme veľmi radi za tento náš atelierik. Pomáha nám to nie len v stimulovaní kreativity, ale aj v oddelení pracovného života. Snažíme sa nechať prácu zamknutú v office. Ale nie vždy nám to ide.
J: Souhlasím, je fajn pracovat spolu u jednoho stolu. Pomáháme si navzájem v disciplíně ale zároveň si všední chvíle dokážem zpříjemnit různou srandou, interním vtipem. Strašne rýchle nám spolu čas letí.
Ako vyzerajú Vianoce u vás doma? Čím je toto obdobie iné od zvyšku roka a ako ho zvyčajne ako rodina trávite?
N: Tento rok to budeme spolu stráviť tretie Vianoce. Vianoce máme veľmi radi, stromček máme už začiatkom decembra. Máme radi svetielka a sviečky, sneh a vetvičky. Každý rok ideme s našimi kamošmi do Seifenu, čo je kúzelné nemecké mestečko 20 minút odtiaľto. Chodíme tam na trhy a na “Českou mši vánoční”. Nádherná atmosféra, priala by som vám to zažiť.
J: Miluju bramborový salát a rád jsem uvítal změnu ve formě lososa místo kapra. Naty to dělá strašně dobře. Cukroví moc neděláme, když tak Naty udělá medovníkové kuličky. Posloucháme gramofon, Naty dělá věnce a zdobíme stromeček.
N: Tvoríme si tradície, niektoré sú prevzaté z našich domovov, niektoré sú úplne nové. Na Štedrý večer si spolu pripravujeme večeru, zapálime v krbe a čítame si vianočný príbeh, príbeh narodenia Ježiša Krista. Po večeri si dávame darčeky, reflektujeme a pozrieme si spolu nejakú rozprávku. Tento rok plánujeme zaniesť zvieratkám v lese jabĺčka. To je tradícia, ktorý sme si prevzali z Jakubovej rodiny. A chcela by som urobiť vaječný likér, tak uvidím ako sa mi podarí.
Akým spôsobom si tvoríte vianočnú atmosféru? Ktoré sú vaše obľúbené vianočné dekorácie?
J: Moje nejoblíbenější dekorace je velký věnec na stěně nad krbem.
N: Vianočnú atmosféru určite pomáha tvoriť vôňa vetvičiek, svetielka a koledy. Často počúvame album od Lauren Daigle Behold. Tento rok som skúšala vytvoriť ozdoby s papiera, myslím že pri tom ostanem. Inšpirovala som sa H&M Home.
