Tento príspevok si v hlave plánujem už od marca, kedy sme sa presťahovali do nového bytu. Najprv nám chýbali lampy, potom kľučky, závesy a stále to nebolo ono, až som si v lete povedala, že už to ono je a byt nafotila. A od vtedy prešlo pár mesiacov a ja som si konečne sadla k tomu, že k týmto augustovým fotkám (a pár aktuálnym jesenným) aj niečo napíšem. Tak teda vitajte u nás doma, v našom domove, kde si pri sviečke čítame knihy, pestujeme paradajky, ale kde tiež vzniká väčšina receptov na tomto blogu.
Nájdete tu kúsok nášho domova a príbeh o tom, ako som si našla svoj štýl. Domov je pre mňa hlavne miesto, kde sa cítim príjemne, bezpečne a útulne. Mal by mať tú správnu atmošku do jesenných večerov, ale aj letných nocí. Je to miesto, kde sa naši priatelia môžu cítiť ako doma.
Tento rok sme sa neplánovali sťahovať, ani kupovať byt. Celé sa to tak zomlelo, že práve keď sa začala karanténa sme sa ocitli v novom prázdnom byte s výhľadom na lúku a kúpnou zmluvou v šuflíku. Keď sa pozriem na tento rok, bola to asi tá najlepšia vec, čo nás čakala, bez toho, aby sme o tom vedeli (aj keď asi veľmi nemala s čím súťažiť o prvé miesto #2020). V starom prenájme sme si veľmi hrať na dizajnérov nemohli, takže predstava čistého, nového a hlavne prázdneho bytu bola pre mňa ako sen. Byt mal hotovú plávajúcu podlahu, kúpeľňu a zariadenú kuchyňu, ale okrem toho bol ako maliarske plátno.
Len čo som sa s nadšením pustila do internetových prieskumov v štýlových a nábytkových končínách, moja dlho vysnívaná predstava o tom, ako si raz zariadim vlastný domov narazila na realitu. Ukázalo sa, že tie kúsky, ktoré som mala úplne jasné a dopodrobna vymyslené akosi neexistujú na slovenskom trhu. Ak sa k nim náhodou niečo priblížilo, bolo to buď šialene cez rozpočet alebo to bola ikea, ktorá je super, ale má ju doma každý.
Plné vrece inšpirácií
Druhý konflikt som mala s mojimi vlastnými estetickými tendenciami. Už od malička ma svojím pohodlím lákal útulný štýl amerických domov s mäkkými károvanými gaučami, okrúhlymi stolmi a jemne starožitným nádychom (žeby Gilmore Girls?). Tiež ma to posledné roky ťahalo k boho inšpirácii, ktorá je možno príjemná v lete ale v zime z nej vôbec nejde tá útulnosť. Začiatkom roka som čítala Harry Pottera a v mojej mysli sa uložila predstava mať v obývačke kúsok z Gryffindor common room a truhlicu namiesto stolíka. Tiež celkom frčím na mierne zaprataných parížskych bytoch s vysokými stropmi, fancy zlatými či zamatovými doplnkami, záplavou rastlín a komínmi kníh. A do toho všetkoho sa hlásila moja vidiecka vintage duša, ktorá túžila po dome z Malých žien so starými príborníkmi, rustikálnymi stoličkami, mosadznými kohútikmi a ľanovými obrusmi. A ten moderný minimalizmus má tiež čosi do seba, ako aj moja dlhoročná predstava zarámovaných plagátov mojich obľúbených kapiel.
Toľko v skratke k mojej inšpirácii, keď máte dvojizbový byt a lesklú kuchyňu v ňom. Asi vám je jasné, že tieto štýly sa proste nedajú skĺbiť. Ani si nechcem predstaviť, ako by niečo také vyzeralo. Alebo?
Bolo pre mňa ťažké rozhodnúť sa, ktorým smerom ísť a ktorý zas obetovať a do toho všetkého sa mi zamiešala farba dlážky, dverí a kuchyne, ktoré v byte už boli ako aj celkom veľká priestorová limitácia. Bola to výzva! Ale vďaka nej som našla svoj štýl. Neviem, či má nejaké meno, ale niekedy na internete narazím na interiéry, v ktorých niečo podobné spoznám a rozmýšľam, ako by sa dal vystihnúť. To, čo ma na ňom prekvapilo je, že sa v ňom dajú nájsť stopy všetkých tých vyššie spomenutých rozporuplných štýlov.
A tak teda, takto to celé do seba zapadlo. Nechceli sme zbytočne míňať peniaze, tak sme si, čo sa dalo, teda gauč a posteľ, priniesli zo starého bytu. Kreslo som dostala od babičky a okrem toho, že je zachované a pekne sa sem hodí, mám veľmi rada kúsky, ktoré v sebe skrývajú aj nejaký osobný význam.
Prvú vec, čo som si kúpila bol koberec
Asi to bude ten boho smer, ktorý mi už dávnejšie dal predstavu o mojom ideálnom koberci. Taká tá moderná verzia vyblednutého perzského koberca, najlepšie vo vínovej. V mojich prieskumoch som ale taký nikde nenašla a už som si myslela, že pôjdem smerom farebného mexického koberca (asi tiež z boho zákutí), keď som presne taký vysnívaný našla vo vianočnom výpredaji v Zara home. Počas prieskumu som málokedy našla niečo, čo ma tak nadchlo, takže koberec rozhodol a zvyšok sa musel prispôsobiť.
Aj kvôli priestoru a možno aj ako pozostatok mojej americkej idylky som hľadala okrúhly drevený stôl. Ten náš som našla na bazoši za 25 eur. Jedna fotka na instagrame mi do hlavy vložila predstavu presne toho tvaru stoličiek, ktoré teraz aj máme, len som sa rozhodovala medzi bielymi a čiernymi kvôli vyváženiu farieb v miestnosti. Vyhrali biele, keďže sa k nim pri väčšej návšteve ľahko pridajú balkónové biele stoličky. (Tretia alternatíva bola mať každú stoličku úplne inú).
Kam s knihami…
S Josém sme obaja veľkí čitatelia a knihy boli prvá vec, čo sme presťahovali. Bolo teda jasné, že nám treba veľkú knižnicu, na ktorú však v byte nikde nebolo miesto. Niekde v kútiku hlavy som mala uložený obraz s policami plnými kníh, ktoré nesiahali ani len do pol steny a tvorili miesto na dekorácie a obrazy. A tak vznikol náš tv stolík a knižnica v jednom.
Zato nad tým kávovým stolíkom som veľmi dlho špekulovala. Kedysi som túžila po takom stolíku, čo vyzerá, ako odrezaný hmeň stromu a teraz som si ho mohla splniť. Nevedela som, či by sa sem hodil a či ho vôbec ešte stále chcem. Stále som mala v hlave ten Gryffindor a tmavé surové drevo, na ktoré si položím hrnček čaju v neskorý večer. Nakoniec vyhrala pragmatika. Keďže sme obaja veľkí odkladači tak nám bolo treba stolík s priestorom, kde môžme všetky knihy, zošity, ovládače, sluchátka….schovať mimo zraku a presne taký, ešte aj vo farbe blízkej našej podlahe a s efektom starého kusu dreva ale elegantnými modernými nožičkami som našla a dodnes neoľutovala.
Postupne som sa stále viac uberala takým tradičným štýlom s moderným nádychom. Veľmi rýchlo som zistila, že to, čo je na mojom výbere najdôležitejšie je práve útulnosť. Tá spájala všetky tie estetiky, až na tú boho. Dala som si teda pozor, aby som to neprehnala, ale sem tam do dekoru zakomponovala nejaký ten slamenný košík, bambusový rebrík, aj to ratanové zrkadlo alebo macrame kvetináč. Krásne dopĺňajú tento priestor a sami v ňom dostávajú novú podobu.
Medzi ďalšie obľúbené doplnky patrí koberček v spálni, ktorý som už dlho vyzerala v Coincase a sadol sem ako uliaty a minimalistická lampa s veľkou žiarovkou, moderná obmena retro petrolejovej lampy.
Zo starého bytu sme si doniesli tmavosivý štrikovaný puf. Už od kúpy koberca som sa potešila, že nebudem musieť meniť vankúšiky na sedačke (s tým mexickým kobercom by neprešli), pretože ich mám veľmi rada. Sivý puf a sivý vankúš ma priviedli k tmavosivému obrusu a deke. Táto farba sa krásne hodila k zútulneniu bielej izby a tieto jednotlivé kúsky sa skvelo zohrali k vytvoreniu jednotného dojmu.
A čo steny?
Steny som chcela nechať biele. East of Eden od Johna Steinbecka je kniha, ktorý nás oboch veľmi zasiahla, preto som hľadala nejaké umenie, ktorá by s ňou bolo spojené. Nakoniec som na etsy kúpila plagáty v digitálnej forme a dala si ich za pár eur vytlačiť podľa rozmerov magnetických rámikov, ktoré nakoniec vyhrali nad tými kovovými priesvitnými. Aj keď jeden zlatý stojatý som si predsa neodpustila.
V spálni som využila kus bielej steny nad písacím stolom, aby som si vystavila niekoľko našich spomienok ako aj pekných kúskov umenia.
A čo tá kuchyňa?
Sama by som si asi takúto kuchyňu nikdy nevybrala. Moderná lesklá nebola na mojom zozname estetických vplyvov, ale musím sa priznať, že som si ju celkom obľúbila. Je to presne ten moderný element, ktorý dotvára tento priestor a vďaka tej drevenej časti pôsobí teplejšie a nie tak sterilne, ako by inak mohla.
Nemám rada, keď je kuchynská linka plná vecí, preto som na nej nechala len tie, ktoré okrem funkčnosti dotvárajú aj atmosférou. Občas sa to tu síce nahromadí, ale v zásade som skryla hriankovač a kávovar a nechala drevené lopáriky, drôtený košík na ovocie, retro kanvicu, keramický hrnček na varešky, ktorý som si priniesla z Nórska a moje kuchárske knihy.
Myslela som si, že spojená obývačka s kuchyňou môže po čase pôsobiť trochu stiesňujúco – stále zavretí v tej istej izbe. Pravdou ale je, že sa v tomto otvorenom priestore cítime oveľa lepšie ako v dvoch malých panelákových komôrkach a stále nás aj napriek mnohým dňom strávených len v tejto izbe, neomrzel.
Nekonečný balkón
Okrem výhľadu na lúku, ktorá je pár minút peši a skvelým miestom na prechádzky, je veľkou výhodou tohto bytu obrovský bálkón. Zo začiatku mi prišla škoda, že je oranžový, ale rýchlo som si ho zaplnila rastlinkami, svetielkami a záhradným nábytkom a krásne nám spríjemnil zoomové pauzy v teplých mesiacoch.
Och, a ak si po dočítaní tohto článku hovoríte, kde bol pri plánovaní môj manžel, bol presne tam, kde sme obaja chceli.
Spokojný, že ho nezaťažujem s detailami, v ktorých sa nevyzná ma nechal spokojnú, robiť si svoje wordové dokumenty a pinterestové boardy. Ak sa mu niečo naozaj nepáčilo, tak sme to zavrhli, ale väčšinou som moje široké interierové dilemy zúžila na výber medzi dvoma alebo troma kúskami a vtedy sa k jednému priklonil.
