Motivácia do čítania: 2019 v knihách

Po tom, čo som im rok čo rok znovu dala šancu, som zistila, že na mňa novoročné predsavzatia asi proste nefungujú. Už som sa išla vzdať, keď som nečakane objavila niečo, čo moja motivácia asi celý čas potrebovala. Okrem iného, keď som už myslela, že to je nemožné, sa mi prvý krát podarilo cvičiť po celý rok (vydrž čítať a zistíš ako).

. . . A tým tajomstvom sú zoznamy

Efekt tejto stratégie na moju motiváciu som rozpoznala prvý krát na vysokej, keď som objavila Goodreads. Stránka, na ktorej môžete zbierať prečítané knihy na viruálnych poličkách, hodnotiť ich, zdielať s priateľmi a dávať si ročné čitateľké výzvy sa pre študenta literatúry vyrovná Instagramu. Pamätám si, ako som pri prvom prihlásení strávila niekoľko hodín hľadaním všetkých kníh, ktoré som v živote prečítala a ukladaním ich do mojich „prečítaných“ poličiek.

Čakali ma 2 roky do štátnic a veľký zoznam kníh na analyzovanie. Goodreads prišli neplánovane a úplne mi zmenili plán hry. Ukázalo sa, že odkliknutie toho čarovného tlačítka „dočítané“ na moju motiváciu veľmi zafungovalo. To, že som si knihu po prečítaní mohla pridať do môjho ročného zoznamu a zároveň som pri čítaní mala pocit, že sa učím do školy, bola tá čarovná kombinácia. Pred tým som nevydržala čítať viac ako pár strán a rýchlo som stratila pozornosť. Po pár mesiacoch disciplíny (ktorá bola potrebná, ak som chcela čo najrýchlejšie prečítať čo najviac kníh) sa mi podarilo nerušene čítať minimálne pol hodiny a ešte si to aj užiť. Pri učení na štátnice som pred memorizovaním poznámok dala prednosť čítaniu čo najviac diel. Ak si už nespomeniem na teoretické fakty, môžem im vždy porozprávať moje osobné dojmy z knihy, ktoré si profesori často cenili viac ako naspamäť naučené poučky. Ten rok sa mi podarilo prečítať 61 kníh.

Odkedy som začala pracovať mám menej času na čítanie, už to predsa len nie je zároveň mojou „povinnosťou“ aj koníčkom. Každoročná čitateľská výzva ma ale stále motivuje nájsť si na knihy čas. Pred rokom som na Goodreads nahovorila aj manžela a ten ma s ľahkosťou predbieha. Skóre si ceremoniálne zapisujeme kriedou na tabulku.

Tento rok sa mi podarilo prečítať 35 kníh, čo je o 5 viac, než môj stanovený cieľ. Keby som z nich mala vybrať 5, ktoré ma najviac oslovili (či už príbehom, atmosférou, štýlom písania…) boli by to tieto:

1. John Steinbeck: East of Eden (Na východ od raja)

Je ťažké vystihnúť slovami, čo pre mňa táto kniha znamená. Po dočítaní som mala chuť si ju dať vytetovať po celom tele. Jeden z najlepších príbehov, čo som kedy čítala. Je to viac ako kniha a stále nechápem, ako sa autorovi taký komplexný zážitok celého ľudstva a zároveň teba samého podarilo skryť do jednotlivých detajlne vykreslených príbehov jednej rodiny na konkrétnom geografickom mieste. S týmto zážitkom som sa potrebovala podeliť tak som presvedčila manžela, aby mu dal šancu, čo skončilo tak, že East of Eden je tento rok číslo jedna aj na jeho zozname.

2. R. J. Palacio: Wonder (Obyčajná tvár)

Tento príbeh by si malo prečítať každé dieťa aj dospelák. Je nemožné, aby sa nedotkol aj toho najchladnejšieho cynika. Nie je to žiadna romantická idylka. Sila tejto knihy je v tom, že sa v nej každý nájde a príbeh si prečíta „na vlastnej koži“. Ak ste ešte nevideli film, určite najprv knihu. Pri čítaní som dostala chuť zažiť ten obyčajný deň na základke, kedy po škole idete ku spolužiačke domov, kde strávite hodiny vyrábaním projektu, kým vám jej mamina pripraví desiatu.

3. Patti Smith: Just Kids (Jsou to jen děti)

Táto kniha ma preniesla do starých čias strednej školy, kedy sme si v sekáčoch vymýšlali originálne outfity, počúvali indie rock, do zápisníkov prepisovali básne a snívali o tom, že budeme umelci. Nie vždy je to ľahké čítanie, ale ponorenie sa do atmosféry tejto knihy ako aj historickej doby má svoje čaro. Po dočítaní môj zoznam miest v New Yorku, ktoré raz musím navštíviť vyrástol o niekoľko políčok, vrátane Chelsea Hotelu.

4. Gloria Steinem: My Life on the Road

Na Gloriu som narazila v „Our Shared Shelf,“ feministickom čitateľskom klube Emmy Watson (tiež na Goodreads). O autorke som vtedy ešte veľa nevedela, ale zaujal ma názov knihy. Možno vo mne vzbudil spomienky na Kerouaca. Aj keď táto kniha nie je román, číta sa rovnako dobre. Gloria Steinem je jednou z navýznamnejších bojovníčok za práva žien našej doby a v jej knihe som okrem pútavých príbehov hodných hollywoodskeho filmu, historickej kroniky a úvah o ľudskej skúsenosti našla posolstvo do dnešných časov, ktoré postaví každého čitateľa pred osobnú výzvu.

5. Jedidiah Jenkins: To Shake The Sleeping Self

Túto knihy som vybrala, lebo sa tak ľahko čítala a na niekoľko týždňov ma preniesla do úplne iného sveta, kde na veciach ako majetok, výzor alebo len dátum veľmi nezáleží. Keď cestujete na bicykli zo severu USA až do Patagonie, máte trochu iné veci na mysli. Vybrala som si ju kvôli názvu a tajne som dúfala, že jej čítanie ma tiež „zobudí“ z akejsi zaspatej rutiny. Namiesto toho som sa len zasnívala do ďalekých krajín a dobrodružných zážitkov, ktoré mi ale nakoniec dali túžbu žiť viac v prítomnosti.

Ako to súvisí s tým zmieneným cvičením na začiatku?

Tento rok sa mi podarilo niečo, čo ešte nikdy pred tým. Celý rok som vydržala pravidelne cvičiť. V priemere som si zacvičila 1,3 krát do týždňa. To, čo na mňa zafungovalo bolo zase to čaro vyškrtávania si zoznamu či zbierania bodov. Na instagrame som našla túto jednoduchú výzvu: Určíš si konečné číslo, koľko krát chceš tento rok cvičiť – a trošku ho preženieš, aby ťa zdravo ťahalo dopredu. A celý rok sa to číslo snažíš dosiahnuť.

Tento typ výzvy na mňa pôsobil oslobodzujúco. Už toľko krát som si povedala, že budem aspoň raz do týždňa cvičiť, a len čo sa mi to jeden týždeň nepodarilo, mala som pocit, že už nemá zmysel snažiť sa. Pri ročnej výzve tento tlak zmizol. Ak sa mi jeden týždeň nepodarilo ani raz cvičiť, stále som mala zvyšok roka, aby som to dobehla. Najväčší motivátor bola papierová tabulka na stene, na ktorú som si po každom work oute išla dopísať čiarku. Doplnila som si aj odmeny za kratšie méty, a za dosiahnutých 20 čiarok som si zaslúžene kúpila nové fitness legíny. Týmto tempom sa mi podarilo splniť 70 work outov (z môjho prehnaného ciela 130). Postupne som si výzvu ešte trochu sťažila a začala som si robiť čiarky aj za každý týždeň, kedy sa mi podarilo zacvičiť aspoň raz a celkom ma to donútilo si work outy plánovať, len aby som si na konci týždňa nemusela namiesto fajky napísať krížik a pokaziť si skóre.