V dnešnej rubrike Slovenka v zahraničí si namiesto jednej krajiny rovno spravíme výlet naprieč celým svetom, z ktorého sa vždy vrátime do domácej stanice v Dubaji. Aspoň tak vyzerá posledné roky bežný život mojej kamarátky Mati, ktorá nás na tento výlet zoberie. Pamätám si, ako sme spolu bývali v našom študentskom domčeku v Olomouci, kde sme sa večer všetky baby nazbierali okolo veľkého kuchynského stolu so svojimi seminárkami a poznámkami na skúšku. Maťa, ktorá študovala čínštinu a mala za sebou už niekoľko študijných pobytov v Číne, pri tom stole často vydržala najdlhšie. Úplne si pamätám, ako nám povedala o konkurze na letušku, ktorý práve prebiehal a ako sme riešili fotky, ktoré od kandidátov žiadali. Bola to naozaj malá šanca, že sa z toľkých uchádzačov dostanete do posledného kola výberu. A predsa, keď dnes volám Mati na face time, zodvihne mi to v hoteli v Dubline. Kvôli momentálnej pandemickej situácii nemôže vyjsť ani na ulicu, kým čaká na spiatočný let do Dubaja. Metropola Emirátov je už skoro päť rokov jej domovom, kam sa vracia aj po dvadsať hodinových pracovných dňoch na palube.
Je život letušky taký, aký sa nám z diaľky zdá? Ktoré sú najkrajšie miesta, ktoré vďaka tejto práci navštívila? Aký je život v Dubaji? A ako v Emirátoch vyzeral príchod Covidu? Ďakujem Maťke, že nám ukázala kus zo života letušky a verím, že vám jej príbehy prídu také zaujímavé ako mne:) Ak by ste chceli sledovať jej cesty, nájdete ju na instagrame ako martina2nudzikova.
Ako si dostala nápad ísť na konkurz letušky? Bolo to niečo, o čom si už dlhšie premýšľala?
Nad prácou letušky som premýšľala už dlhé roky. Istou inšpiráciou sa mi stal film Letuška prvej triedy a vždy som mala túžbu cestovať. Avšak prvotné kroky a rozhodnutie pre prácu letušky v skutočnosti začali až na konci vysokoškolské štúdia.
V čom spočíva práca letušky u Emirates? Aké zodpovednosti máš počas letu?
Hoci to na prvý pohľad vyzerá, že letuška je len servírka v oblakoch, realita je trošku iná. Samotný výcvik letušky zahŕňa okrem servisu aj celkovú znalosť lietadla, bezpečnostných opatrení a prostriedkov, znalosť prvej pomoci a základnej sebaobrany, či zvládnutie problematického pasažiera. Našťastie nie je nutné aplikovať všetky získané informácie na každom lete. Normálne prebiehajúci let spočíva v bezpečnostnej kontrole lietadla a jeho vybavenia, kontroly cateringu, postaranie sa o zákazníkov, ich komfortu a bezpečnosti, servisu, distribúcie a zberu pomôcok a produktov a následného „upratania“ lietadla. Samozrejme stane sa, že niekedy z vás musí byť záchranár prvej pomoci, psychológ, babysiter, pátrač skrytých pokladov, policajt, či požiarnik Sam pripravený na zásah.
Čím je spoločnosť Emirates a práca pre ňu špecifická alebo odlišná od iných spoločností?
Spoločnosť Emirates sa vyznačuje svojou multi-kultúrnosťou, čo znamená, že na palube lietadla nájdete posádku zloženú niekedy z 26 rôznych národností hovoriacou 30 jazykmi, čím by mala byť pokrytá jazyková bariéra takmer pre každého cestujúceho. Na druhej strane Emirates sa spája s vysokokvalitnými službami, tým pádom aj požiadavky na letušku sú dosť vysoké. Veľa nalietaných hodín, niekedy minimálny rest medzi službami, neustála profesionalita a stres.
Aké dlhé lety väčšinou máš?
V spoločnosti Emirates máme kratšie i dlhšie lety. Kratšie lety sú riešené formou „otočky“, čo znamená, že po pristaní v danej krajine ani nevystúpime z lietadla a ideme naspäť. Takéto lety sa pohybujú v rozhraní 1-5 hodín. Dlhšie lety sú 6 až 17 hodín (najdlhší let na Nový Zéland).
Počas letu sa môže všeličo nevyspytateľné stať. Ako vás na túto prácu vytrénovali?
Už od začiatku sme sa učili fungovať v rôznych časových rozmedziach, čím nás pripravovali na prácu v každom možnom čase. Hlavne prvé 3 týždne sa nás snažili vystaviť stresovým situáciám, púšťali nám videá leteckých nehôd, trénovali nás v simulátoroch reagovať na katastrofálne scenáre (dokonca sme sa šmýkali po nafukovacom rafte z lietadla, či skákali do vody) a učili nás absorbovať veľké množstvo informácií za krátky čas. Tréning zahŕňal taktiež kurz prvej pomoci (aj ako porodiť dieťa), spacifikovanie pasažiera a sebaobrany, úpravy, make-upu a nosenia uniformy a nakoniec servisu.
Funguje to tak, že keď sa raz všetko naučíš, už to ide samo automaticky alebo je to skôr o neustálych výzvach?
Samotný tréning bol len nejakou výzbrojou, ale človek sa neustále učí na základe výziev, ktorým musí zakaždým čeliť. Každý človek, národnosť a let je iný a letuška sa musí naučiť, ako komunikovať a jednať s jednotlivými pasažiermi. Zároveň musíme na sebe neustále pracovať, udržovať sa vo forme, dbať na svoju postavu a výzor a hlavne dbať na svoje zdravie. Opakované zdravotné incidenty sa odrážali na osobných záznamoch a mohli priniesť letuškám problémy. Každoročne postupujeme opakovací test a kurzy, ktoré nám pomáhajú zoznámiť sa s novými predpismi a oživiť si informácie, ktoré sme na začiatku nadobudli.
V akých nečakaných situáciách si sa počas letu ocitla?
Na tréningu sa nás snažili pripraviť na všetky možné scenáre, ale vždy sa môže vyskytnúť niečo, čo ste nečakali. Vždy sa pýtam samej seba, ako by som sa naozaj zachovala v danej situácií. V mojom prípade som sa našťastie stretla maximálne so silnými turbulenciami, pri ktorých dôverujete pilotom, že vedia, čo robia a zdravotnými problémami ako sú odpadnutia, silné krvácania z nosa, mŕtvica, či neschopnosť poriadne dýchať.
Máš skvelú možnosť zažiť kultúrny rozdiel medzi národnosťami na palube. S kým sa ti najlepšie lieta a kto sú najnáročnejší pasažieri? A čo Slováci?
Vo všeobecnosti si myslím, že charakter ľudí sa v lietadle mení a nie vždy je najlepšie hodnotiť na základe skúsenosti z lietadla. Veľmi rada lietam s pasažiermi z Austrálie a Nového Zélandu, ktorí sú veľmi slušní a poväčšine bezproblematickí. Sú národnosti, ktoré sa k vám správajú panovačne, povrchne, ako k sluhovi alebo k niečomu podradnému a neustále niečo požadujú. Vtedy sú lety náročnejšie. Vždy sa poteším, keď mám na palube Slovákov alebo Čechov, lebo sa cítite „ako doma“.
Verejnosť často považuje prácu letušky za dream job, ale nie vždy vidí, čo sa skrýva za týmto cestovateľským životom. Aká je každodenná realita, ktorú nevidíme alebo čo je na tejto práci najťažšie?
Nedostatok spánku, vyčerpanie, samota, bytie ďaleko od rodiny a priateľov, práca počas sviatkov, zmeškanie dôležitých rodinných udalostí, neustále usmievanie sa na palube, hoci je to pre vás veľmi ťažké sa usmievať, nie vždy dobré zaobchádzanie od pasažierov a život s kufrom v ruke.
A čo je na tom naozaj také dreamy? Čo máš na nej najradšej a čo by ti chýbalo, keby si skončila?
Určite možnosť skočiť kedykoľvek na nejaké lietadlo a ocitnúť sa „za chvíľku“ na inom mieste, ubytovania v krásnych hoteloch a určite ten pocit, keď kráčate cez letisko v uniforme letušky.
Na tvojom instagrame postupne začali pribúdať pestrofarebné fotky z každého kúta sveta. Podarí sa ti pri každom pracovnom lete aj navštíviť miestnu krajinu?
Ja sa snažím layovery vždy využiť naplno, čo znamená, že spánok ide do úzadia. Poväčšine máme tak 20 hodín na návštevu danej krajiny, ktoré som sa snažila využiť do poslednej minúty a na hoteli stráviť najmenej času. Na niektoré destinácie sa dostanete viackrát, tým pádom kúsok po kúsku môžete objavovať rôzne zákutia.
Musí byť náročné po dlhom lete vymeniť spánok za výlet, keď ťa následne čaká let nazad. Máš ako letuška nejaké výhody pri cestovaní, okrem toho, keď letíš pracovne?
Naša spoločnosť nám v každej destinácii zaisťuje hotel, ktorý nám niekedy pomáha usporiadať tour na danom mieste, ponúka mapy, tipy a spôsob, ako sa kde dostať. Rovnako miestni turistickí sprievodcovia poznajú, v ktorom hoteli prespávame a kedy prilietame, častokrát nás už čakajú na recepcii. Posádka si taktiež odovzdáva informácie o danej destinácii prostredníctvom sociálnych sietí a veľkým pomocníkom je samozrejme starý dobrý google. Veľakrát ako zamestnanci leteckej spoločnosti dostávame zľavy.
Ktoré boli najkrajšie miesta, ktoré si vďaka práci mohla navštíviť?
Mojou obľúbenou destináciou sú Austrália a Nový Zéland, návšteva Hobittonu bol pre mňa jedným zo splnených snov. Z opačného konca sveta je to určite Brazília a Rio de Janeiro. Ale každá miesto malo svoje čaro.
Kde si bola najviac krát?
Deklarovala som, že viem hovoriť po čínsky, tým pádom sa moje lety najviac orientovali na Činu (v Pekingu a Shanghaji som ako doma) a Áziu vo všeobecnosti.
Aké destinácie máš ešte len na zozname, kam sa raz túžiš pracovne či nepracovne pozrieť?
Cestovanie je tak trochu ako závislosť. Na začiatku máte malý zoznam miest, ktoré by ste chceli vidieť, ale s navštívením ďalšieho miesta sa zoznam narastá. Určite by som veľmi rada ešte videla národné parky v USA a Kanade, Aljašku, či Viktóriine vodopády v Afrike.
Ako u ostatných zamestnancov Emirates, tak aj ty sa vraciaš domov do Dubaja, kde vám spoločnosť poskytuje ubytovanie. Ako sa v takomto kozmopolitnom mieste býva?
Musím sa priznať, že som s Dubajom veľmi dlho bojovala a keď som mala tri dni voľna medzi letmi, tak som sa vždy snažila odletieť. Trvalo mi najmenej 3 roky sa tu ako tak zabývať a nájsť si priateľov. Stále je to však pre mňa „zlatá klietka“ a chýba mi zeleň, ale určite môžem povedať, že sa Dubaj stal jedným z mojich domovov.
A konkrétne, aké je to byť ženou v arabskej krajine? Aké sú najväčšie kultúrne rozdiely, s ktorými si sa tam stretla?
Dubaj je veľmi moderný a určite nie je tak prísny, ako okolité arabské krajiny. Samozrejme, snažím sa rešpektovať arabskú kultúru a obliekať sa slušne, čo poväčšine znamená zakryté kolená a ramená. Občas sa mi stane na palube, že pasažier nechce hovoriť so mnou, ale s mužom, ale poväčšine som ako žena nemala problémy. Sú však krajiny, kde keď priletíme nemôžeme vyjsť von, lebo nemáme sukne zakrývajúce členky a pokrývku hlavy. Moje hodnotenie vychádza však z perspektívy cudzinky a verím, že pre miestne ženy platia iné pravidlá.
Aké sú nejaké výhody a nevýhody Dubaja, ako miesta na bežný život?
Veľa ľudí nazýva život v Dubaji komfortným, čo je do veľkej miery pravda. Nemusíte ani vyjsť z bytu, všetko od potravín, cez služby ako kozmetiku či upratovaciu službu až po osobného trénera si môžete objednať k vám domov. Neustály prístup k taxíkom, k internetu, 24 hodinové obchody, množstvo zábavných centier… . Jednou z vecí, čo na Dubaji mám veľmi rada je takmer neustály slnečný svit, čo určite prispieva k lepšej nálade. Výhody sa môžu vidieť aj ako nevýhody, pretože spôsobujú neustále cestovné zápchy, ruch, stres veľkomesta, priveľká horúčava v letných mesiacoch a jednou z najväčšou nevýhod sú vysoké náklady na život.
Veľa ľudí sem ide práve na dovolenku, ale čo sem privádza ľudí žiť?
Myslím, že hlavne financie, teplo, more a komfort.
Ako tráviš svoje voľné dni, keď nikam neletíš?
Cvičím, stretávam sa s priateľmi, chodím do kostola, venujem sa rôznym koníčkom ako maľovaniu, čítaniu kníh, či návšteve kina. Asi také bežné veci.
Spomínala si, že na každom lete pracuješ s úplne inými kolegami a možno sa už nikdy na rovnakom lete znovu nestretnete. Bolo ťažké si nájsť komunitu priateľov?
Áno, bolo to veľmi ťažké. Zo začiatku som dostávala rady, že by som sa mala začleniť do skupiny, ktorá nezahŕňa letušky, lebo každá máme iný rozvrh. Na druhej strane sa človek ani s nikým iným moc nemal šancu stretnúť. Som vďačná za môj kostol a biblické skupinky, ktoré mi pomohli nájsť sipriateľov. Rovnako sa stalo, že niekedy na lete ste si s niekým veľmi sadli a rozhodli ste sa stretávať aj mimo letov. Ale všetko vyžadovalo čas.
Ako vyzeral začiatok Covidu z pohľadu letušky a ako rýchlo zareagovali Emirates?
Zo začiatku Covidu sme ako jedna z mála spoločností lietali do Číny a nemohli nosiť masky. Ja sama som sa tak nakazila niečím, čo až príliš pripomínalo koronu, ale namiesto testovania ma spoločnosť poslala naspäť do práce. (Keď si často vezmete voľno zo zdravotných dôvodov, môžete mať problém. Preto veľa letušiek pracuje aj cez chorobu). Postupom však Emirates rýchlo zareagovalo na situáciu, najskôr zatvorili letisko, neskôr spustili len repatriačné lety a nakoniec sa prispôsobili situácii tak, aby zabezpečili čo najbezpečnejší spôsob lietania. To zahŕňalo dezinfekciu lietadla po každom lete, vzdialenostné rozostupy, zvýšené hygienické opatrenia a letuškám upravili uniformu tak, aby sme boli čo najviac chránené.
V čom všetkom sa kvôli pandémii tvoja práca zmenila?
Naša práca sa rapídne zmenila. Už to nie je o cestovaní. Sme radi, ak vôbec nejaký let máme. Veľa z letov sú otočky, takže v danej krajine ani nezostaneme. A ak áno, musíme byť zavretí na izbách a nevychádzať von. Určite sa nemôžem sťažovať na nedostatok spánku, či minimálny rest, práve naopak, každý sa teší, keď môže do služby ísť. Jednou z drastických zmien bolo masívne vyhadzovanie, čomu sa vzhľadom na situáciu nedalo vyhnúť. Polovica letušiek a pilotov musela odísť. A samozrejme sa k tomu pridávajú rôzne iné opatrenia, PCR testy a podobne.
Vieš si predstaviť túto prácu robiť dlhodobo? Ako dlho sa väčšina ľudí zdrží a čo ich vedie k tomu, že odídu?
Určite nie. Je mnoho letušiek, ktoré sa rozhodnú pre túto prácu dlhodobo a zabezpečia si život tak, aby popritom zvládali aj rodinu aj sa finančne zabezpečili do budúcnosti, ale poväčšine je to záležitosť pár rokov, kedy si človek pocestuje svet a zarobí nejaké peniaze. Myslím, že každému postupne začne chýbať normálny život s pravidelnou rutinou, rodina, priatelia, fungovanie na jednom mieste a samozrejme aj šanca kariérne sa niekde posunúť. V niektorých prípadoch sú to aj zdravotné problémy, či únava.