Keď príde na fotenie jedla, ani zďaleka sa nepovažujem za nejakú profesionálku. Pri pohľade na umelecké výtvory niektorých mojich obľúbených fotografov sa cítim stále ako amatér. Už to ale je pár rokov, čo sa do tohto sveta zvaného Food photography stále hlbšie ponáram a niekoľko fintičiek sa na mňa za ten čas stihlo nalepiť. Ak ste ako ja a jedlo ku vám prihovára aj vizuálne a pred tým, ako sa doňho pustíte máte potrebu si ho cvaknúť aspoň na to instastory, tak mám pre vás pár základných tipov, ktoré som sa naučila.
Keď sa pozriem na niektoré z mojich prvých fotiek, až sa mi nechce veriť, akú cestu som odvtedy prešla. A tiež sa mi nechce priznať, že som niekedy niečo také odfotila:D Vtedy som si myslela, že stačí len tak náhodne si poukladať jedlo na hocijaký pekný tanier, k tomu hodiť tulipán a utierku a je to. Jedno obdobie som bola kvetmi až posadnutá a pchala ich do každej fotky. Stále ich mám rada, ale jedna z vecí, čo som sa naučila je, že len tak položiť kyticu vedľa taniera pôsobí skôr od veci ako romanticky.
Pravda je, že čím viac novej inšpirácie naberiem alebo sa nového naučím, tým viac sa mi zvýšia očakávania toho, ako by pekná fotka mala vyzerať a to, čo mi pred mesiacom prišlo ako super záber, sa mi teraz zdá nedostatočné. (To by ste sa čudovali koľko porovnávania a sebapochybovania sa deje aj v tejto krásnej foodblogovej komunite a ako si treba pripomínať, že každý sme na svojej vlastnej ceste a my sami si určujeme, ktorým smerom a ako rýchlo ideme). Potom sú ale aj tie fotky, na ktoré sa pozriem po roku a stále mi robia radosť, ako v deň, keď som ich odfotila. O tom to celé je, stráviť aj 2 hodiny fotením jedného taniera sa dá ťažko robiť, ak vás nepoháňa to nadšenie z toho, čo tvoríte, až vám prestane bežať čas a zabudnete, že ste ešte neraňajkovali. Proste múza v podobe škoricového slimáka. Potom si len uprostred vybuchnutej kuchyne s vyloženými nohami za odmenu pochutnáte na tom prefotenom kúsku koláča.
Pre tých, ktorí si namiesto 2 hodín nájdu aspoň tých 5 minút, aby sa svetu pochválili so svojím kuchárskym výtvorom mám 4 body, ktoré takú fotku hneď prinesú na novú úroveň.
KOMPOZÍCIA
S touto dámou si veru ešte občas netykáme. Sú dni, kedy nám to ide ako po masle a potom, nech sa snažím, čo sa snažím a hodinu všetko presúvam a mením uhol pohľadu, a stále to nie je ono. Vtedy je väčšinou najlepšie začať úplne od začiatku. Kompozícia je rozloženie miesta na fotke a teda jedna z najdôležitejších úloh fotografa.
Naše oko vníma kompozíciu a podľa toho, ako jedlo a kulisy, ako aj prázdny priestor na fotke rozložíme, komunikujeme buď niečo príjemné na pohľad alebo nie (veľmi zjednodušene). Môžete sa naučiť nejakú kompozičnú predlohu, ktorá funguje a vždy ju používať alebo sa naopak s kompozíciou pohrať a zapôsobiť práve efektom prekvapenia.
Nejaké základné pravidlá, ktoré pomôžu sú:
Rôzne jedlá vyniknú z rôznych uhlov
Napríklad taký páj vynikne najlepšie z pohľadu zhora, na rozdiel od lievancov, ktoré sú úplne najlákavejšie, ak sú naskladané do vysokej kôpky a odfotené kolmo z boku, stekajúci javorový sirup je samozrejmosťou. Tretí pohľad je z uhla – ani zhora ani zboku, a to keď chceme zachytiť aj bočnú štruktúru aj vrch – napríklad takých brownie kociek, ktorých rez je úplne že mňam gooey, ale zvrchu majú krásnu kôrku. Ak fotíme jedlo zhora, tak sa zbavme tej potreby, že musí byť v strede fotky. Oveľa krajšie často vynikne v takej pravej polovici.
Geometria: busy vs minimal
Rovnako je niekedy super minimalistická fotka bez zbytočných doplnkov a inokedy zas zaneprázdnená fotka, v ktorej je každý kút vyplnený kulisami. V každom prípade v nich musí byť nejaká geometrická logika. Doplnky by mali nasledovať podobné línie a nemali by odvádzať pozornosť od hlavného jedla. Farby a materiály sú v tomto kľúčové.
Vrstvy
Veľké tajomstvo peknej kompozície sú vrstvy. Možno máme pekný stôl aj tanier, ale obraz bude pôsobiť viac splývavo, ak medzi nich vložíme ešte nejakú doštičku, noviny či látku alebo naskladáme viac tanierov na seba.
PROPS ALEBO TEDA DOPLNKY
To je asi moja obľúbená časť, možno aj preto, že si ich už roky zbieram a stále sa zdá, že ich nemám dosť, aj keď môj manžel by asi nesúhlasil. Moje úplne že najobľúbenejšie props sú práve tie, čo som našla na chate alebo u babičky. Mám pocit, že už len ten príbeh, ktorý nesú, to ako si ich niekto s láskou vybral, roky ich používal na všetky možné príležitosti a ako putovali ďalšími generáciami, samo vnesie do fotky príbehovú atmosféru bez toho, aby som sa o ňu musela snažiť. Inak vôbec nevadí, že sú časom poznačené a nedokonalé, naopak v tom je to čaro, ktoré na fotke vyvolá dojem reálneho života.
Ak starožitnosti nie sú práve vaším štýlom alebo proste nemáte žiadnu chatu, ktorú by ste presnorili, dnes sa dá ľahko a často aj lacno dostať k takýmto krásnym kúskom. Ale nie je tanier ako tanier.
Možno vás to prekvapí, ale nestačí mať pekný tanier na to, aby bola aj fotka pekná. Počas môjho lovenia doplnkov, som si pár takých tanierov kúpila a asi ani raz ich nakoniec nepoužila. Tieto omyly sa týkajú hlavne vzorovaných tanierov. Tým, že sú také výrazné, tak v nich väčšinou jedlo nevynikne.
Ako vybrať tanier?
Aké taniere si vybrať? Také, čo budú kontrastovať s jedlom – teda jedlo s nimi nebude splývať, ako by sa stalo, keby sme dali cestoviny s pestom do zeleného taniera. Ale zároveň nechceme, aby bol tanier taký výrazný, že jedlu ukradne pozornosť. Lesklé taniere nie sú veľmi dobré na fotenie, lebo odrážajú. Moje obľúbené sú v poslednej dobe matné kameninové alebo keramické doplnky s nepravidelným tvarom a rustikálnym efektom. Mám pocit, že v nich každé jedlo vyznie tak domáckejšie. Tiež sa dobre nefotí vo veľmi hlbokých tanieroch, pretože sa v nich jedlo stráca.
Konzistentnosť
Ak používame viacero kusov keramiky, napríklad podnos na koláč, tanieriky na podávanie a misky s omáčkou, jednotlivé kúsky by sa mali farbou, tvarom a štýlom dopĺňať. To vôbec neznamená, že musia byť z rovnakej sady, ale ak zvolím ozdobný tanierik so zlatým lemom, ktorým vzbudím jemný aristokratický tón, nebudú sa k nemu hodiť moderné štvorcové tanieriky ani ručne vyrobené hlinené misky.
Pozadie
Možno ste si všimli, že obľubujem staré drevené stoly. Pekné pozadie sa dá ľahko vytvoriť aj s kúskom látky. Pri obrusoch platí rovnaké pravidlo ako pri tanieroch: bez vzorov a nenápadne. Ak aj zvolíme farebný obrus, tak len, ak na ňom taniere a jedlo vyniknú. Niekedy chceme, aby taniere s obrusom splývali, inokedy zas, aby tvorili kontrast. Ľanové obrusy tvoria krásne pozadie.
Súčasťou pozadia sú aj vrstvy a teda rôzne drevené lopáriky, pokrčené utierky, staré plechy, noviny alebo aj bežný papier na pečenie. Vôbec sa nehanbite si scénu poukladať aj na zem, namiesto toho, aby ste balansovali jednou nohou na vysokej stoličke, aby ste zachytili ten stolný záber zvrchu. Ak fotíme zboku, najľahšie je stôl postaviť ku bielej stene alebo si dať aspoň pozor, aby nám pozadie nepokazil nejaký rušivý neporiadok.
Svetlo
Ak sa to len dá, vždy je na fotke lepšie denné svetlo. Umelé svetlo sfarbí všetky farby do takého škaredého oranžového tónu. Pri fotení na dennom svetle sa ale treba vyhnúť priamemu slnku, pretože nám z fotky spraví tieňový guláš. Úplne že najlepšie sa fotí v zatiahnutý deň pri okne.
Kým tú fotku cvakneme, najprv sa dobre pozrime, ktorá časť jedla je osvetlená a ktorá je v tieni. Najčastejšie si postavím stôl ku oknu a fotím z bočnej strany okna. Oproti oknu sa veľmi dobre nefotí, chceme využiť tú stranu jedla, na ktorú svetlo dopadá.
Atmosféra
Keďže jedlo vnímam ako veľmi útulnú záležitosť a každú chvíľku mám spojenú s nejakou chuťou a potom mi aj samotná chuť pripomína tú chvíľku, atmosféra je veľkou súčasťou mojich fotiek. Tieto sušienky mi evokujú upršané sobotné rána a zas táto torta ma prenesie na slnečnú prázdninovú garden party. Mojimi fotkami sa snažím komunikovať nie len chutné jedlo, ale aj pocit, ktorý vo mne vyvolávajú. Kto chce, si takú atmosféru môže potom kľudne doma navodiť upečením môjho receptu, ak sa len vcíti do tej nálady. Otázka je, ako ukázať atmosféru či náladu fotkami.
Namiesto nejakých konkrétnych príkladov, ktoré sú úplne špecifické pre dané jedlo, vám poradím pár univerzálnych trikov:
Proces a ingrediencie
Hneď z jedla vytvoríte momentku, ak ukážete niečo z procesu varenia. Okrem krásnej citrónovej torty ukážeme aj na doštičke pokrájané citróny. Veľmi jednoduchý spôsob zaplnenia voľného priestoru je zapojením ingrediencií, ktoré sme použili (ak nám nejaké po dopečení ešte ostali). Pár rozsypaných orieškov, sitko s práškovým cukrom alebo môžeme ísť až tak ďaleko, že použijeme pomaranče, na ktorých sú ešte listy. Pečivo hneď vyzerá chutnejšie, ak sú pri ňom rozsypané omrvinky. Takáto fotka a jej „zdanlivý“ neporiadok namočených lyžíc a rozsypanej múky dáva dojem, že sme nakukli do kuchyne, kde sa niečo výborné pripravuje. Kvety sú výborným doplnkom, ale treba sa pohrať s tým, ako ich do obrazu zapojíme.
Keď chceme ukázať vnútorú štruktúru koláča alebo len ukázať, aký je chutný, niekedy si stačí odhryznúť.
Ľudský element
Proces môžeme ukázať aj tak, že namiesto hotového produktu odfotíme časť prípavy. Vyberáme si takú, ktorá práve pridá na chutnosti a lákavosti jedla. Napríklad také kvapkanie polevy na bábovku alebo zdobenie, či posýpanie.
Väčšina fotiek hneď ožije, ak zapojíme aj ľudský element. Ruku, ktorá siaha po palacinke alebo drží čajník, ale pekne tematicky oblečená do voľnej letnej blúzky či huňatého svetra.
