Mala som to šťastie, že ma od malička rodičia každé leto brali k moru. Ak ste to mali podobne, možno ste si prešli tými istými fázami ako ja. Malé dieťa, čo sa teší z každého kúsku dovolenky a jej najväčšie želanie je, že jej na pláži rodičia kúpia tú obrovskú palacinku s nutellou a večer jej dovolia druhý kopček zmrzliny. Matne si spomínam na moju prvú dovolenku, a ako som chodila k babičke do izby skúšať si jej nočnú košelu a la princeznovské šaty a vyjedať mačie oká (jej domáce sušienky plnené džemom), ktoré so sebou zo Žiliny priviezla. A nezabudnem na jej old school kúpacie čapice, ktoré som nosila len tak na parádu. Asi najlepšie bolo, keď sa moji rodičia dohodli s rodičmi mojich kamarátov a všetci sme sa ubytovali v jednom obrovskom apartmánovom dome. Pamätám si, ako sme chodili skúmať okolie, kradnúť nezrelé hrozno spoza susedovho plota, hrali petang a spoločne stolovali.
Tak to ale býva, že toto vďačné detstvo po pár rokoch vystrieda tá odutá puberťácka etapa. Zrazu je tu vymenené dievča, ktorá berie dovolenku s rodičmi ako najväčšie utrpenie, ktoré ju na týždeň oddelí od kamošov (vtedy neboli smartphony ani wifi – pamätám si, ako sme raz uprostred dovolenky išli do internetovej kaviarne a ja som si dobila svoje facebookové potreby). Ráno frfle, kedy konečne pôjdeme na pláž, tam po pol hodine frfle kedy konečne pôjdeme domov. Proste existencionálna nuda. Každá časť dovolenky je otrava a nakoniec pokazí náladu celej rodine a všetci sú šťastní, keď ďalší rok idú rodičia k moru radšej sami. Keď na to spomínam, je mi ľúto mojich rodičov a zároveň viem, že som sa vtedy cítila úprimne beznádejne. Zatiaľ čo detstvo by nemuselo nikdy skončiť, ešteže puberta netrvá naveky (aj keď niekomu dlhšie než by bolo treba).
Raz príde čas, kedy táto istá puberťáčka zrazu dokáže oceniť tie maličkosti, voči ktorým dovtedy bola slepá. Skoré ráno na terase, voňavé stromy, nová kultúra. Dokonca ide sama na prechádzku po pláži, vodovkami si namauje loďky, nafotí si zátišie na analóg a vychutná si miestny chlieb. Ešteže ma rodičia so sebou zobrali, lebo takto si spomínam na našu poslednú spoločnú dovolenku a posledný krát, kedy som bola v Chorvátsku. S tatinom sme chodili na výlety do Trogiru, kam som si vždy obliekla nejaký nový outfit a v pekných kútikoch mi urobil fotku. Prešli sme sa po trhu s jedlom, poslala som pohľadnice. Znovu som sa vedela tešiť z mora a na chvíľu sa v ňom len tak nechať vznášať a nemyslieť na to, či podo mnou práve nepláva nejaká ryba. Bola som stále na strednej, ale odvtedy sme mali iné letné plány a začali chodiť na dovolenky zvlášť. Keď som si zrazu začala vyberať dovolenky sama, po detstve v Chorvátsku, som vždy volila buď Britániu alebo miesto, kde som ešte nebola. A tak to je doteraz.
Keď som stretla môjho muža, ktorý vyrastal na ostrove s tými najkrajšími plážami, akosi nedávalo zmysel sa do Chorvátska vrátiť. Našim novým Jadranom boli teraz Baleáry a pri plánovaní leta sme ako prvé rezervovali aspoň týždeň na návštevu jeho rodiny. Keď toto niekomu poviem, väčšinou mu zaiskria oči a predstaví si, ako ležíme na lehátku v nejakej plážovej vile a pijeme koktejl. Dovolte mi vám pokaziť túto ilúziu. Predstavte si nás skôr v hosťovskej izbe vysokého paneláku uprostred rušného hlavného mesta za zvuku motoriek. Samozrejme, že je skvelé mať rodinu na Malorke, kde sa okrem mnohých bratrancov, ujov a tiet nachádzajú aj krásne pláže, rustické dedinky, historické uličky a vynikajúce jedlo. Pravda ale je, že za ten týždeň sa niekedy na pláž dostaneme len raz. Už dávno sme tento týždeň prestali volať dovolenkou a upravili si očakávania. Malorka je pre nás hlavne o návštevách. Keď vidíte rodinu raz za rok, tak by to mala byť priorita. Znamená to ale, že sa vraciame domov zničení, občas trošku sociálne vyždímaní s kvapkou iritácie a potrebou druhej dovolenky (na ktorú nám nie vždy už ale zostanú zdroje).
Ale naspäť k tomu Chorvátsku. Ako sa z môjho muža stával stále väčší a väčší Slovák, jeho obľúbené jedlá sú Halušky a Segedín, jazdí na škodovke, radí mi koho mám voliť a má predplatený Denník N, tak sa dopočul o tej typickej slovenskej dovolenke v Chorvátsku a zistil, že by ju vlastne veľmi chcel zažiť. (Aj keď by som veľmi chcela vidieť, ako si to predstavuje). Najprv to bola celkom milá novinka, až kým sme sa začali dohadovať, kam v lete ísť. Chorvátsko bola destinácia môjho detstva. Keď sa raz za rok môžeš niekam pozrieť (okrem Malorky), a máš plný zoznam miest, ktoré túžiš navštíviť, tak sa ti (alebo aspoň mne) nechce ísť niekam, kde si už toľko krát bol. A tak sme spravili „kompromis“ a Chorvátsko odložili na neurčitú budúcnosť, keď bude dávať väčší zmysel trepať sa autom 12 hodín namiesto toho, aby sme si zaleteli do čo ja viem Lisabonu (stále na zozname). A tak sme spolu za poslendé roky spoznali niekoľko krásnych miest.
Už asi tušíte kam to smeruje. Áno, prišiel rok 2020. Na instagrame som videla jeden hashtag „rok, kedy cestovatelia viac nakupujú“. My sme sa celkom zmierili s tým, že do zahraničia nepôjdeme a už sme mali vyhliadnuté výlety a ubytovanie po Česku a Slovensku. Raz začas som ale pocítila tú cestovateľskú nostalgiu. Na Veľkú Noc sa mi zrušil výlet, na ktorý som sa veľmi tešila a ako niekto, kto sa cez školský rok takmer nikam nedostane som bola smädná po tom pocite z novej kultúry, klímy, jedla, uličiek a cudzích jazykov. Aj tú Malorku sme tento rok z bezpečnostných dôvodov vynechali. Predstava, že si budem musieť počkať možno ďalší rok ma jemne frustrovala. (Teraz si niekto určite povedal: #firstworldproblems a ja úplne súhlasím, mám to ja ale luxusné problémy čo).
A práve vtedy tá predstava Chorvátska začala pôsobiť tak lákavo. Kto by to bol tušil, že to bude práve počas svetovej pandémie , kedy José konečne dočká svojej vysnívanej slovenskej dovolenky v Chorvátsku. Alebo aspoň si to on tak myslí. Od tej typickej to má stále ďaleko, lebo som sa uistila, aby v našom apartmáne neboli žiadne gumenné obrusy, zarámované obrázky z kalendára alebo štýlové gorálkové závesy a kufor auta sme namiesto litrov mlieka a sáčkových polievok naplnili zlacnenými avokádami a Nespresso kávovarom na každodenný vychladený espresso tonic. Tá jeho predstava o tejto dovolenke sa točila okolo obrazu, že s priateľmi v pohodičke večer griluje na terase, a to sa mu splnilo. Obaja sa vraciame oddýchnutí a spokojní, zvedaví kam to bude o rok. José si odškrtol Chorvátsko, konečne mal svoju ideálnu dovolenku: 10 dní nič nerobenia. A ja som po deviatich rokoch zavítala naspäť do Jadranu a doplnila svoju zahraničnú potrebu na tento rok a poslednú dávku leta.
Okrem pečenia a fotografie je mojím príležitostným hobby aj dokumentovanie našich výletov do filmových zostrihov. V tomto amatérskom výtvore je okrem niekoľkých momentiek zachytená aj atmosféra našej slovenskej dovolenky v Chorvátsku.